Mary z Genesee. Najnovšia kniha zvolenskej spisovateľky Eriky Jarkovskej, inšpirovaná skutočným osudom Mary Jemison, prináša silnú dávku emócií.
Erika Jarkovská, známa svojím obdivom k Indiánom, ich kultúre, spätosti s prírodou a úcte k Zemi, zostala indiánskej tematike verná aj vo svojej desiatej knihe. Hovorí však, že Mary z Genesee je jej poslednou „indiánskou“ knihou.
„Rozhodla som sa opustiť americké historické vody aj tému Indiánov, i keď nevylučujem, že sa k nej niekedy ešte nevrátim. Nateraz však mám v hlave mnoho iných zaujímavých námetov, ktorým sa chcem venovať a priniesť čitateľom a posunúť sa tak vo svojej tvorbe inam. Hádam to nebude krok vedľa,“ hovorí Erika Jarkovská.
Na Mary Jemisonovú ju upozornila dcéra Kamila. Poslala jej link na článok o ženách unesených Indiánmi s tým, že by ju mohol zaujať. A mala pravdu!
„Mary som si zamilovala, najmä po tom, čo som sa z dostupných materiálov dozvedela viac o jej živote. Mary bola obyčajné dievča, ktoré sa narodilo írskym prisťahovalcom Thomasovi a Jane Jemisonovcom v roku 1743 na palube plachetnice plaviacej sa z Belfastu do Philadelphie. Rodičia získali v Amerike kus pôdy a Mary v podstate až do svojich pätnástich rokov žila s nimi a súrodencami pokojný a šťastný život. Až pokým ich farmu nezničili Indiáni…“
V románe Mary z Genesee si autorka len veľmi málo „primyslela“. Čo sa týka udalostí v jej živote, je príbeh na deväťdesiatpäť percent totožný so skutočným životným príbehom Mary.
„Pravdaže, vnútorné monológy hrdinky a dialógy sú fabulácia,“ dodáva Erika Jarkovská, ktorá okrem toho, že knihy píše, ich aj vydáva. Vo vydavateľstve Enribook vyšlo doteraz tridsaťsedem knižných titulov.
„Vydávať knihy je veľmi vzrušujúce, radostné, ale najmä zodpovedné. Ku každej pristupujem ako k vydaniu svojej vlastnej a dbám na to, aby bolo všetko, ako má byť. Gramatika textu, jeho estetika a v nemalej miere obal knihy. A potom sa spolu s autorom teším z jeho splneného knižného sna.“
A čomu sa teda zvolenská autorka chce venovať vo svojich ďalších knihách a má niečo aj „rozpísané“?
„Skutočným, aj historickým príbehom, akurát už nie z amerického prostredia. Chcem viac využívať psychologické, miestami až hororové prvky, dať do príbehov viac napätia a „dobrodružna“. Tie námety sú vskutku rôznorodé, sama ešte neviem, čo z toho vypadne a na čo bude čas, každopádne, rovnako ako doteraz, chcem sa venovať písaniu toho, čo mňa samú napĺňa. A či mám niečo rozpísané? Áno, mám! Pomaly finišujem s románom, ktorý sa narodí takto o rok. Bude mať tristopäťdesiat strán. Hádam ma zaň čitatelia neukameňujú,“ odpovedá s úsmevom.
Ukážka z knihy Mary z Genesee
Krajina, ktorou prechádzali, bola rovinatá, len kde tu sa vyskytovali stromami porastené plochy. No deň bol studený, sychravý silný vietor svišťal okolo uší a ohýbal stromy, opieral sa do chabých odevov, štípal líca.
Mary skrehnutými prstami držala konce deky ovinutej okolo pliec, v ktorej mala zababušenú malú Polly. Už od včera plakala, zadúšala sa kašľom. Viacero malých detí bolo na tom podobne. Mary si robila starosť aj o Betsey a Nancy, kráčajúce v chabých šatočkách a mokasínach pod druhou dekou – jediným majetkom, čo im zostal. Už aj ony mali líca čielka rozpálené. Našťastie, John sa zatiaľ držal.
Cestou minuli vypálenú dedinu Pestovateľa. Pri pohľade na ňu jej bolestne stislo srdce. Ani sa pri nej nezastavovali, beztak by tam nikoho nenašli.
Krátko popoludní si vpredu v diaľke na okraji lesíka všimli dve drevené chatrče. Nikto zo Senekov náčelníka Pekné Jazero o ich existencii nevedel, preto sa mnohí prekvapili. Znamenalo to, že na tomto mieste bývajú belosi a tí – po nedávnej skúsenosti – predstavovali iba jedno: problémy alebo smrť…
Súťaž
Do súťaže o knihu Mary z Genesee (Enribook, 2020) sa môžete zapojiť do stredy 28. októbra na Facebooku BBonline.sk. Knihu pošleme dvom vyžrebovaným výhercom alebo výherkyniam.
