Príbeh o neobyčajnom obyčajnom dievčati. Viac ako štyristo strán pútavého čítania. Úžasný svet fantázie, ktorý vás vtiahne do seba a nepustí, až kým príbeh nedočítate. Taká je Linda a kľúč od Andary.
Ten, čo sa mu život klania, s tvárou na dne jazera, jemu dláždi cestu vôľa, čo vpred času pozerá. Morom kráča po svojich, suchou nohou do cieľa, k samej veži odvážnych, kde pochybenie bolieva. Nebude ten jedného, keď mocou koná viacerých. Tomu Matka pomôže, až smrť zuby vycerí.
Slová starej andarskej legendy otvárajú príbeh Lindy, ktorá v deň svojich pätnástych narodenín len tak, z dlhej chvíle, pootočí vo vzduchu starodávnym kľúčom, ktorý jej ostal po zmiznutí mamy. Jej život sa v tom okamihu radikálne zmení. Svetelné dvere ju zavedú do Andary, sveta velebiaceho moc prírody, ktorý si ľudia kedysi dávno vytvorili ako kópiu toho reálneho a v ktorom platia iné zákony a iný čas.
Linda a kľúč od Andary (Maxim, 2021) je novinkou v žánri fantasy literatúry (nielen) pre deti a mládež. Zachytáva reálne slovenské miesta, aj ich celkom neobyčajný variant vo svete zvanom Andara. Autor románu Tomáš Galierik čerpal inšpiráciu aj z dávnych dôb a kultúr, ktoré v minulosti žili na našom území.
Bystrice aj spomienky na detstvo
Tomáš Galierik je Bystričan. No nepochádza z Bystrice pod Urpínom, ale z Bystrickej doliny na Kysuciach, v ktorej leží aj obec Stará Bystrica. Ako mnohí ďalší zo severu Kysúc, aj on sa narodil v čadčianskej nemocnici. V Čadci tiež žil, až kým sa po škole a roku hľadania uplatnenia nevybral za hranice. Ako však poznamenáva: „Keďže som rozdelený medzi Zborovom nad Bystricou, Klubinou a Radôstkou, tak si to zjednodušujem tou Bystrickou dolinou. A vravím, že patrím na vyšný koniec Radôstky.“
A k Bystriciam ešte dodáva: „Neraz, keď sa mi podarilo vyraziť smerom k Banskej Bystrici, som pozoroval prírodu. Nelíši sa veľmi od kysuckej. Zažila však viac bojov a udalostí počas druhej svetovej vojny, ktorá svojim spôsobom fascinuje mnohých ľudí so záujmom o históriu. Zaujímavá je však aj jej stredoveká história. Určite je to teda záujem o históriu a každú kultúrnu zvláštnosť, čo ma spája s Banskou Bystricou.“
Spomienky na detstvo na Kysuciach, to je obracanie sena, rúbanie dreva, zbieranie a krájanie hríbov, či objavovanie dedín v okolí Čadce a ich zvláštností s kamarátmi na bicykloch. Takže žiadne „hviezdne vojny“ či iné fantasy hry. A pritom Tomášov debutový román je plný fantázie. Podľa Sigmunda Freuda človek používa fantáziu k uspokojeniu svojich v skutočnosti nesplnených prianí. Tomáš pripúšťa, že je to možné a hovorí: „Keďže hlavná hrdinka unikne do sveta, ktorý je síce kópiou nášho, ale nie tak pozmenený človekom, chcel som vyzdvihnúť pohľad na svet, v ktorom nie je človek ten hlavný vládca nad všetkým. Milióny rokov vládla svetu príroda. Na Andare, ako sa nazýva ten druhý svet v knižke, je všetko trochu iné. Čistejšie, zdanlivo pokojnejšie. Príbeh Lindy a kľúča od Andary je presne tým, čo by som ja vítal, ak by bolo skutočné. Lenže nie je, takže tomu môžem dať aspoň podobu, ktorú môže prežiť ktorýkoľvek čitateľ.“
Bojovníčka Linda a nový svet na Andare
Ak si kladiete otázku, prečo dievča a nie chlapec, odpoveď je, že tak ako príbeh, rovnako aj Lindu ako hlavnú hrdinku románu si vybralo autorovo podvedomie: „Keď dostala hlavná postava meno, mal som pocit, že ju poznám už dávno. Myslím, že by som sa asi nedokázal venovať príbehu o chlapcovi tak, ako sa mi to podarilo pri Linde. Je celkom možné, že nejaký Jozef a kľúč od Andary by bol ako príbeh zaujímavý, no myšlienka dievčaťa prišla sama a ja som nebol proti.“
Z Lindiných vlastností je autorovi najsympatickejšie jej odhodlanie. Alebo viera v to, že sa niečo podarí. Ako povedal, v určitej časti knihy Linda spoznáva nový svet a ničomu nerozumie. Presne tak, ako ničomu nebude rozumieť ani čitateľ. No raz príde zlom a už sa sama prestane čudovať, bude prijímať všetko čo príde, učiť sa, ale najmä stále pokračovať v boji o to, čo chce dosiahnuť.
V knihe Linda a kľúč od Andary sa prelína reálny svet so svetom fantázie, svetom, ktorý je „iný“. Kto si knižku prečíta, ľahko pochopí, že Andara je lepšia a zdravšia naša Zem. „Nie tak zaľudnená, vyrabovaná a znečistená“, hovorí Tomáš Galierik, ktorý sa pri písaní inšpiroval tak trochu antropológiou a tým, kam by sa uberal vývoj zeme a jej „skultúrnenie“. „Niekto by povedal, že je tomu tak, lebo je Andara pozadu a čakalo by ju to isté. Nie, nečakalo. Na Andare plynie čas oveľa rýchlejšie a je v ďalekej budúcnosti pred nami. No od nášho sveta ju odlišuje vzťah k prírode. Tá fantastika sa ukrýva práve v tom, že ľudia na Andare sú oveľa viac popredu a predsa žijú technologicky nevyspelo. Stále však spokojne. Aby som nezabudol, neprítomnosť wifi a mobilného signálu tu kompenzuje schopnosť ovládať živly, prírodu a nemálo nadprirodzených javov.“
Ukážka z knihy
Rozpamätávala sa, čo robila, keď sa to stalo. Nedržala ho ani priveľmi pevne a ani nehovorila nič, čo by jej pripadalo zvláštne a neobvyklé. Že bol 19 celý trik len v spôsobe jeho držania, pochopila, len čo kľúčik opäť pichla do priestoru pred seba, ako keby tam viseli neviditeľné dvere.
Aj tentoraz sa z konca kľúča začali šíriť svetelné lúče a vytvárali kresbu v priestore priamo pred ňou. Po niekoľkých sekundách rovné čiary v deväťdesiatstupňových uhloch zmenili smer, až celkom vytvorili svetelný obraz dverí. Medzi jednotlivými čiarami sa priestor vyplnil hmlistou, neustále prúdiacou žiarovou farbou, čím celá kresba vynikla ešte výraznejšie. Linda cítila, že kľúčik už nedrží a zachytil ho zámok dverí nakreslených zo svetla. Boli vysoké asi ako ona a kľučku mali s podobným motívom, ako niesol kľúč. Nevyzerala však, že je tiež zo svetla, a priam až lákala po stlačení.
„Tak toto mi nikto neuverí,“ šokovaná schmatla telefón, ale fotoaparát videl len skriňu a stenu, pred ktorou sa celé svetelné divadlo odohrávalo. „To je divné,“ krútila hlavou a po pár pokusoch to celkom vzdala.
Chytila sa kľučky, ktorej stlačenie šlo prekvapivo hladko. Stále nedokázala uveriť tomu, čo vidí pred sebou, no zvedavosť ju hnala nazrieť na druhú stranu. Cítila strach aj vzrušenie zároveň. Viac odvahy dostala, keď jej prišla na um mama.
„Mamin kľúč!“ povedala smerom k žiarivému svetlu pred ňou. „Je to mamin kľúč, takže chcem vidieť mamu!“ rozkázala a plná očakávania otvorila dvere.
Tie za sebou ukrývali neznámy priestor. Veľmi tmavý, osvetlený len lampášom zaveseným na drevenom tráme. Jeho malý plamienok osvetľoval štyri steny malej miestnosti. Priblížila sa rukou a všimla si, že sa ocitla na neznámom mieste. Bolo tam príjemne teplo, aj keď už nebola vo svoje izbe.
„Neuveriteľné. Neuveriteľné…“ opakovala prekvapená Linda. „No nie, nesníva sa mi. Povedz, mami, čo je to za kľúč?“ pýtala sa a rozhliadala sa po miestnosti, v ktorej sa malý plameň v lampáši rozhorel na oveľa silnejší.
„Čo je to za miesto?“ neprestávala sa pýtať, aj keď vedela, že zrejme zostane bez odpovede
Tomáš Galierik (1986) pochádza z Bystrickej doliny na Kysuciach. Od detstva mal blízko ku kysuckým lesom a životu na dedine, najmä v obciach v okolí Starej Bystrice. V jeho tvorbe sa prejavuje hlavne záľuba v histórii a kultúrnych zaujímavostiach. Študoval na UKF v Nitre kulturológiu a riadenie turizmu. Bol súčasťou niekoľkých online magazínov a periodík. Istý čas odovzdával vedomosti žiakom základnej školy, neskôr aj vysokoškolákom. Od roku 2007 sa pohybuje v prostredí marketingu, služieb a obchodu. S manželkou a deťmi žije neďaleko hlavného mesta. Vo voľnom čase sa venuje domu, záhrade a rodine.
Súťaž
Do súťaže o knihy Linda a kľúč od Andary (Maxim, 2021) sa môžete zapojiť do nedele 16. mája na Facebooku BBonline.sk. Knihu pošleme dvom vyžrebovaným výhercom (výherkyniam).
Úplné pravidlá súťaže nájdete tu: https://bbonline.sk/pravidla.
