Žena. Stará žena. Dobrých sedem čiar života škrtnutých! Človek by bol rád, že môže ležať v posteli a oddychovať. Občas som na pochybách, či je skutočná. Vysoká, chudá, v dajakých stredovekých šatách a v lete s dáždnikom nad sebou. V uliciach ju neprehliadneš. Ako hentú z obrazu Skuteckého. 
Veď vieš, tá na trhu.
Už znova nabáda, aha ho! A to sa mesto ešte len prebúdza. Pomalým krokom sa motá do katedrály prvý miništrant. Ale stará už dávno nemá spania! Už sa rozpráva! Dnes so smutnou špinavou cigánkou. Tá si plní povinnosti vé–pé–pé. Každé nedeľné ráno zbiera cigarové ohorky, odpadky, pozametá zvratky a rozbité črepiny na námestí. Mladí sa v sobotnú noc oduševnene činia.
Občas túto zametajúcu cigánku pozorujem. Akoby jej hlava oťažela z množstva starostí a prehier, ktoré jej skameneli v myšlienkach. Spustená. Pohľad pozdvihne len výnimočne, keď zametá pod sochou Panenky Márie.
Možno som blázon, ale nerobí mi problém žiť tu na streche aj viac dní nepretržite. Keď jesto čím ústa zapchať, niečo vypiť, keď ma neoziaba a keď neprší, tak ostávam aj cez noc. Pozri na ten výhľad! Božskosť nad božskosť! A spoločníkov mi robia tieto holuby. Nemé, ale priateľské. Neraz sa mi zdá, že vedia o ľudskosti o čosi viac ako ľudia. Život je občas vydarený. Ale táto stará mi ho pravidelne naruší. Udivuje ma a vždy potom nad ňou premýšľam. Ľudia, s ktorými sa porozpráva, sa menia. Sú ako odkliati!
Napráva ju! Tá stará ju obráti! Za pár minút sa cigánka začne usmievať, uvidíš! A potom…! Potom zrazu položí metlu a už nikdy nebude taká, akou bývala do tohto momentu, kým nestretla Sokratku. Nerozumiem tomu. Ak by to huckanie bolo také jednoduché, mohol by to robiť ktokoľvek. Aj keď zasa je pravdou, že dnes zadarmo nevstáva ani hociktorý pes. Nejde mi to do hlavy! A z hlavy mi to už vonkoncom vyjsť nechce! Pozri, cigánka už nezametá! Vidíš? Počúva ju ako nejakého svätého posla.
Pár minút s ňou prevracala slová a z cigánky vykvitne nový človek. Za pár dní ju už vo verejnoprospešných neuvidíš. Žiadna metla, zbieranie odpadkov a hlava sklonená pod ťarchou starostí a smútku. Žiadne dno spoločnosti. Stav sa! Zanedlho ju stretneš veselú a z očí jej vyšľahne radosť. Isto už bude mať zamestnanie a nový život. No ako to tá stará robí?
Raz som šiel ulicou a prechádzajúc okolo nej som spomalil. Práve rečnila s nejakým feťákom. Mladík sprvu oponoval, ale potom som videl, že sa zamýšľa, že stará seká do živého ako nabrúsená čepeľ – hlboko, veľmi hlboko. Každé slovo rozkrojilo jeho dušu napoly. Akoby to dobré v ňom oddelila od buriny, ktorá mu zväzovala vnútro. Síce jej napokon nepovedal nič, ani len sa nepozdravil, stará ho dostala. Odišiel rýchlym krokom. Odišiel zahľadený do seba. A potom o pár týždňov ho vidím so sympatickou slečnou. Už nemal na sebe tie feťácke veci. Bol z neho šťastný človek, zaľúbený a usmievajúci sa. Zázrak! Veď uznaj sám, že to bol zázrak! Uznaj, ty, ktorý vysedávaš na nebesiach.
