Stanislav Varga je šéfom lavičky A-mužstva MFK Dukla Banská Bystrica už tri roky – najdlhšie spomedzi všetkých trénerov v II. lige.

Pri tejto príležitosti sme sa rozhodli kormidelníka súčasného lídra II. ligy vyspovedať. Reč bola o minulých sezónach, Štiavničkách, mládeži v klube či súčasných tréningových podmienkach.

Čoskoro 49-ročný bývalý slovenský reprezentant, ktorý hral aj za Celtic Glasgow či Sunderland a dal gól aj slávnemu veľkoklubu AC Miláno, sa vyjadril aj ku kritike a tlaku – teda veciam, ktoré k práci trénera nepochybne patria. Stanislav Varga taktiež prezradil, ako trávi, respektíve netrávi voľný čas v Banskej Bystrici, a čo pre neho znamená skutočnosť, že je aktuálne najdlhšie pôsobiacim trénerom v rámci II. ligy. Viac sa dozviete v rozsiahlom rozhovore, na svoje si prídu aj milovníci štatistík.

V sobotu 25. septembra uplynuli tri roky od Vášho nástupu na post hlavného trénera banskobystrickej Dukly. Spomínate si ešte na vaše prvé pocity a ciele pri podpise zmluvy?

Tak Dukla bola v trochu inej situácii, v akej sa nachádza teraz. Dá sa povedať, že prvotným cieľom bolo zachrániť Duklu v II. lige.

Spomeniete si aj na to, čo ste povedali hráčom v kabíne pri vašom nástupe do funkcie trénera?

Neviem presne, ale zrejme to isté, čo im hovorím doteraz – čo budú hráči dávať futbalu, im futbal vrátiť naspäť.

Mužstvo sa vtedy nachádzalo na spodku tabuľky II. ligy. Pod vašim vedením sa Dukla stala mužstvom vtedajšej jari a zakončila sezónu v prvej šestke. Čo stálo vtedy za skvelými výsledkami?

Ja si myslím, že to isté, čo aj teraz – tvrdá práca. Ja osobne s tréningovou morálkou v mužstve nemám žiadny problém. Myslím si, že všetci hráči trénujú tak, ako majú. Zrejme tie slová, ktoré som im povedal na začiatku, boli pravdivé.

Stanislav Varga po prvýkrát na lavičke Dukly v domácom zápase na Štiavničkách

V nasledujúcej sezóne 2019/2020 bolo vašim cieľom zopakovať umiestnenie v top šestke, no podarilo sa vám výrazne zlepšiť umiestnenie. Bol z toho takmer postup, no nepomohol vám ani formát, akým sa súťaž kvôli koronakríze dohrávala. (Dukla vyhrala „základnú časť“ II. ligy, no v „korona formáte“ o postup do Fortuna ligy zaostala za Dubnicou, pozn. red.) Ako v skratke hodnotíte tú sezónu 2019/2020?

V prvej sezóne bola cieľom záchrana. Následne sme chceli byť čím skôr v prednom pásme tabuľky. Asi sme spravili chybu v tom, že sme sa rýchlo dostali na prvé miesto, a potom sa niektorí ľudia zbláznili a chceli ísť hneď vyššie a vyššie. Ale tak, ako ste povedali, ten rok bol aký bol. Začala sa pandémia, potom prišlo rozhodnutie o systéme dohratia súťaže, a ten sen sa rozplynul. Ale na druhej strane, ten priamy postup by tam tak či tak nebol, pretože by prišla na rad ešte baráž. Keby bolo keby… na to sa nehrá.

„To, či som urobil dobrú prácu, ukáže až 30. kolo.“

Tú poslednú sezónu 2020/2021 poznačili viaceré faktory – futbalové aj nefutbalové zranenia. Spomínali ste aj to, že mužstvo nebolo poskladané ideálne, respektíve, že ste možno nevybrali správnych hráčov. Cez leto ste urobili kus roboty z hľadiska zmien v kádri. Vyzerá to, že po tých úvodných kolách sa už tím zohral a našiel aj svoju hernú tvár. Ste teda zatiaľ spokojní s prácou, ktorú ste cez leto urobili?

Keď sa na to pozriete, tak aj predošlé jesenné časti boli z našej strany dobré, priam vynikajúce. To, či som urobil dobrú prácu, ukáže až 30. kolo.

Vy ste na ostrovoch pôsobili a zažili ste tam teda aj ten model trénera – manažéra, ktorý nemá na starosti len koučing, ale aj výber hráčov a teda hlavné slovo pri prestupoch. Je teda Vaša pozícia v Dukle v súčasnosti podobná?

Nemyslím si, že je to taká pozícia, akú majú manažéri na ostrovoch. Ale dávam priestor celému realizačnému tímu, aby mal každý jeho člen svoju úlohu, robil svoje veci. Za to, ako to skončí, zodpovedám ja a ja dávam svoj krk na klát.

Komunikuje s vami vedenie aj filozofiu klubu?

O tom je ešte skoro rozprávať. V prvom rade Dukla potrebuje dostavať štadióny, mať nejaké tréningové centrum, a potom sa môžeme rozprávať o nejakej filozofii.

K práci trénera patrí aj tlak na výsledky. Inak to nie je ani v Dukle, ktorej niektorí fanúšikovia prakticky po každej strate bodov kritizujú výkony mužstva. V komentároch sa aj na Vašu osobu popísalo kadečo, aj keď Dukla je momentálne opäť prvá. Doteraz som Vás však nepočul vyjadriť sa smerom ku kritike, alebo na to možno nebol priestor…

Určite sa k tomu ani nebudem vyjadrovať. Každý má nárok na svoj názor, je jedno či pozitívny, alebo negatívny. Ja tie komentáre ani nečítam, takže neviem o čo sa jedná. Nejak ma to ani veľmi nezaujíma. Ale viem, že keď mužstvo prehrá, tak určite tam nebudú písať ódy na našu hru. Treba povedať, že Dukla za tie tri roky stále nemá svoj štadión. Aj iní tréneri vám môžu potvrdiť, že to nie je med lízať. Aj iné mužstvá, ako napríklad Košice, sa presvedčili, že len tak preletieť cez druhú ligu sa nedá.

Ten tlak na výkony a výsledky ste určite zažili aj ako hráč na ostrovoch. Pomáhajú Vám aj tie skúsenosti z bohatej hráčskej kariéry v práci trénera?

Každý má svoj tlak. Určite aj Vlado Weiss má tlak na výsledky. Každý jeden tréner pracuje pod tlakom na výsledky. Každý fanúšik chce vidieť svoje mužstvo na prvom mieste, takže o tom by som nerozprával. Každý tréner s tým musí počítať.

Vašu prácu ocenilo aj vedenie Dukly, ktoré s vami predĺžilo spoluprácu. Podpora vedenia je pre trénera určite dôležitá. Ako sa Vám spolupracuje s vedením Dukly?

S vedením nemám žiadny problém. To, že mi vedenie dalo dôveru, ma teší. Dúfam, že mužstvo mu to odplatí. Nie ja, ale mužstvo.

Od začiatku je pri vás aj asistent Štefan Rusnák. Ako sa Vám spolupracuje s ním?

Ako som povedal už skôr, nie len Pišta (Štefan Rusnák, pozn. red.), ale aj Noro Juračka, Ivo Šimko, David Brunn, maséri – spolupracuje sa mi s nimi dobre. Či sa im spolupracuje dobre so mnou, to sa musíte opýtať ich, ale to, že im dávam priestor, znamená to, že im verím.

Často pri pozápasových hodnoteniach hovoríte o Dukle ako o klube s rešpektom. Ak Vás môžem citovať, tak sa vyjadrujete v zmysle: „Takto sa za Duklu Banská Bystrica nehrá..“, alebo naopak: „Takto by mala hrať Dukla Banská Bystrica..“. Napriek tomu, že Dukla od roku 2015 nehrá najvyššiu súťaž, vnímate klub stále ako silný pojem na futbalovej mape Slovenska?

Nielen Duklu, ale aj Košice, Prešov vnímam ako historické kluby. Myslím si, že aj iná odborná verejnosť už súhlasí s tým, že tieto kluby by mali byť v najvyššej súťaži, pretože už budú mať aj dobré štadióny a infraštruktúru.

Veľkou témou je absencia domáceho prostredia. Dnes (štvrtok 30.9.) sa rozprávame po tréningu v Badíne. Trénujete aj v Selciach, Kremničke či iných okolitých obciach. Tešíte sa už na Štiavničky?

Kedy budeme už na Štiavničkách, ešte presne nevieme, ani to, či tam budeme trénovať. Je to atletický štadión, my tam budeme v nájme. Ešte je skoro o tom hovoriť, ale počítam s tým, že tam trénovať asi nebudeme.

Tak ako hodnotíte tréningové podmienky okolitých obciach?

Tí ľudia v obciach sa nám snažia vyjsť v ústrety. Tie ihriská tam sú. To, že my sa presúvame, možno z pohľadu Dukly optimálne nie je. Ale je kde trénovať, sú tam pomôcky, tie ihriská sú pripravené, takže na to sa sťažovať určite nemôžeme. To, že my sa viac nacestujeme, nerobí veľký rozdiel.

Štadión vo Zvolene bol počas posledných „domácich“ zápasov viac poloprázdny ako poloplný. Čo by ste odkázali fanúšikom smerom k tomu, že Dukla ide hrať v sobotu zrejme posledný, alebo jeden z posledných zápasov vo Zvolene (v uplynulých dňoch bolo kolaudačné konanie na Štiavničkách pozastavené, no opätovne už prebieha. Malo by teda ísť o posledný zápas Dukly vo Zvolene, pozn. red.) a následne sa presunie na Štiavničky?

To, že či to bude posledný zápas vo Zvolene, sa ešte uvidí. To ale nemení nič na tom, že budeme chcieť uspieť a získať tri body.

„Verím, že Dukla sa dostane z ťažkých časov, a už sa aj dostáva…“

Prejdime k samotnému kádru. Róbert Polievka, Ľuboš Kupčík, Lukáš Migaľa, Ľubomír Willwéber, Patrik Prikryl, Patrik Vajda, Július Nôta a Viktor Tóth – to je menoslov hráčov, ktorí figurovali na súpiske pri Vašich prvých zápasoch v Dukle a v kádri vydržali až doteraz. Hlavne prví šiesti menovaní nastupovali počas posledných troch rokov pravidelne v základe. Ako sa vám s nimi spolupracuje? Môžeme v prípade týchto hráčov hovoriť o základnej kostre mužstva?

Tak treba sa ich opýtať, prečo neodišli, keď mali ponuky. Ostali tu, väčšina z nich je z Banskej Bystrice a okolia. Nechcem hovoriť o srdci, lebo ja nie som Bystričan, ale myslím si, že každý, kto to myslí s futbalom vážne, bude chcieť kdekoľvek odvádzať to najlepšie, čo v ňom je. Keď ste niekde doma, ako ja v Prešove, tak sú tie emócie väčšie a je to o niečom inom. Platí to aj v prípade spomenutých hráčov, ktorí dávajú futbalu to, čo by mu mali dávať.

Tri roky vo funkcii z vás robia aktuálne najdlhšie pôsobiaceho trénera v rámci II. ligy. Čo to pre vás znamená?

Určite pre mňa znamená dosť, že ľudia tú prácu cenia, že možno nepodľahli tlaku. Dúfam, že sa to otočí, a že Dukla už bude tam, kde by mala právom patriť.

Keďže pôsobíte v Dukle už tri roky, zrejme je pre vás dôležitá aj práca s mládežou, aj vzhľadom na to, že druholigové pravidlá vám dávajú povinnosť nasadzovať do zápasov mladých hráčov. Ako hodnotíte prácu s mládežou v Dukle?

Myslím si, že Dukla bola vždy mužstvo, ktoré vyprodukovalo nejakého hráča. Tá práca s mládežou tu je, aj tá spádová oblasť je tu dosť veľká. Na druhej strane, je tu aj Podbrezová a Pohronie, takže v tom to má Dukla o to ťažšie. Dukla bola v ťažkých časoch, ale verím, že sa z nich dostane, a už sa aj dostáva.

Na záver trochu odbočme od futbalu. Ako sa vám žije v Banskej Bystrici? Ako trávite voľný čas v meste?

Som tu, nič také zvláštne tu nerobím. Odtrénujem a idem na byt. Banská Bystrica je ale pekná. Nie nadarmo je o nej aj pesnička… (úsmev)

Tri roky trénera Vargu na lavičke Dukly z pohľadu štatistík

Prvý zápas Stanislava Vargu na lavičke Dukly

29.09.2018: Partizán Bardejov BŠK – MFK Dukla Banská Bystrica 1:2 (0:0)

Góly: 53. Stachura – 84. Migaľa, 88. Snitka. ČK: 37. Dupkala (Bardejov)

Zostava MFK Dukla: Krejčí – Starší, Laksík (85. Žilinec), Kupčík, Snitka, Prikryl, Migaľa, Tawanda, Savić (C), Willwéber (82. Polievka), Daňovský (70. V. Tóth)

Prvý domáci zápas na lavičke Dukly odtrénoval Stanislav Varga 6. októbra 2018 na Štiavničkách proti Petržalke. Dukla v ňom prehrala 0:2.

Celková bilancia Dukly pod Vargom v II. lige

80 zápasov, 49 výhier, 17 remíz, 14 prehier, 164 bodov, skóre 183:92

  • Dukla vyhrala pod Vargom 61,25 % zápasov v II. lige
  • Dukla získala pod Vargom v II. lige v priemere 2,05 bodu na zápas
  • Najvyššia výhra: 0:7 (2021/2022 v Námestove, 2019/2020 v Poprade)
  • Dukla prehrala po Vargovým vedením najviac o tri góly

Doma: 39 zápasov, 27 výhier, 7 remíz, 5 prehier, 88 bodov (69,23 % domácich zápasov vyhraných, doma priemer 2,26 bodu na zápas)

Vonku: 41 zápasov, 22 výhier, 10 remíz, 9 prehier, 76 bodov (53,66 % zápasov vonku vyhraných, vonku priemer 1,85 bodu na zápas)

Bilancia Dukly pod Vargom v Slovnaft Cupe

12 zápasov, 7 výhier, 1 remíza (postup na penalty), 4 prehry, skóre 40:13

  • Dukla sa pod Vargom dostala najďalej do semifinále Slovnaft Cupu (2020/2021 proti Slovanu)
  • Najvyššia výhra Dukly v pohári – 0:11 na ihrisku Pliešoviec v 2. kole sezóny 2020/2021

Série Dukly pod Vargom

Najdlhšia séria výhier: 6 zápasov (2019/2020, trvala viac ako mesiac – 5:0 Šamorín, 3:2 Ružomberok B, 2:1 Púchov, 3:0 Slovan B, 2:0 Podbrezová, 2:0 Poprad)

Najdlhšia séria bez prehry: 10 zápasov (z toho 8 výhier, 2020/2021, trvala od konca augusta až do začiatku decembra 2020)

Najdlhšia séria bez výhry: 4 zápasy (prvá séria: 4 remízy v rade v sezóne 2018/2019, druhá séria: dve remízy obklopené dvomi prehrami v závere sezóny 2020/201)

Dukla pod Vargovým vedením nikdy neprehrala v jednej druholigovej sezóne dva zápasy po sebe.