Ľudovít Štúr ako ho nepoznáte. Miloval ženy, kvalitný tabak, obliekal sa s vkusom a bradu by mu závidel nejeden hipster. Spoznajte život a dielo jednej z najväčších postáv slovenskej histórie inak ako zo školských lavíc na najnovšej výstave v Thurzovom dome.

Rodina Štúrovcov pochádzala z Trenčína, kde sa venovala súkenníckemu remeslu. Samuel Štúr – otec Ľudovíta Štúra porušil túto rodinnú tradíciu a pred remeslom dal prednosť učiteľskému povolaniu. Spolu s rodinou sa usadil v meste Uhrovec, kde pôsobil ako  miestny učiteľ. Práve tu sa neskôr narodil aj jeho syn Ľudovít Štúr.

Počiatky svojho vzdelania získal tak ako jeho súrodenci u otca, neskôr študoval v meste Ráb i v Bratislave. Univerzitné vzdelanie získal v nemeckom Halle, kde si nášho významného rodáka neskôr uctili názvom ulice, ktorá dnes nesie jeho meno – Ludwig-Štúr-Strasse. Už ako 21-ročný bol politicky činný, ako 28-ročný kodifikoval slovenčinu, v tridsiatke založil prvé noviny, vo veku 32 rokov sa stal poslancom Uhorského snemu a ako 33 ročný vystúpil na čelo slovenského povstania. „Kto vie ako by sa ďalej rozvíjala sľubne naštartovaná kariéra ambiciózneho intelektuála so srdcom bijúcim za národ,  keby nebolo nešťastnej poľovačky, ktorá sa mu stala osudnou zamýšľa,” sa garantka výstavy Jaroslava Dobrotová.

Prvou veľkou láskou Ľudovíta Štúra bola Mária Pospíšilová – dcéra majiteľa kníhkupectva, tlačiarne a vydavateľstva. Druhou osudovou ženou mu bola Adela Ostrolúcka, ktorá pochádzala z rodiny uhorskej strednej šľachty. Aj napriek dobrej výchove, rozhľadenosti, či intelektuálnemu zázemiu oboch rodín, z ktorých obe ženy pochádzali, ani jednej z nich sa nepodarilo spojiť svoj život s Ľudovítom Štúrom. Mladý intelektuál Štúr dal nakoniec vždy prednosť práci pred láskou k žene a spoločnému životu s ňou.

Podľa Ľudovíta Štúra samostatný národ v Európe môže byť len ten, ktorý má svoj národný program obsahujúci jazykové, kultúrne a politické ciele. K naplneniu týchto cieľov bolo potrebné používať spisovnú slovenčinu, a preto v roku 1843 ustanovila trojica Štúr-Hurban-Hodža nový spisovný jazyk na základe spoločných znakov stredoslovenských nárečí, pričom v pravopise nadviazali na pôvodnú bernolákovskú tradíciu. V roku 1846  bola kodifikovaná spisovná slovenčina v Štúrovom diele Náuka reči slovenskej. Štúrovská slovenčina prešla ešte jednou úpravou, a to v diele Hattalu a Hodžu s názvom Krátka mluvnica slovenská, ktorá upravuje pravopis. V podstate ide o podobu slovenského jazyka, tak ako ho používame dnes.

Výstavu o Ľudovítovi Štúrovi s názvom Štúrovské dobrodružstvo si môžu návštevníci Stredoslovenského múzea pozrieť v Thurzovom dome až do piatka 30. júna.