Quantcast

Stredoslovenská galéria sa od konca 60. rokov 20. storočia profilovala ako inštitúcia špecializovaná na voľné grafické umenie. Identita galérie bola spojená s viacerými výstavno-súťažnými a sympoziálnymi podujatiami (Medzinárodné bienále/ trienále drevorezu a drevorytu, Medzinárodné quadrienále malých grafických foriem, Medzinárodné sympóziá vo voľnej grafike) ktoré okrem iného mali aj zbierkotvorný charakter. Ocenené alebo na sympóziách vytvorené diala sa podľa štatútov podujatí stávali majetkom galérie. Takýmto spôsobom si galéria vybudovala bohatý fond grafického umenia. Možno povedať že umenie grafiky 2. polovice 20.storočia na Slovensku je aj vďaka týmto podujatiam v zbierke galérie zastúpené takmer v komplexnej podobe.

Do grafickej zbierky výrazne prispelo aj periodické súťažné podujatie Súčasná slovenská grafika (SSG), usporadúvané od roku 1971 do roku 1989 ako bienále. Jednotlivé ročníky podujatia (do roku 1989 ich bolo 10) a ich zhodnotenie v zbierke galérie má pripomenúť aj nasledovná výstava, ktorá je zostavená z diel ocenených a vystavených autorov, ktorí sa zúčastňovali bienálnych výstav a prezentované diela následne darovali do zbierkového fondu galérie.

Na výstave sú prezentované práce, ktoré galéria vďaka tomuto podujatiu získala pred rokom 1989. Kolekcia vystavených diel  tak tvorí špecifický akvizičný segment budovaný vo vymedzenom období 70. a 80. rokov 20. storočia. Takýmto spôsobom sa pokúša podať správu nielen o rôznych tendenciách , ktoré v sledovanom období v grafike dominovali, ale aj o stave galerijnej prevádzky  a systéme fungovania periodického výstavného podujatia Súčasná slovenská grafika v prostredí normalizovaného socializmu, obmedzovaného dobovými kánonmi a politickými reguláciami.

Výstavu zostavili v dvoch líniách. Jednu tvoria diela usporiadané do celkov dominantných tendencií (socialistická grafika, fantazijná – imaginatívna grafika, abstraktná a geometrizujúca grafika, konceptuálna grafika a individuálne autorské programy, nástup postmoderny v grafike ), ktoré boli  v grafickom umení prítomné počas sledovaného obdobia organizovania podujatia a stáli  vedľa seba.  Jednotlivé autorské prístupy vrátane socialistickej grafiky predstavujeme takmer proporčne v samostatných miestnostiach, priznávajúc rozsah a rôznorodú umeleckú kvalitu nadobudnutých diel, približne tak ako nám to určuje zbierka.

Druhú  líniu výstavy tvorí prezentácia diel, ktoré boli na jednotlivých ročníkoch súťažného podujatia oceňované. Tieto práce sú predstavené v chronologickom  slede, osobitným spôsobom na inštalačných pultoch v priestoroch jednotlivých miestností. Podávajú konkrétny obraz o preferenciách dobových odborných komisií, ktoré diela hodnotili s prihliadaním na kultúrnu politiku komunistickej strany a udeľovali štatutárne ceny. Vedľa seba sa tak ocitajú diela a tendencie režimom vytesňované, (napr. konceptuálna grafika, geometrizujúca grafika, novofigurálna grafika) a diela, ktoré boli preferované alebo prijímané (socialistická grafika, fantazijná – imaginatívna  grafika).

Výstava tak potvrdzuje tradičnú dichotómiu rozdelenia umeleckej scény v čase normalizácie na oficiálnu a neoficiálnu a čiastočne zachytáva aj rozpúšťanie tohto bipolárneho členenia po roku 1985, v období perestrojky.

Autori veria, že poohliadnutie sa do histórie budovania umeleckej zbierky Stredoslovenskej galérie  môže  širšej verejnosti objasniť mnohé súvislosti, ktoré sú pre zamestnancov zbierkotvorných inštitúcií samozrejmé, no pre bežného diváka zostávajú neznáme, hlavne z toho dôvodu že na výstavy sú zvyčajne vyberané tie najreprezentatívnejšie a najhodnotnejšie diela, ktoré galerijné depozity uchovávajú. Tentokrát sme zvolili opačný postup a výstavu sme prispôsobili zbierke.  Autori tiež dúfajú, že výstava prispeje k premýšľaniu nad podobami a najmä nezvratnými dôsledkami obdobia normalizácie, ktoré sú v rôznych formách v spoločnosti prítomné dodnes.