V rámci výstavy V meste Betleme… pripravilo Stredoslovenské múzeum ďalšie atraktívne sprievodné podujatie. Pozvanie do Thurzovho domu prijala uznávaná etnologička Katarína Nádaská. V prednáške Fašiangy šialené priblíži tradície fašiangového obdobia.
Fašiangy, začínajúce sa deň po Troch kráľoch a končiace Popolcovou alebo tiež Škaredou stredou, poznáme z územia stredoeurópskeho priestoru, a najmä z nášho, ešte aj v predkresťanskom kontexte. Dĺžka fašiangov sa riadila podľa toho, na aký dátum v danom roku vychádzali sviatky Veľkej noci. Aj preto sa hovorilo o dlhom a krátkom fašiangu.
O tom, kde sa zrodili zvieracie masky a prečo sa počas fašiangov chodilo na obchôdzky, konali sa svadby či rituálne sánkovačky, porozpráva v stredu 31. januára v Thurzovom dome uznávaná etnologička Katarína Nádaská.
Obdobie fašiangov sa po prijatí kresťanstva spájalo s rôznymi obchôdzkami v maskách, ktoré slúžili na privolanie jari, a to najmä magickými spôsobmi.
„Dnes to berieme ako zábavu, ale v minulosti mali masky významný rituálny význam. Tie fašiangové boli najmä zvieracie a vyzerali strašidelne. Čím bola maska strašidelnejšia, tým mala väčšiu moc a ľudia verili, že démoni a zlí duchovia sa vyplašia a nebudú ich obťažovať. Kedysi nesmel chýbať Turoň, medveď, vlk, dnes sa prezliekajú muži za ženy a naopak a v maskách sa vždy zvýrazňujú atribúty výzoru, charakteru alebo zlozvykov opačného pohlavia,“ hovorí Katarína Nádaská.
Keď je krátky fašiang, vydajú sa aj škaredé dievčatá
Slovo fašiang pochádza z nemeckého slova vast-schane, ktoré vo voľnom preklade znamená posledný nápoj. Toto slovo symbolizovalo nasledujúci 40-dňový pôst pred Veľkou nocou, ktorý sa v minulosti bral veľmi vážne. Práve vo fašiangovom období sa preto konalo množstvo svadieb a zakáľačiek.
„V minulosti sa zakáľalo na fašiangy skoro v každej rodine, nielen tam kde chystali svadbu. Slovenské zakáľačky boli povestné, bola to príjemná rodinná udalosť, navzájom si vypomáhala nielen rodina ale i susedia. V tomto období nechýbali na stole sladké dobroty ako šišky, fánky, pampúšiky či kreple. Pripravovali sa v oleji a patrili medzi tie výdatnejšie pochúťky. Podľa dĺžky fašiangového obdobia sa hovorilo o dlhých a krátkych fašiangoch. Žartovne sa hovorilo, že keď je krátky fašiang, vydajú sa aj škaredé dievčatá. Preto sa v januári a februári konalo najviac svadieb. V našom slovenskom prostredí to bolo dané aj roľníckou kultúrou. Hoci sa už gazdovia pripravovali na jarné práce, ešte nebolo veľa roboty, takže okrem priadok a páračiek bol čas aj na svadby. Trvali dlhšie ako dnes a bola to slávnosť nielen rodiny ale celej dediny,“ dodáva Katarína Nádaská.
Fašiangové obchôdzky, zábavy a veselice vrcholili poslednými tromi dňami. Fašiangy sa končili polnocou v utorok pred Popolcovou stredou. Zábava vrcholila na spoločnej veselici v krčme, kde sa z naturálií zozbieraných po celej dedine vystrojila hostina spojená s bujarou tancovačkou a o polnoci sa pochovávala basa. Na tomto krásnom obrade nechýbali účinkujúci prezlečení za kňaza, organistu, hrobára, basa na márach a babky-plačky.
Viac o prichádzajúcom období zábav sa dozviete v stredu 31. januára 2024 o 17.00 h v Thurzovom dome na prednáške Kataríny Nádaskej Fašiangy šialené.
Mgr. Katarína Nádaská, PhD.
Narodila sa a žije v Bratislave. Detstvo prežila na Záhorí v obci Sekule, odkiaľ pochádzal jej otec, ako aj na Spiši v meste Stará Ľubovňa, odkiaľ pochádzala jej mama. Od detstva tak vnímala ťažkú ale radostnú prácu gazdov, ktorí gazdovali na žírnej a šťavnatej černozemi Záhoria a meštianske prostredie, z ktorého pochádzala jej mama. Dostalo sa jej klasickej výchovy, 9 rokov chodila do hudobnej školy umenia na hru na klavír, chodila na hodiny krasokorčuľovania a tenisu. Po gymnáziu vyštudovala odbor história – etnológia na Fulozofickej fakulte UK v Bratislave a v tomto odbore pracuje dodnes. V roku 1997 obhájila titul PhD. Pôsobila ako vedecko-výskumná pracovníčka na FF UK, pedagogicky pôsobila na UCM Trnava, UKF Nitra, FF UK Praha. V súčasnosti pracuje ako odborná pracovníčka v samospráve, venuje sa historickému poradenstvu pre oblasť masmédií a filmu, prednáša na viacerých univerzitách na Slovensku i v zahraničí.
Stredoslovenské múzeum je kultúrnou inštitúciou Banskobystrického samosprávneho kraja.
