Nezávislé kultúrne centrum Záhrada vkročilo do ďalšieho roku svojho fungovania. S dramaturgom Záhrady Milanom Zvadom hovoríme o tom, aký bol minulý rok, čo nás čaká tento rok a prečo hovorí referendu NIE.
Kam sa Záhrada posunula posledný rok?
Minulý rok bol pre Záhradu veľmi náročný. Popri zorganizovaní vyše 190 podujatí sme sa museli naďalej vyrovnávať s dlhmi z minulosti, neustále sa zlepšovaťs rastúcimi nárokmi aj v oblasti riadenia organizácie a prevádzky kaviarne. Myslím, že po štyroch rokoch sa naozaj potvrdil zmysel tohto kultúrneho a komunitného priestoru, ktorý oslovuje rôzne typy ľudí. Od začiatku sme verili, že takýto priestor je v meste potrebný, a že je široká skupina ľudí, ktorým môže ponúknuť alternatívu ako tráviť svoj čas, pritom sa niečo dozvedieť, zažiť niečo nové, stretnúť zaujímavých ľudí. Záhrada sa posúva s ľuďmi, ktorí ju navštevujú.
Čo považuješ za najväčšie úspechy minulého roku?
Veľkým úspechom je realizovanie projektu ZAhradA, ktorý celé toto prostredie posunul míľovými krokmi. Vďaka financiám z programu Aktívne občianstvo a inklúzia z Nadácie Ekopolis sa nám podarilo dokončiť rekonštrukciu budovy či vybaviť remeselné dielne potrebným náradím, ktoré môže využiť ktokoľvek zručný ale aj ten, kto by sa rád naučil pracovať s drevom a inými materiálmi. V rámci programu naďalej pokračujeme v organizovaní podujatí určených pre komunity a rôzne spoločenské a politické témy, ktoré je potrebné reflektovať ako súčasť rozvoja občianskej spoločnosti a sociálnej inklúzie. Veľkou skúsenosťou pre nás bolo a je tiež hosťovanie dobrovoľníka Pabla a dobrovoľníčky Hanky, ktorí sú u nás v rámci programu Európskej dobrovoľníckej služby a svojimi schopnosťami a energiou značne prispievajú k rozvoju Záhrady.
Čo nás v Záhrade čaká tento rok?
Tento rok začal tam, kde skončil minulý. Pracovne, s vyhliadkami na zaujímavý program aj nové projekty. Už teraz máme naplánované akcie do konca apríla, podávali sme projekt na hosťovanie dobrovoľníkov z Francúzska a Talianska, a boli by sme radi, keby sa ľudia od jari a počas leta naučili využívať exteriér Záhrady na rôzne iné tvorivé činnosti, napríklad aj v spomínaných dielňach. Naďalej poskytujeme priestor pre vznik nových inscenácií v rámci umeleckých rezidencií, tento rok plánujeme pozvať tri divadelné súbory zo zahraničia. Vo februári to budú dva veľké koncerty – Medial Banana a Lenka Dusilová, pohybový či acroyoqa workshop, tanečná inscenácia Verzus, ktorá vznikla v našej produkcii, či zaujímavý diskusný formát Café Europa na vážnejšiu tému hrozby studenej vojny.
Spomínal si aktivity Záhrady v témach ako je občianska spoločnosť, sociálna inklúzia a komunity. To sú vážne témy, dôležité pre demokraciu na Slovensku. Našou krajinou v súčasnosti otriasa téma referenda, ktoré sa dotýka jednej z komunít a to konkrétne LGBTI komunity. Čo si myslíš o referende?
Dotýka sa ma to veľmi. Veď v mene demokracie tu niektorí ľudia verejne spochybňujú moje pocity a právo žiť autenticky. Už v decembri mi napadlo, že z tejto krajiny emigrujem. Keby boli referendové otázky naozaj o rodine a spôsoboch, ako jej pomôcť, nevznikla by tu vlna urážok a nenávisti voči LGBTI komunite. Ukázalo sa, že ľudia, ktorí otázky formulovali si o homosexuáloch a lesbičkách myslia svoje a neprávom ich stigmatizujú. Zrazu tu vzniká spoločenská debata o tom, kto je tu zdravý a kto je chorý, a či má istá skupina ľudí právo robiť si v spálni čo chce, ba čo viac, či má právo svoju vernosť a lásku uznať zákonne. A do toho deti… či majú právo ich vychovávať. Kde to žijeme? Inak orientovaní ľudia deti vychovávali, vychovávajú a budú vychovávať bez ohľadu na niekoho „názor“. Ešte donedávna ich nazývali neviditeľnou menšinou, teraz len prišiel čas hovoriť o ich existencii verejne. Homosexuáli sú medzi učiteľmi, kňazmi, doktormi, sú v kontakte s deťmi. A ďalší omyl, ktorý sa prezentuje ako samozrejmosť – tradičná rodina. Taká ani neexistuje, existujú len rôzne formy a modely rodiny.
Cením si tvoj postoj. Čo na to Záhrada?
Záhrada nebola nikdy ľahostajná, keď sa jednalo o ľudské práva a spravodlivosť. Postaví sa tomu tematickým večerom. V predreferendový večer, v piatok 6. februára o 18. hodine sme sa rozhodli pozrieť sa na vec s nadhľadom a podujatie sme nazvali Referendum o stave slovenskej dediny s podtitulom „tradičný večer na tému našich tragédií“. Priestor tu dostanú ľudia, ktorí už nevládzu tolerovať fakt, že na Slovensku vládne tyrania jedného svetonázoru. Prajem si, aby sme začali žiť v krajine, kde sú pluralita, tolerancia a sloboda univerzálnymi hodnotami. Nemohlo by sa potom stať, že niekto ide LGBTI ľuďom niečo zakazovať či obmedzovať ich právo na dôstojný život.
Milan Zvada absolvoval štúdium anglického jazyka a filozofie na FHV UMB v Banskej Bystrici a kultúrne štúdie (MA International Performance Research) v Holandsku a Fínsku. Venuje sa prekladateľstvu a publicistike. Pôsobí ako učiteľ anglického jazyka, dramaturg a projektový manažér.
Viac informácií o podujatí Referendum o stave slovenskej dediny, ktoré sa koná dnes večer (piatok 6. február) v banskobystrickej Záhrade, nájdete na oficiálnej stránke Záhrady.
