Katarína Šuchová | 17.4.2019

Rozhovor: Umelecké diela na škrupine vajíčka

Pod rukami Blanky Vrbovskej Vaňovej sa obyčajné vyfúknuté škrupiny z vajíčok menia na umelecké diela, ktoré „padnú do oka“ nejednému záujemcovi najmä v tomto predveľkonočnom období. Hýria najrozličnejšími farbami a ich kombináciami, vzormi, veľkosťou. Vajíčka sú krajšie jedno od druhého, preto vybrať si z tak širokej palety týchto umeleckých skvostov je naozaj ťažké.  

Roky trpezlivosti priniesli svoje ovocie. O svojom príbehu výroby kraslíc by mohla Blanka Vrbovská Vaňová napísať aj knihu. Ako sa k tejto záľube dostala, odkedy sa jej venuje, odkiaľ čerpá námety na vznik spomínaných umeleckých skvostov ale aj iné zaujímavosti sme sa opýtali priamo autorky.

Ako ste sa dostali k tejto záľube, ktorá vyžaduje nesmiernu trpezlivosť a bohatú fantáziu? Odkedy sa jej venujete?

K maľovaniu veľkonočných vajíčok som sa dostala už ako malé dievča. Stále som niečo kreslila, štrikovala, vyšívala. Učila som sa slovíčka z cudzích jazykov a opäť maľovala či štrikovala. Takýmto spôsobom som vlastne striedala „namáhanie hlavy“ s ručnými prácami. Ako by povedala moja mama, bola som také čudné dieťa. Stále zavreté vo svojej izbe, iba som zrazu z tej izby vyšla s hotovým svetrom.

Odkiaľ čerpáte námety na unikátne vzory zobrazené na krehkej škrupinke vajíčka?

Nakoľko pochádzam z obce Vlkanová, kde sa od dávna udržiavali pekné veľkonočné zvyky, chcela som pre kúpačov, najmä z rodiny – krstného, uja, bratrancov pripraviť niečo svoje. Mama vo vtedajších časoch odoberala časopis Dorka a ja som si ju každý mesiac s nadšením prelistovala. Tiež sme si posielali veľkonočné pohľadnice a toto bola vlastne moja prvá inšpirácia k tvorbe vzorov. Raz som videla, ako jedna príbuzná na starom sporáku v kuchyni starej mamy „ďobká“ do malého hliníkového štoplíka špendlíkom zapichnutým v drevenej ceruzke. Aj na vajíčko maľovala nejaký ornament. To bola chvíľa, kedy som prvýkrát videla, ako vzniká veľkonočné vajce maľované horúcim voskom. V tom období som mohla mať tak 7-8 rokov. Odvtedy som každý rok urobila zopár vajíčok, až som sa po čase dostala k počtu 350 neskôr 500 – 600 kusov za rok.

Aké námety sú u ľudí najviac žiadané? O ktoré typy kraslíc je najväčší záujem?

Čo sa týka námetov, tie už po rokoch praxe prichádzajú samé a viem, čo sa ľuďom  páči, čo je pre nich žiadané a pekné. Názory sú rôzne. Niektorí ľudia majú radi pestré farby, niektorí zase uprednostňujú vajíčka čisto biele. Niektorí si želajú prispôsobiť farbu vajíčok veľkonočnému prestieraniu, farbe kuchyne, či obývačky.

Niekto má rád prírodné, pastelové, iný veselé, pestré farby. Ďalší zase požadujú niečo elegantné. Sú tiež ľudia, ktorých fascinujú vyvŕtané srdiečka, kontrastné farby a ďalší majú radi jednoduchosť.

Nie nadarmo sa hovorí: „Koľko ľudí, toľko chutí.“ Na každé vajíčko dávam vhodnú, farebne prispôsobenú stužku. Mám pocit, že je to niečo podobné, ako keď dáva maliar na obraz rám. A vajíčko sa tak môže zavesiť napr. na vetvičku zlatého dažďa, alebo maňušky.

Fantázia vám určite pri tvorbe kraslíc nechýba. Aké novinky sa vám podarilo vymyslieť?

Počas posledných dvoch rokov som vymyslela veľa nových vzorov, ktoré predtým na krasliciach neboli. Vznikli kvietky, štvorlístky, rôzne nové farebné kombinácie a tiež ľudové motívy. Náhodou sa mi podarilo vytvoriť aj novú povrchovú úpravu skombinovaním spodnej vitrážnej farby a vrchnej akrylovej. Ruky nestíhajú vytvárať všetky nápady, ktoré mi moja fantázia ponúka. S vajíčkami sa dá hrať donekonečna. Ako sa vraví: „Fantázia nepozná hraníc“. Niekedy som sama prekvapená, aký je konečný výsledok. Ale stáva sa aj opak – mám konkrétnu predstavu, ale priamo na vajíčku zistím, že ma táto kombinácia nepresvedčila, preto ju už viac nerobím. Alebo ju upravím tak, aby som s ňou bola spokojná.

Veľmi dobre ukáže vytieňovaný vzor. Na vajíčko s tmavou podkladovou farbou napr. tmavomodrou postupne nanášam vzor, ktorý maľujem svetlým voskom, napríklad béžovým a postupne pridávam marhuľovú, oranžovú, červenú až bordovú farbu. Pokiaľ je vajíčko aj vyvŕtané, tak vyznie skutočne zaujímavo. Tento štýl zvykne upútať pozornosť dám, pánov, detí, ale aj starších ľudí.

Svoje umelecké diela zobrazujete na rôznych druhoch vaječných škrupín. Aké sú to druhy škrupín a ako sa s nimi pracuje?

Po rokoch praxe postupne pribúdali rôzne nové druhy škrupín. Začínala som samozrejme obyčajnými slepačími. Domáce vajíčka mali dobrú pevnú škrupinu. Neskôr som skúsila morčacie a mala som k dispozícii aj zopár holubích vajíčok. Do niektorých z nich sa mi podarilo vyvŕtať asi 50 dierok. V súčasnosti veľmi rada pracujem s kačacími a husacími vajcami. Tieto využívam najmä na tzv. madeirovú techniku, čiže vyvrtávanie vzoru do samotnej škrupiny za pomoci vŕtačky, alebo frézky. Nádherné vajíčka sú od pštrosa Emu, ktorý pochádza z Austrálie a Nového Zelándu.

Nie sú biele ako slepačie, husacie, či kačacie vajíčka, ale majú krásnu prírodnú tmavo – zelenú farbu. A keď ich ozdobím hoci iba bielym voskom sú veľmi pekné. Veľkosťou podobné sú vajcia juhoamerického pštrosa Nandu, ale škrupina je béžovej farby. Rovnakú béžovú farbu majú aj vajcia pštrosa afrického, najväčšieho operenca na našej planéte. Škrupina je ale oproti iným bežným druhom veľmi hrubá až 2 mm. Vŕtanie je preto náročnejšie, ako pri všetkých ostatných vajíčkach.

Vždy pri prezentácii, či tvorivej dielni zvyknem mať pri namaľovanom pštrosovi africkom položené aj kusy škrupiny jedného vajca, ktoré mi žiaľ spadlo na zem a rozbilo sa. Mala som už z vŕtania unavené ruky a veľká ťažká škrupina sa jednou rukou aj horšie drží, tak mi žiaľ už vyvŕtané vajce padlo. Nosím ho ako ukážku kvality škrupiny jej tvrdosti, hrúbky a krehkosti zároveň. Občas sa niekto nesmelo opýta, či si z nej nemôže odlomiť, aby zistil, aká takáto škrupina v skutočnosti je. Tak je už polámaná na viac kúskov.

Kde všade po svete sa vaše vajíčka rozkotúľali?

Vajíčka sú veru kade – tade. Okrem umeleckej činnosti sa venujem aj odbornému tlmočeniu, preto som mala možnosť spoznať ľudí z mnohých končín sveta. A vždy, či už je to z vďaky, pre radosť, alebo na pamiatku zvykla som nejedno vajíčko aj podarovať. Putovali do Nemecka, Belgicka, Veľkej Británie, Rumunska, Lotyšska, do Čiech, ale aj na opačnú stranu zemegule do Atlanty, Tennessee, aj na Havaj. Za tie roky je ich samozrejme veľmi veľa u nás doma na Slovensku. A keď si na mňa niekto po rokoch spomenie a napíše mi, že si opäť moje vajíčka vyložil, vyzdobil si s nimi svoj príbytok či spríjemnil sviatočnú chvíľu a dokonca mi ešte pošle aj fotografie nadekorovaných vajíčok je to skutočne úžasný pocit. O tom to celé vlastne je. Mať radosť a potešenie z toho, že z mojich kraslíc majú úprimnú radosť aj tí druhí.

Na akých akciách sa zúčastňujete so svojimi vajíčkami?

Už viac ako 20 rokov sa pravidelne zúčastňujem spolu s ostatnými slovenskými krasličiarkami a krasličiarmi celoslovenskej výstavy kraslíc pod názvom „To vajíčko maľovanô“, ktorú každé dva roky pripravuje Stredoslovenské múzeum v priestoroch Thurzovho domu v Banskej Bystrici. Aj tento rok počas viacerých dní predstavujem priamo v múzeu výrobu veľkonočných vajíčok. Týmto všetkých srdečne pozývame. Výstava je otvorená do 28. apríla 2019. Rovnako pravidelne chodievam medzi deti do školy vo Vlkanovej odkiaľ sama pochádzam a na veľkonočnej remeselke spolu zdobíme vajíčka.

Od minulého roku spolupracujem s ÚĽUV – om, čo si veľmi cením. Výtvarná komisia Ústredia ľudovej umeleckej výroby schválila moje kraslice a prezentuje ich v rámci svojej pôsobnosti u širokej verejnosti. V ÚĽUV – e práve prebieha môj prvý kurz zameraný na maľovanie kraslíc voskom. Okrem toho sú to ďalšie prezentácie a tvorivé dielne s deťmi  či kolektívmi. Vlastne s každým, kto má aj v dnešnej rýchlej modernej dobe čas a najmä vzťah k zachovaniu ľudových tradícií a rád niečo pekné vytvára aj vlastnými rukami.

Fotogaléria