Quantcast

Už 9.novembra môžu občania Slovenskej republiky  využiť svoje právo a vyjadriť názor k ďalšiemu smerovaniu kraja. Vo voľbách do Banskobystrického vyššieho územnosprávneho celku sa  medzi 14 kandidátmi bez straníckeho trička o Váš hlas uchádza aj historik a vedecký tajomník Stredoslovenského múzea, aktívny publicista a autor mnohých úspešných publikácií – PhDr. Vladimír Sklenka, PhD (35 rokov).

Čo viedlo historika a publicistu k tomu, aby kandidoval do Vyššieho územnosprávneho celku?

Vladimír SklenkaDôvody mojej kandidatúry pretrvávajú dlhodobejšie, je ich viac a sú úzko spojené s banskobystrickým regiónom, v ktorom žijem. Vo svojej profesii sa zameriavam na poznávanie histórie a života ľudí predovšetkým z mesta Banskej Bystrice a obcí banskobystrického okresu, napr. Ľubietovej, Tajova, Poník, Slovenskej Ľupče, Harmanca, Španej Doliny a ďalších. Pri svojej práci sa stretávam s mnohými ľuďmi bez rozdielu veku, ktorí sú hrdí na historickú minulosť svojej obce. To ma utvrdzuje v tom, že tento vzťah k svojej krajine je potrebné vytvárať a prehlbovať, neustále pripomínať aké historické, či prírodné krásy náš región v sebe ukrýva a čo im môže poskytnúť. Zároveň spolupracujem s miestnou samosprávou jednotlivých obcí a stretávam sa s problémami aké rieši. Pri porovnaní s inými európskymi krajinami je v oblasti využitia pamiatok, ich záchrany a následnej prezentácie prostredníctvom cestovného ruchu ešte veľa čo vylepšovať. Podľa môjho presvedčenia kultúra, historické a prírodné pamiatky nie sú len bremenom, ale pri správnom nasmerovaní a využití môžu patriť medzi zásadné komponenty rozvoja okresu a kraja. Pri tom môžem zúročiť svoje kontakty s osobnosťami z Maďarska, Rakúska, Nemecka, Česka, Rumunska, ale napríklad aj Švédska. Moje rozhodnutie kandidovať vychádzalo z týchto všetkých faktov.

Ako vidíte svoju šancu na úspech v nadchádzajúcich komunálnych voľbách ako nezávislý kandidát?

Podľa mňa sú šance všetkých 62 kandidátov, z ktorých si voliči vyberú osem svojich zástupcov za Banskobystrický okres, vyrovnané. Ja verím, že tí, ktorí ma poznajú, prípadne tí ktorých som oslovil  svojou volebnou kampaňou, k volebným urnám prídu, odovzdajú mi svoj hlas a 10. novembra budem môcť povedať, že neúnavná aktivita ktorej som sa v plnej miere venoval bola úspešná.

Vnímate súčasný trend klesajúceho záujmu voličov o komunálnu politiku ako negatívny jav?

Samozrejme áno. Daný stav sledujem a má dlhodobo negatívny trend. Podľa môjho názoru to súvisí s viacerými faktormi, nielen hospodárskymi. Dôležité je zvrátiť vo verejnosti vydeľovanie politiky ako niečoho osobitného a negatívneho. Už samotný pojem politika je odvodený od gréckeho slova polis, to znamená obec. Obec občanov – ľudí, ktorí majú nielen právo rozhodovať, ale mali by ho aktívne použiť. Pretože právo, ktoré sa nevyužíva vlastne právo nie je a to platí vo všetkých oblastiach – z práva sa stáva len slovo na papieri.

Vaším predvolebným sloganom je  myšlienka: „Kde niet poznania minulosti, nemôže  byť vízia budúcnosti.“ S akými víziami ste sa rozhodli osloviť voličov v banskobystrickom okrese?

Základom tohto sloganu bol článok moravského odborníka z roku 1923, kde bola Banská Bystrica označená ako najkrajšie mesto Slovenska. Mesto, ktoré bolo v rámci vtedajšieho Československa nielen najkrajším slovenským mestom, ale mestom, ktoré malo, a podľa môjho názoru stále má, šancu, ale aj prirodzené historické a prírodné podmienky, aby bolo opäť najkrajším a najprogresívnejšie sa vyvíjajúcim mestom na Slovensku. To platí aj o okolitých obciach, ktoré majú bohatú minulosť a rozsiahly historický a prírodný potenciál, spomeňme Ľubietovú, Slovenskú Ľupču, Španiu Dolinu, Poniky, Brusno, Hrochoť, Medzibrod, Povrazník a ďalšie.

Jedným z pilierov Vašej kampane v nadchádzajúcich voľbách  je rozvoj cestovného ruchu  a kultúrnych inštitúcií. V čom vidíte najväčší prínos cestovného ruchu a kultúry pre Banskobystrický kraj?

Banská Bystrica nie je len administratívno-správnym centrom kraja, ale aj jeho zrkadlom vo všetkých oblastiach v hospodárstve, športe, v kultúre. Tu vidím veľký priestor na rozvoj dynamickej spoluprácu s mestom Banská Bystrica. Kultúrne inštitúcie ako múzeá, galérie, osvetové centrá, archívy, knižnice, folklórne súbory sú zložkou, ktorá prezentuje región a jeho obyvateľov nielen v zahraničí, ale má aj spätný efekt, že otvára a privádza zahraničných návštevníkov do nášho kraja. Jedným z hlavných bodov môjho programu je vytvoriť koncept na záchranu a prezentáciu historických a prírodných krás podľa jednotlivých obcí okresu a následne podľa okresov kraja a prepojiť ich do funkčného systému v rámci ich využitia a prezentácie. Cieľom je, aby sme nezískavali len jednodňových turistov, ale aby turisti mali čo obdivovať a navštevovať v Banskej Bystrici a okolí dlhšiu dobu. V rámci Banskobystrického okresu je to podpora záchrany a využitia Radvanského kaštieľa, unikátneho gotického kostola v Sásovej, Banskobystrického a Ľubietovského mestského hradu, budova „prvého“ slovenského gymnázia, ale aj podpora vytvorenia Európskeho múzea medi na Španej Doline.

sklenka-plagatEšte musím dodať, že dôležitou zložkou môjho programu je zriadenie krajského športového tréningového centra pre mládež. Tréningové podmienky, aké majú deti v európskych krajských mestách, a ktoré som mal možnosť vidieť, ma viedli k jednoznačnému názoru bez ohľadu na to či je kríza – na deťoch sa šetriť nesmie – deti sú naša budúcnosť a čo do nich vložíme, to nám raz vrátia. My krízu nevyriešime, ale jedno môžeme spraviť spoločne – robiť všetko pre to, aby sme aj v kríze boli najlepší.

Ste spoluautorom mnohých zaujímavých publikácií, dokonca jedna z Vašich monografií, o obci – Horné Opatovce, získala prestížne ocenenie Najkrajšia kniha o obci za rok 2012. Prezraďte nám tajomstvo úspechu Vašich kníh?

V dnešnej situácii je nadmieru zložité vydávať publikácie tohto typu. Napriek tomu sa podarilo vytvoriť unikátnu edíciu, ktorá našla odozvu aj v zahraničí.  Horné Opatovce boli knihou, ktorá zatiaľ ako jediná nebola z banskobystrického regiónu. Prvá publikácia z edície,  Radvaň – monografia mestečka, bola skvostom, dostala sa do európskych krajín, dokonca aj k Radvančanom žijúcim v USA a v Kanade. Publikácia Horné Opatovce je venovaná zaniknutej obci v Žiari nad Hronom, z ktorej pochádzal aj môj otec. Je dielom, ktorého kvalita a úspech milo prekvapili aj mňa samotného. A tajomstvo úspechu spočíva podľa mňa v tom, že si vytýčime vysoký cieľ, ku ktorému sa chceme postupnými krokmi, čo najviac priblížiť. V Banskej Bystrici, ale aj na Slovensku máme také unikáty, že sa v porovnaní so zahraničím nemáme za čo hanbiť. Dôležité je však podľa mňa jedno, kým ideme do zahraničia mali by sme aspoň sčasti poznať aj to, čo máme doma.

Čo pripravuje Vladimír Sklenka pre svojich čitateľov najbližšie? Akou publikáciou rozšírite edíciu Historia magistra vitae?

Na konci tohto roku bude vydaný knižný titul Jakub a Kostiviarska – monografia obcí a v budúcom roku monografie „Tajov a Jabríková“ a „Špania Dolina a Piesky“. Verím, že ako historik prispejem týmito publikáciami nemalou mierou k propagácii a rozvoju banskobystrického okresu. Okrem toho, v dôsledku veľkého záujmu ľudí a ich snahy o zachytenie minulosti ich obcí, sa predbežne pracuje na publikácii o Majeri, uvažuje sa o Kynceľovej a ďalších. Všetko však ukáže až čas.

Nie čas, ale výsledky volieb ukážu, či vízie Vladimíra Sklenku pre Banskobystrický región nájdu odozvu u voličov nielen v meste Banská Bystrica, ale aj v obciach Banskobystrického okresu. Ak však chcete, aby Banská Bystrica bola opäť perlou Slovenska, voľte číslo 47, čím podporíte Vladimíra Sklenku ako vášho kandidáta na poslanca do VÚC BBSK.