BBonline.sk (Kristína Roháčeková), foto: archív M. Kovář | 4.6.2016

Rozhovor: Banskobystričan cestuje okolo sveta a teraz zabehol aj maratón okolo Everestu

Banskobystričan Michal Kovář je srdcom cestovateľ. Počíta s tým, že sa doma na Slovensku čoskoro usadí natrvalo, no predtým sa rozhodol vidieť všetky zaujímavé kúty našej planéty.

13383365_10206611467349314_1931589471_oS Michalom sme sa na diaľku rozprávali o jeho aktuálnych zážitkoch, ale aj skúsenostiach z predchádzajúcich ciest. Len pred týždňom sa postavil na štart netradičného bežeckého maratónu, ktorý sa pýši tým, že sa beží v celosvetovo najvyšších nadmorských výškach. Bodaj by aj nie, keď je jeho trať sústredená okolo najvyššej hory sveta.

Michal, prednedávnom si sa rozhodol vycestovať na dvojročnú cestu okolo sveta. Čo ťa k tomu viedlo a ako vníma tvoja rodina odlúčenie?

Nebolo to náhle rozhodnutie. Posledných 5 rokov som strávil viac menej v zahraničí. Žil som v Austrálii, Anglicku, Nórsku a pomedzi to cestoval po svete. Cesta okolo sveta je pre mňa posledným dobrodružstvom pred usadením sa na Slovensku. Taký je aspoň zatiaľ plán. Musím povedať, že rodina ma od začiatku veľmi podporovala a bola mi veľkou oporou, za čo im patrí moja vďaka. Bez nich by som to určite nedokázal. Dokonca som sa s nimi neraz stretol pri mojich cestách.

Ktoré krajiny máš v pláne precestovať? Kde si začal a ako pokračuješ?

To je náročná otázka, lebo sám neviem. Plánujem obísť celý svet. Pred tým som plánoval, ktoré krajiny navštívim a čo v nich chcem vidieť. Teraz je to iné. Bez väčšieho plánu sa nechávam unášať okamihom. Preto neváham úplne zmeniť smer mojej cesty, ak je preto nejaký zaujímavý dôvod. Zatiaľ mám za sebou 3,5 mesiaca a prešiel som Thajsko, Mjanmarsko a Nepál. Moje ďalšie kroky povedú do Indie, Hongkongu, Japonska, Južnej Kórei, Mongolska, možno Ruska, Číny, Tajvanu, Filipín, Indonézie, a tak ďalej.

13340264_255356134840596_5895679470137456956_oAktuálne sa nachádzaš v Nepále, kde si už aj predtým bol. Čo by si nám prezradil o tomto kúte sveta?

Bol som tu pred tromi rokmi a osobne pozorujem zmeny. Hlavne v mestách. Mám pocit akoby ľudia pochopili, že turisti sú ľahkým zdrojom peňazí, tak ma v porovnaní s minulou návštevou viac prenasledujú a otravujú. Avšak to neplatí na všetkých ľudí. Stretol som tu nespočet milých a priateľských ľudí a nadviazal nejedno priateľstvo. Keď sa dostanete mimo centrum Káthmandu, tak je to úplne iný svet. No a samozrejme Himaláje. Mám za sebou 33 dní trekovania na tejto „streche sveta“ a každý deň som otváral ústa v nemom úžase. Mal som možnosť vidieť nejednu osemtisícovku, no aj nižšie hory ma ohromovali svojou majestátnosťou.

V Nepále si sa pred týždňom zúčastnil najvyššie položeného bežeckého maratónu sveta, ktorý mal štart v základnom kempe pod Mount Everestom vo výške 5365 m. n. m. Spomedzi trojice Slovákov, ktorí ho dosiaľ bežali si bol výrazne najrýchlejší. Ako si sa pripravoval na takýto maratón, a ako na teba pôsobila nadmorská výška počas preteku?

13320544_10206608310190387_7783236544796365308_oNikdy som nebol horský bežec a všetky maratóny som doposiaľ zabehol na rovinatom teréne. Vedel som, že budem bežať len po rovine. Dole kopcom a hore kopcom budem rýchlo kráčať. Môj tréning spočíval v mesačnom trekovaní s 25-kilovým batohom, preto bez neho som skoro lietal po kopcoch. Taktiež som si dal tréningové behy v nadmorských výškach 4000 a 4600 m.n.m. Keďže som pred pretekom strávil dlhú dobu v nadmorských výškach nad 5000 m.n.m., s najvyšším bodom 5550  m.n.m. v Kala Patthar, tak som nemal s nadmorskou výškou žiadne problémy.

V Thajsku si strávil dobrovoľne týždeň v chráme mníchov. Ako vypadal taký bežný deň a aké pocity si si odtiaľ odniesol?

Bolo to zaujímavých desať dní. Bol som tam za účelom kurzu meditácie, takže tej sa venovalo veľa času. Vstával som o piatej a pomáhal chystať raňajky. Potom sme ponúkali jedlo mníchom a následne okolo siedmej sami jedli. Nasledovala kráčajúca meditácia okolo parku či jazera a potom sediaca meditácia. Po nej sme mali rozhovory s mníchmi a išli pripravovať obed. Znovu  sme ponúkali jedlo mníchom a o jedenástej mali obed, čím skončilo jedlo pre celý deň. Nasledovala hodinka oddychu, kedy sme chodili kŕmiť ryby v jazerách. Poobedná meditácia začala kráčajúcou meditáciou v džungli a pokračovala ležiacou a sediacou meditáciou. Znova bola hodinka voľna a nasledovala zametacia meditácia, zametalo sa lístie v areáli kláštora. O šiestej sme sa stretávali a spievali obradné piesne v troch jazykoch. Starobylom jazyku z čias Budhu, thajčine a angličtine. Večer som sa väčšinou ešte prechádzal po areáli, zrovnával si myšlienky a pozoroval hviezdnu a mesačnú oblohu. Nikdy pred tým som sa meditácii nevenoval, takže to bolo pre mňa naozaj ťažké. Ale niekoľkokrát sa mi to naozaj darilo, takže vidím v tom veľký prínos do budúcnosti a plánujem sa jej venovať. Najťažších bolo päť dní, kedy som dobrovoľne mlčal, čo všetko omnoho zintenzívnilo.

13383359_10206611465749274_1625009311_oPred touto veľkou cestou okolo sveta si už ale čo to pocestoval, aké krajiny to boli?

Po výške som odišiel do Austrálie, kde som bol skoro 1,5 roka. Potom som precestoval Austráliu, Nový Zéland, Indonéziu, Singapur, Malajziu, Vietnam, Laos, Kambodžu, Thajsko a Nepál. Doma som sa dlho neohrial a išiel do Anglicka. Po návrate som bol doma pár mesiacov a odišiel na ďalšieho 1,5 roka do Nórska, kde som si zarobil peniaze na túto cestu. No a minulý rok som ešte precestoval Španielsko a Portugalsko.

Na cestách objavuješ nové kultúry, tradície a zároveň spoznávaš veľa zaujímavých ľudí. Ktoré krajiny sú ti sympatické, oslovili ťa národným bohatstvom či mentalitou ľudí?

Ťažko sa mi na toto odpovedá. Som veľmi priateľský, nekonfliktný, nenáročný a preto veľmi rýchlo nadväzujem priateľstvá. Každá krajina ma očarila niečím iným. Príroda Nepálu, Nórska a Nového Zélandu pre mňa spĺňa pojem „nebo na Zemi“. Jedlo v Thajsku je pre mňa ako droga, a tak sa tam asi už po štvrtýkrát znovu vydám. Chrámový komplex Angkor Wat v Kambodži bol ako z iného sveta a takto by som mohol pokračovať o každej krajine.

Tvoj najlepší zážitok, ktorý si doposiaľ zažil počas cestovania?

Tých bolo. Plávanie so žralokmi, skok padákom na Novom Zélande, kŕmenie malého geparda, v Thajsku mi škorpión behal po tvári, stál som tvárou v tvár najvyšším horám sveta, v Austrálii som prešiel 16000km v aute okolo celého kontinentu… No najsilnejšie pocity vo mne vždy vyvolávajú návraty domov. Objatie s rodinou a stretnutie s kamarátmi. Tu je moje srdce pevne zakotvené.

12744086_186953998347477_3180097198766424622_nNie je nebezpečné, keď cestuješ sám?

Všetko to je väčšinou o stave mysle a ako človek príjme situácie, ktoré sa mu prihodia. Avšak na poslednom treku po prekročení horského priechodu Cho La Pass (5420 m.n.m.) som sa stratil na ľadovci, lebo mi boli poskytnuté zlé informácie, a po páde zo skaly som si naozaj myslel, že to zle skončí. Našťastie sa mi podarilo nájsť cestu cez ľadovec a o niekoľko hodín som sa skoro so slzami v očiach dostal na svoje ubytovanie.

Čo si sa naučil počas cestovania okolo sveta s batohom, takzvaným backpackingom?

Určite je to pokora, skromnosť, viac si vážim život a viem oceniť drobné momenty každodenného života. Som menej náročný na komfort, ale aj tak si ho viem vychutnať. Takéto cestovanie človeka zmení. Otvorí mu oči a uvedomí si, čo je v živote dôležité a prestane míňať energiu na tie nepodstatné veci.

Máš ešte nejaký veľký sen, ktorý si chceš splniť?

Pri mojom cestovaní môžem povedať, že žijem svoje sny. To, o čom veľa ľudí fantazíruje je môj bežný život. No platí to aj naopak. Mojím snom je, že keď docestujem, tak si v rodnom meste nájdem prácu, ktorá ma bude baviť a čiastočne sa ponorím do stereotypu.

Leto sa už blíži a preto, aký cestovateľský tip by si odporučil našim čitateľom?

Ak máte radi jedlo, pri ktorom sa rozplačete od šťastia a krásne pláže, tak Thajsko. Menej rušné, no rovnako chutné a krásne sú všetky ostatné krajiny juhovýchodnej Ázie. Bližšie Španielsko a Portugalsko nie sú len o rozprávkových plážach, ale aj vnútrozemie týchto krajín je bohaté na históriu a prírodné skvosty. No najbližšie je to najkrajšie. Zbaľte si batoh, zamknite dvere a vyrazte na spoznávanie nášho Slovenska.

Michala Kovářa a jeho cestu po rozličných krajinách sveta môžete sledovať na sociálnych sieťach. Konkrétne na Facebooku, ale aj Instagrame. Svoje zážitky zdieľa tiež na svojich blogoch mikiwayhome.blogspot.sk a kovarmichal.blogspot.com.

Fotogaléria