Quantcast

Problematike ožiarenia detí a jeho minimalizácie sa v rámci ojedinelého prieskumu, zameraného na dodržiavanie dávok  ožiarenia novorodencov pri röntgenových (RTG) vyšetreniach sa venovali pracovníci Odboru ochrany zdravia pred žiarením Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici. Prieskum sa uskutočnil od septembra 2010 do konca marca tohto roku v rámci štátneho zdravotného dozoru. V Banskobystrickom a Žilinskom kraji skontrolovali technické vybavenie, dopadové a vstupné povrchové dávky ožiarenia na 11 pracoviskách. V rámci prieskumu sledovali aj typy vyšetrení, rádiologické postupy,  používanie ochranných a fixačných pomôcok. Európska komisia vydala ešte v roku 1996 smernicu (European Guidelines on Quality Criteria for Diagnostic Radiographic Images in Paediatrics), ktorá presne stanovuje parametre na vyšetrenia novorodencov pri zachovaní dostatočnej kvality snímok.  Na starších prístrojoch, ktoré väčšinou používajú naše zdravotnícke zariadenia, však nie je technicky možné dosiahnuť parametre, ktoré táto smernica odporúča. V našej spádovej oblasti sme však nezaznamenali také časté opakovania, ako to uvádza zahraničná literatúra“, konštatuje RNDr. Alexandra Maruniaková z Oddelenia röntgenov, uzavretých a otvorených žiaričov banskobystrického RÚVZ.

Na Slovensku fyziologický novorodenec podstupuje röntgenové vyšetrenie len pri podozrení na nejaké ochorenie. Najčastejšie sa robí u predčasne narodených detí s nedostatočne vyvinutými pľúcami. Snímkujú sa aj pri vývojových chybách srdca, nekrotizujúcich enterokolitídach, ale aj v prípade zavádzania katetrov, endotracheálnej trubice, či iných zákrokoch. Pre tieto deti je snímkovanie menej rizikové než to, s akými problémami  prichádzajú na svet. Podľa vedúceho spomínaného oddelenia Mgr. Miroslava Tomeka, ktorý sa tiež podieľal na prieskume, spomedzi vyšetrení dominuje snímkovanie hrudníka v predozadnej projekcii. Kým perinatologické centrá napríklad v Banskej Bystrici urobia ročne 300 až 400 röntgenových snímok, na pracoviskách s  resuscitačnou starostlivosťou o novorodenca, aké sú v Rimavskej Sobote, či  Žiline, ich urobia 50 a v zariadeniach s klasickými pôrodnicami len päť až desať do roka. “Treba zdôrazniť, že každý RTG prístroj musí spĺňať prísne parametre a normy, inak by sa nesmel používať. Na novorodeneckých oddeleniach sa väčšinou používajú prístroje skôr nižšieho výkonu, ktoré stačia na diagnostiku, ale žiaľ, nestretli sme sa so žiadnou špeciálnou technikou určenou pre novorodencov,” konštatuje Mgr. Tomek. Osobitným prípadom je snímkovanie novorodencov v inkubátore, ktoré má svoje špecifiká. Najčastejšie sa na tento účel používajú mobilné röntgeny, pretože spravidla nie je možné veľmi manipulovať s dieťaťom, ani zastabilizovať jeho polohu.  „Snímkovať novorodencov v inkubátore je potrebné veľmi rýchlo a dobre, opakovanie je v takomto prípade neprípustné. Úroveň rádiologických postupov je rôzna a podľa nášho názoru by mala byť štandardizovaná. Na pracoviskách chýbajú fixačné pomôcky, dieťa často pri snímkovaní pridržiava zdravotná sestra, čo by sa nemalo stávať. Podobný problém je aj s chránením tej časti tela, ktoré by nemalo byť snímkované.  Prijateľné je napríklad kryť veko inkubátora olovenými gumami, čo sa u nás ale nepraktizuje“, rekapituluje výsledky prieskumu RNDr. Maruniaková. Čo sa týka radiačného zaťaženia a dávok, prieskum nezistil prekročenie odporúčaných hodnôt do 80 mikrograyov (μGy). V porovnaní s ostatnými krajinami je zaťaženie u nás o 20-30 μGy nižšie a obvykle sa pohybuje okolo 50-60 μGy. Napriek už spomenutým nedostatkom sú celkové výsledky prieskumu pozitívne a môžu len pomôcť k zvyšovaniu kvality práce. Najlepším riešením by bolo, aby zdravotnícke zariadenia získali kvalitnú a špeciálnu techniku pre röntgenov vyšetrenie novorodencov. Navyše odborníci, z banskobystrického RÚVz  veria, že podobný prieskum urobia aj v ostatných regiónoch Slovenska. Vďaka tomu by mohol vzniknúť tím, ktorý by sa  problematike ožiarenia novordencov a jeho minimalizácie venoval systematicky.