Nik nedal v uplynulom ligovom ročníku viac gólov ako Róbert Polievka. Kapitánovi MFK Dukla Banská Bystrica však ešte sezóna nekončí. Zakončiť ju chce splneným snom, teda vybehnutím na trávnik v drese slovenskej reprezentácie v zápase veľkého šampionátu.
Polievka nechýba v nominácii reprezentácie Slovenska na prípravný kemp v Rakúsku, ktorý odštartuje v posledný májový deň. V spolupráci s BB FM rádiom sme ešte pred odchodom na reprezentačný zraz 27-ročného rodáka z Krupiny vyspovedali. Reč bola o sezóne v podaní Dukly, individuálnych oceneniach, nedávnom zranení, reprezentácii či budúcnosti.
Robo, dostal si sa do jedenástky sezóny Niké ligy a spolu s Tigranom Barseghyanom z bratislavského Slovana ste najlepšími strelcami ligového ročníka. Čo hovoríš na tieto individuálne úspechy?
Byť najlepší strelec, to je asi to najlepšie, čo môže útočník získať. Je to veľká pocta a zadosťučinenie pre mňa za tie posledné roky tu v Bystrici. Veľmi si to vážim, pretože nie každému sa to môže podariť a mne ako útočníkovi to dodáva dosť veľa motivácie do ďalšej roboty.
V poslednom kole si sa gólom proti Skalici v 38. minúte osamostatnil na čele poradia strelcov, ale už v 40. minúte strelil na Tehelnom poli svoj trinásty presný zásah v sezóne aj Barseghyan. Myslel si v priebehu zápasu na tie preteky o titul kráľa strelcov a bol si informovaný o góle konkurenta?
V prvom rade to bol dosť náročný deň, lebo hneď od rána som mal množstvo správ. Každý mi pripomínal, že dnes musíš dať gól, dnes to musíš zvládnuť. Akože, je to aj fajn, lebo cítil som, že veľa ľudí mi prialo a želali si, aby sa mi to podarilo. Čiže bolo to pre mňa dosť náročné, ale veľmi som sa tešil na ten zápas, nech už je to tu, nech už je to za nami. Keď som dal ten gól, tak mi samozrejme padol kameň zo srdca. Vedel som, že jeden gól proste dať musím, ak sa chcem stať kráľom strelcov, takže potom som to úplne vypustil. Musím sa ale priznať, že cez prestávku za mnou prišiel náš vedúci mužstva a hneď ma podpichol, že mi to nebude stačiť a ešte musím jeden pridať. Vtedy som vedel, že to nie je dobré, že to musím vypustiť zo seba, lebo inak ma to bude zväzovať ešte viac. Povedal som si, že nejak to už dopadne a šťastena mi priala, lebo obaja sme skončili s trinástimi gólmi ako najlepší strelci.
Poďme teraz na to hodnotenie sezóny z pohľadu celého tímu. Do prvej šestky ste sa nezmestili, ale v tej spodnej ste obsadili najvyššiu možnú priečku. Úspešná, alebo neúspešná sezóna?
Viem, že z tabuľkového postavenia malo toto mužstvo na viac. To sa asi zhodneme všetci, aj tí, ktorí na tie naše zápasy chodili. Aj my v kabíne sme sa zhodli, že určite sme mali na viac. Ale na druhej strane, taký je futbal. Keďže nám tá prvá šestka o ten vlások ušla tento rok, tak nám možno to šťastíčko chýbalo. Minulý rok sme ho mali, keď sme si v poslednom zápase tú prvú šestku vybojovali. Veľa ľudí si povie, že sezóna nebola taká úspešná, ako by sme si priali. Na druhej strane, skončili sme v tej druhej šestke suverénne prví, takže s odstupom času sa treba pozrieť na to, že vo všetkom zlom je aj niečo dobré. Hrali sme podľa mňa atraktívny futbal a dokázali sme hlavne tých súperov z prvej šestky veľakrát potrápiť a aj poraziť. Čaká nás ale ešte veľa práce. Vieme, kde nás tlačí topánka. Musíme ešte pridať a tá príprava musí byť náročná, lebo tá ďalšia sezóna bude určite veľmi ťažká.
Kde vás tlačí tá topánka?
Hlavne v tom, že sme nemali také konsolidované výsledky. Nedokázali sme byť viac zápasov po sebe úspešní. Mali sme zápasy, kedy sme nehrali možno ideálny futbal, ale dokázali sme vyhrať. Práve naopak, potom boli zápasy, kedy sme sa cítili vynikajúco, že hráme dobrý futbal a prehrali sme také zápasy, ktoré nás možno stáli potom tú prvú šestku. Najviac by sme mali zapracovať na tej konsolidácii, aby tie výsledky boli presvedčivejšie. Ja viem, že ľudia by chceli, aby sme každý zápas vyhrali, ale my sme Dukla Banská Bystrica a nie Slovan. Mňa zase teší, že sme tých silnejších súperov dokázali poraziť, vyhrali sme v Dunajskej Strede aj v Žiline. Na týchto výsledkoch by sme mali stavať aj v ďalšej sezóne.
Jedným z významných momentov sezóny bola zmena na pozícii hlavného trénera, keď Michala Ščasného vystriedal dovtedajší asistent Mário Auxt. Bola to veľká zmena, alebo ani nie?
Až taká zmena to nebola, ak to nepoviem z osobného hľadiska. Trénera Ščasného ja osobne mám veľmi rád. Je to vynikajúci človek, dodnes si s ním vymieňam správy a som mu vďačný za to, že v podstate on mi našiel tú pozíciu hrotového útočníka, takže na to budem myslieť určite veľmi dlho. Som mu vďačný za to, akú dôveru mi dával. Čo sa týka tej výmeny, tak to bola asi najlepšia voľba, že novým hlavným trénerom sa stal Mário Auxt, pretože nás pozná. Už predtým bol dlhšiu dobu pri nás, takže vedel, čo od nás môže očakávať. Myslím si, že keď do toho vložil aj nejaké svoje veci, svoje myšlienky, tak tam nebolo treba veľa meniť. Preto sa nám dokázalo oveľa ľahšie zareagovať na tú zmenu.
Určitá časť tej futbalovej verejnosti hovorí, že Dukla je tím o jednom hráčovi, o tebe. Na druhej strane, Martin Rymarenko dal dvanásť gólov, čo trochu oponuje tomuto názoru. Čo na to hovoríš ty?
Ja s tým až tak nesúhlasím, lebo futbal je kolektívny šport. Aj to individuálne ocenenie, ktoré som vyhral, je to hlavne vďaka mojim spoluhráčom. Boli situácie, kedy dokázali drieť na to, aby som ten gól dal. Celú sezónu mi pomáhali. Samozrejme, veľmi si to vážim, že ma ľudia tak vnímajú, pretože nebolo ľahké stať sa nejakým tým pomyselným lídrom mužstva alebo celého klubu. Boli aj ťažké chvíle a veľa som si tu toho vytrpel. Teší ma tá pocta, ktorú mi ľudia teraz dávajú, veľmi si to vážim. Teraz je tu ten „Rymo“, ktorý naozaj veľa a tvrdo pracuje. Častokrát sa spolu doťahujeme, rozprávame sa o tom, ale nie je to tak, že som tu len ja a on. Je to práca celého mužstva, čo ľudia možno častokrát nevidia. Jasné, každý si otvorí noviny a vidí, že góly dali Polievka a Rymarenko, takže je to asi o nich, ale určite to tak nie je. Práca a čierna robota, ktorú celé mužstvo robí, je častokrát zatracovaná, ale pre mňa ako útočníka je to výnimočná robota.
V polovici marca si si poranil zadný stehenný sval. Okrem takmer celého zápasu so Zlatými Moravcami si vynechal aj nasledujúcich päť duelov. Ako si prežíval priamo ten moment, keď si bežal za loptou a zacítil si bolesť?
Bol to veľmi zlý moment. V tej sekunde sa mi premietlo všetko, že o všetko som asi prišiel. Pri svalovom zranení som predtým ešte takú bolesť necítil. Už vtedy som vedel, že to nebude dobré. Vtedy by som bol najradšej, keby som už päť minút nato mal za sebou vyšetrenia, aby som sa vedel upokojiť, lebo naozaj dlho mi trvalo, kým som sa s tým vysporiadal. Dva dni nato som mal ale vyšetrenia, ktoré ukázali, že to nebude až také najhoršie. Ale poviem pravdu, že v prvom momente som mal len tie najhoršie myšlienky. Mal som tam tú motiváciu kráľa strelcov, ale najväčšia motivácia bola tá reprezentácia a majstrovstvá Európy. Bolo to ťažké obdobie, ale aj to ťažké obdobie ma veľa naučilo a som veľmi rád, že som sa mohol vrátiť späť na ihrisko.
Dal si si záležať na tom, aby si nič neuponáhľal. Si teraz s tým zdravotným stavom spokojný?
Hlavne som všetku moju dôveru vložil do našich najlepších odborníkov, či už Davida Brűnna, alebo Andreja Cabana (kondiční tréneri MFK Dukla, pozn. red.). Som im veľmi vďační za to, ako sa ma chopili, lebo naozaj so mnou pracovali 24/7. Stavil som na to, že oni sú tí najlepší a vedia, akými krokmi by som sa mohol čo najrýchlejšie vrátiť. Ale musel som aj ja byť potom tvrdohlavý a možno že aj pred tým mojím návratom s Košicami som bol zas ja taký ten iniciátor, že nejaké minúty už chcem nabrať, aby som si v hlave spravil poriadok, že to zranenie je už vyliečené a môžem sa naplno venovať tréningom a zápasom. Pred tým zápasom som trénoval naplno možno jeden alebo dva tréningy. Bál som sa a ešte doteraz mám v hlave také blbý pocit z toho. Pevne verím, že som už zdravý, aj keď je to svalové zranenie a ešte stále to po zápasoch cítim, ale podľa mojich informácií by to pri hojení svalu malo byť prirodzené.
Ešte na jar minulého roka si debutoval v reprezentácii. Máš na konte deväť štartov, gól si ešte nedal. Trápi ťa to, alebo veríš v tie svoje schopnosti, že je to len otázka času?
Určite ma to trápi, lebo som útočník a na to sú útočníci, aby tie góly dávali. Vnútorne ma to určite trápi. Aj preto, lebo sa s tým stretávam. Keď sa s ľuďmi rozprávam o futbale, tak mi častokrát hovoria, presne ako ty, že ten gól som stále nedal, že ten gól musí prísť a vkuse je to dookola len to isté. Je to asi aj prirodzené, ja tých ľudí aj chápem. Viem, že veľa ľuďom vadím v reprezentácii, ja to vnímam. Veľa ľudí sa teší zo mňa, že som v reprezentácii. Je to podľa mňa úplne prirodzené, ale ja si užívam každú jednu chvíľu a naozaj sa snažím tvrdo pracovať na tom, aby aj ten vysnívaný prvý reprezentačný gól prišiel. Budem na tom tak tvrdo pracovať, že ma nemôže zastaviť nič.
Keď sa vrátime k tým prvým reprezentačným zrazom, tak ako ťa prijala kabína?
Úplne super, vždy sa tam veľmi teším. Vytvorila sa tam neuveriteľná partia, je tam vynikajúca nálada. Sú tam hráči svetového rangu, hrávajú tie najlepšie ligy a príde tam chlapec z Banskej Bystrica a oni sa k vám správajú úplne seberovne, sú úprimní a pokorní. Veľmi si to vážim a som im za to veľmi vďačný, lebo aj oni mi veľmi pomohli k tomu, aby som sa do tímu začlenil.
V čom je to z hľadiska tvojej hry v reprezentácii iné ako v Dukle?
V Dukle mám inú pozíciu, mám na ihrisku väčšiu voľnosť. V Dukle je deväťdesiat percent mojej roboty založených na tej ofenzíve, možno nejakej tej myšlienke a tvári toho ofenzívneho potenciálu, ktorý by som mal tomu mužstvu dať. V reprezentácii je to trošku iné. Jednak sa hrá náročnejší futbal a je to aj viac zviazané taktickými pokynmi. Tam ma častokrát bránia aj svetoví hráči. Nie je to také jednoduché, ako sa možno v klube niekedy zdá. Ale som za to rád, že môžem také ťažké zápasy hrať. Možno aj to ma raz odstrelí do iného klubu, alebo možno za niečím lepším.
Poďme späť do zimy a na tlačovú konferenciu pred jarnou časťou, na ktorej sme sa dozvedeli, že tvoj avizovaný prestup sa nekoná a ostávaš v Dukle. Videl som v tvojej tvári frustráciu. Neviem, či z toho, že sa ti nepodarilo prestúpiť, alebo z toho mediálneho tlaku a záujmu okolo teba.
Tak celkovo. To je téma, ktorú by sme mohli rozoberať veľmi dlho. Prežívam si tieto mediálne veci asi najviac z tých hráčov, ktorí hrajú tu na Slovensku. Častokrát sa mi kladú otázky na tú moju budúcnosť. Niekedy niečo poviem a už sa toho ľudia chytia. Niekedy sa snažím dávať si pozor, aj keď vždy sa snažím byť ľudský a prirodzený aj voči novinárom. Ja som na tej tlačovej konferencii bol nahnevaný, sklamaný, ale nebolo to preto, že by som si chcel vynútiť prestup. Chcel som hrať tie ťažšie zápasy, aby som bol na reprezentáciu pripravený. Vedel som, že tie ťažšie zápasy sú na európskej úrovni a v pohároch. Tie zápasy som chcel absolvovať kvôli tomu, aby som sa aj ja ako hráč posunul na vyššiu úroveň, aby som bol pripravený na tú reprezentáciu. Nebolo to vôbec mierené tak, že by som chcel z Banskej Bystrice zdupkať, práve naopak. Ja pevne verím, že som v tej jarnej časti ukázal, že som stále srdcom v Dukle a dokážem sa zapáliť hneď v najbližšom zápase. Čo sa týka aj tých médií, tak ja to rešpektujem, je to ich robota, ale tiež by som prial, keby občas rešpektovali aj oni mňa.
Potom to ohľadom tvojho prestupu celkom utíchlo, ale teraz príde leto a tá téma bude opäť na stole. Keď je cez leto veľký šampionát, tak hráči buď chcú vyriešiť svoju budúcnosť pred ním, alebo počkať si, či im stúpne cena. Ako to máš ty?
Je mi jasné, že tento kolobeh zase začne. Je to ale asi prirodzené, keďže som sa stal tým najlepším strelcom. Úprimne poviem, momentálne sa nad tým vôbec nezamýšľam. Samozrejme, doma s manželkou vedieme debaty, ako to asi celé dopadne, ale to je asi tak všetko. Momentálne mám naozaj iba jednu víziu, dostať sa na EURO a pomôcť tam mužstvu. A keď sa mi to podarí, tak potom, ako si ty povedal, môže sa stať, že mi to otvorí dvere niekde inde. Ale stále mám v Bystrici platnú zmluvu. Mám dohodu s majiteľom Dukly, že keď sa vrátim z EURA, tak budem mať nejakú týždňovú dovolenku na oddych a možno dotiahnutie nejakých vecí. Zatiaľ je to ale tak, že ak sa dostanem na EURO, čo samozrejme nie je isté, tak sa vrátim do Banskej Bystrice a budeme určite aj sedieť ohľadom tejto témy. Ale nemám problém opäť si obliecť dres Dukly.
S akými osobnými ambíciami ideš do kempu reprezentácie?
Hlavne sa teším, že som tam, že tam to moje meno svieti, lebo budeme môcť opäť mať na sebe znak slovenskej reprezentácie, čo je pre mňa veľká česť. Ako som povedal, idem sa pobiť o miestenku na EURO.
Ešte by som otvoril jednu tému. V Banskej Bystrici cítiť niekedy až prehnanú rivalitu medzi MFK Dukla a RSC Hamsik Academy. V reprezentácii ťa vedie aj Marek Hamšík, ty si zas tvárou Dukly. Ako spolu vychádzate a čo hovoríš na túto rivalitu?
Podľa mňa tá rivalita je úplne zbytočná, lebo sme v jednom meste a mali by sme držať spolu. Ja to chápem, že možno by to malo byť tak, že niekto bude na tom pomyselnom prvenstve a druhý by to mal nejakým spôsobom prijať. Neviem, nejak sa do toho nevyznám, ale podľa mňa je to úplne zbytočné, pretože Marek Hamšík je obrovská osobnosť, obrovská legenda, fantastický človek, skvelý futbalista, skromný a pracovitý človek. Môj názor je taký, že keby sa tieto kluby spojili, tak by sa tu mohlo niečo veľké vybudovať, čo by možno spojilo celé mesto, aby ľudia chodili na tribúny vo väčšom počte.
Ty sám si fanúšik, a to nie len futbalový. Bol si aj na hokejových majstrovstvách sveta v Ostrave. Ako bolo?
Hokej mám veľmi rád. Bol som tam s partiou kamarátov a som veľmi rád, že som si to mohol vyskúšať, lebo to bola moja prvá návšteva na majstrovstvách. Bola tam vynikajúca atmosféra, čo je to, čo si z toho najviac odnášam. Aký sme super národ, keď sa dokážeme spojiť pre jednu vec, pre nejaký šport, je to neuveriteľné. Mal som zimomriavky počas celého zápasu. To je to, čo by aktívni športovci chceli zažívať každý týždeň. Mať takúto fanúšikovskú základňu za sebou počas každého zápasu by bolo niečo krásne. Aj to by som chcel v budúcnosti zažiť, možno pravidelnejšie, na každom jednom zápase.
Aj ťa spoznávali ľudia vo fanzóne?
Musím sa priznať, že áno. Bolo tam veľa ľudí, ktorí sa so mnou fotili a chceli sa porozprávať. Bolo to veľmi príjemné, lebo ja sám seba nevnímam za to, za čo ma možno niektorí ľudia majú. Vážim si každého jedného fanúšika, staršieho aj mladšieho. Je to naozaj pekné, keď za mnou niekto príde a poprosí ma o fotku. Stále sa neberiem za nejakú hviezdu, práve naopak, stále by som chcel byť ten Robo, ktorý som bol, keď som sa prvýkrát dostal na ihrisko.
Posledná otázka. Radšej by si dal gól na EURE, alebo vyhral titul s Duklou?
Veľmi zákerná otázka, ťažká. (smiech) Záleží, či by ten gól znamenal niečo veľa. Ten titul s Duklou by bolo niečo, na čo by sa celý život pamätalo, ale určite by som navždy pamätal aj na ten prvý gól za repre. Pevne verím, že sa mi to podarí.
Zvukový záznam rozhovoru s Róbertom Polievkom si môžete vypočuť na webe BB FM rádia.
