Pri presadzovaní zmien školského systému pomocou tvorby nových štátnych vzdelávacích politík, nových metodologických usmernení alebo nových vzdelávacích štandardov je kľúčové, aby učitelia uvedené zmeny pochopili. Osvojili si ich a začali aplikovať v práci so žiakmi. Práve z tohto dôvodu sa kurikulárna učebnicová reforma zavádza do praxe spoločne s podporou pre učiteľov, a to konkrétne aj vytvorením sietí regionálnych centier podpory učiteľov.
O podpore implementácie princípov a cieľov nového kurikula základného vzdelávania, o podpore profesijnej prípravy pedagogických lídrov v jednotlivých regiónoch, ale aj o tom, čo vlastne kurikulum vzdelávania je, sme sa pozhovárali s Anetou Chlebničanovou, riaditeľkou Regionálneho centra podpory učiteľov Banská Bystrica a Brezno.
Na čo je projekt Regionálnych centier podpory učiteľov zameraný?
Regionálne centrá podpory učiteľov sú projektom v rámci programu Plánu obnovy a ich hlavným cieľom je podporovať učiteľov a pomáhať im v príprave na zmenu kurikula, na nové metódy a formy práce so žiakmi. Aktuálne prebieha reforma školstva, ktorá je sústredená najmä na spomínanú zmenu kurikula, ktorá vychádza z nových dát, analýz na následné potreby vzdelávania. V medzinárodných meraniach nie je na tom slovenské školstvo práve najlepšie, čo je bohužiaľ dlhodobá záležitosť. V rámci Plánu obnovy boli Regionálne centrá podpory učiteľov postupne vytvorené v rámci celého Slovensku.
Kedy projekt vznikol?
Tento projekt funguje od septembra 2022. Centrum pre Banskú Bystricu a Brezno vzniklo hneď v prvej fáze. Ministerstvo školstva vyhlásilo výzvu, do ktorej sa prihlásili organizácie, ktoré mali záujem tieto centrá zriaďovať. My sme sa prihlásili tiež, pretože organizácia akou sme my, Nadácia pre deti Slovenska, sa dlhodobo venuje vzdelávaniu učiteľov a má akreditované vzdelávacie programy pre učiteľov a učiteľky. A jedným z takýchto programov je aj vzdelávanie pre učiteľov materských, základných aj stredných škôl, s ktorými intenzívne spolupracujeme.
Ako by sme čo najjednoduchšie vysvetlili, čo to vlastne kurikulum je?
Kurikulum je všetko čo súvisí s výchovno-vzdelávacím procesom. V súčasnosti to znamená napríklad posun od memorovania, učenia sa informácií, ktoré nájdeme kdekoľvek, v knihách, aj v online priestore k tomu, aby sa deti učili v škole rozmýšľať a morálne konať. Avšak učíme sa spoločne aj na základe vedomostí, dát a poznatkov. Je tu posun od toho, že sa roky učíme naspamäť a pritom by mali deti samostatne bádať. Tým hlavným rozdielom v učení je to, že zohľadňujeme najmä potreby tejto spoločnosti. Teraz nastúpili deti v šiestich rokoch do školy a my vôbec nevieme, čo bude o 20 rokov, keď z tohto systému vystúpia. Digitalizácia, zmena kultúry a prostredia a všetky tie zmeny, ktoré prichádzajú, sú pri nás veľmi rýchlo. Nevieme predikovať, na čo ich pripravujeme do budúcnosti, ale určite vieme, že budú musieť vedieť rozmýšľať. A hlavne dobre vieme aj to, že systém odmien, trestov a umelých autorít už na naše deti nefunguje.
O kurikulum sa pokúšali už aj vaši predchodcovia v minulosti. Prečo k zmene nedošlo?
Áno, snahy tu boli, ale minulé pokusy o zavedenie reformy nedopadli dobre, lebo boli vytvorené narýchlo a nariadené zhora. Proste to nefungovalo. Učitelia boli znechutení, necítili vôbec žiadnu podporu a brali to ako nariadenie, ktorému nerozumeli a nechápali, prečo sa to celé deje.
Práve z tohto dôvodu bol vytvorený systém podpory a nie nariadení?
Presne. Naozaj nič nechceme prikazovať. Chceme podporovať a pomáhať, aby to školy zvládli. Na to sme tu my a rovnako sú nápomocné aj štátne inštitúcie ako napríklad metodicko-pedagogické centrá a takisto Ministerstvo školstva alebo celý Národný inštitút vzdelávania a mládeže.
Ako školy a pracovníci škôl zmeny vnímajú?
Sú školy, ktoré si zmeny robia samé, pretože cítia, že to takto už jednoducho nezvládajú. Že vyhrážanie sa testovaním 5 a testovaním 9 im nevyhovuje. No a okrem škôl sú tu samozrejme aj rodičia, ktorí rozumejú tomu, že život je o niečom inom, takisto ako aj vzdelávanie. To by som chcela aj oceniť. Skutočne je mnoho skvelých rodičov, ktorí nám pomáhajú realizovať rôzne vzdelávania a sú výborným príkladom, že to ide aj inak. Školy spolu s rodičmi sa zapájajú do postupného zavádzania reformy, ale všetko to musí prejsť najskôr pilotným overovaním.
Ako je vo všeobecnosti na tom s reformou banskobystrický kraj?
V banskobystrickom kraji sa hlásilo najviac škôl hneď do prvej fázy overovania, čo sme boli veľmi prekvapení. Nakoniec boli vybraté tri školy. A potom máme aj školy, ktoré svojou skúsenosťou a znechutením sú v stave absolútneho popierania. Takže sú aj také školy, ktoré sú totálne uzavreté, žijú si vo svojom vlastnom svete, vo svojej bublinke. Je nám to ľúto, pretože v rámci tej reformy je hlavnou myšlienkou, že na každej škole, na každom dieťati záleží, a tiež na každom učiteľovi, pretože my sme tu ako Slovensko, ako celý národ. Nepotrebujeme len výberové školy, ktoré vzdelávajú v rámci kvality 21. storočia. Nám ide o všetky školy, všetky deti.
Ako informácie o reforme a podpore šírite medzi školy a pedagógov?
Veľmi intenzívne. Cestujeme veľa po regióne, stretávame sa s riaditeľmi, učiteľmi. Poskytujeme mentoring, vzdelávanie toho, čo potrebujú a snažíme sa im sprostredkovať ciele a zámery reformy. Tiež to, ako sa to dá zrealizovať hlavne v praxi, aby to neostalo len na úrovni dokumentov. Aby to šlo priamo tak, že sa to prejaví na živote triedy. Aby to ako vítanú zmenu cítili deti aj ich rodičia.
Ako sa môže učiteľ uchádzať o mentoring?
Učiteľ, ktorý sa rozhodne pre mentoring, nás môže požiadať priamo, aby bol mentorovaný. To je taká cesta sprevádzania a pomoci v rámci toho, čo si učiteľ sám určí. Sám sa rozhodne, na čom chce pracovať. Nastaví si cieľ a my mu pomôžeme, ale k cieľu sa dopracuje samostatne. Môžeme sa ísť pozrieť napríklad aj na jeho hodiny do školy, no malo by to byť so súhlasom riaditeľa. Niektorí riaditelia to veľmi podporujú, dokonca mentoring zaradia do vzdelávania učiteľov. Učitelia sa tiež môžu prihlásiť prostredníctvom riaditeľa. A už je zvykom, že aj riaditelia s nami sami od seba komunikujú.
Ako vzdelávanie učiteľov vyzerá?
Máme určených päť prioritných oblastí, ktoré kopírujú to, aby reforma alebo oblasti v rámci reformy boli naozaj podporované na prijatie zmeny. Vzdelávame v rámci týchto oblastí prakticky a ukážeme, ako sa dá výučba zrealizovať v triede a čo sa dá so žiakmi robiť. Ďalej vzdelávame vo veciach, ktoré aktuálne v školách vyskočia. Sami nám učitelia spresnia, v čom sa potrebujú dovzdelať, kde pociťujú problém. Napríklad povedia konkrétne, že sa chcú zlepšiť v rámci spolupráce s rodičmi. Ak na to nie je vzdelávanie v metodicko-pedagogickom centre a učitelia majú náročných rodičov, napríklad zo sociálno-ekonomických alebo znevýhodnených prostredí, dohodneme sa.
Čomu ešte v regionálnych centrách venujete zvýšenú pozornosť?
Podporujeme sieťovanie a spoluprácu učiteľov. Stretávajú sa u nás učitelia z rôznych škôl. Sú vyhlásené rôzne témy, na ktoré sa môžu prihlásiť, vzdelávať sa spoločne a vymieňať si aj skúsenosti. Potom chodíme priamo do škôl, kde vzdelávame alebo robíme workshopy, diskusie, facilitácie skupiny na rôzne témy. Jednoducho to, o čo majú školy záujem. To, s čím si nevedia dať rady. Každá škola by mala vedieť, akým smerom chce ísť, čo je jej víziou, aké sú jej ciele, stratégie a my sme tu na to, aby sme ich podporovali. Nie sme tu preto, aby sme za nich ich vízie tvorili, ale aby oni dokázali zrealizovať to, kam chcú ísť.
Dostáva sa k vám od učiteľov spätná väzba?
Keď sa k nám vrátia, vždy sa ich pýtame, čo vyskúšali, ako deti reagovali. Príjemný pocit je, keď povedia, že to fakt funguje. Vtedy vďaka nim vidíme deti, ktoré zažívajú radosť z učenia.
Spolupracujete aj s vysokými školami, aby reforma zachytila už budúcich učiteľov?
Spolupracujeme s Univerzitou Mateja Bela a ja som aj členkou Rady kvality. A áno. Robili sme výberové semináre pre študentky, aby vedeli o tom, že keď nastúpia do praxe v rámci posledného ročníka, sú tu regionálne centrá, ktoré im môžu podať pomocnú ruku. Takže tie informácie sa k nim pomaly dostávajú. Čo ma veľmi teší je, že aj niektorí zástupcovia fakúlt humanitných a prírodných vied, ale takisto aj ekonomickej fakulty, boli garantmi alebo pomáhali pri tvorbe nového školského vzdelávacieho programu a boli zapojení v tímoch. Ale, podľa mňa, tá hlavná škola prichádza, keď študenti prichádzajú do praxe a tam je veľmi dôležité, mať okolo seba ľudí, o ktorých sa viete oprieť a ktorí vás podporia. Začínajúcim učiteľom tak v rámci mentoringu poskytujeme všetko, čo potrebujú.
Čo reforma a zmena kurikula znamená pre vás?
Ja som už týmto všetkým tak trochu aj postihnutá. Za každým učiteľom vidím x detí, ktoré majú v sebe jedinečný potenciál. Mňa to veľmi baví, pozerať sa na to, aké sú deti zázračné bytosti. Myslím si, že našou podporou učiteľom najviac pomáhame deťom, aby zažívali v škole pocit prijatia. Ten pocit, že vie učiteľ identifikovať, v čom je dieťa jedinečné. Že ho vie podporiť v tom, aby rozvíjalo svoje nadania a nielen poukazovať na to, čo nevie. Že dieťa podporí, aby v živote našlo, čo ho zaujíma. A v neposlednom rade, že mu pomôže nájsť také vnútorné pochopenie samého seba, aby sa z neho stal spokojný človek v našej spoločnosti. My veľmi potrebujeme každé jedno dieťa pre celú našu spoločnosť.
