RÚVZ BB (M. Tolnayová) | 31.10.2011

Rádioaktivita húb na území Slovenska nie je vysoká

V tomto roku sa v  súvislosti s haváriou jadrovej elektrárne Fukušima Daiči šírili  rôzne správy o zvýšenej rádioaktivite húb rastúcich vo voľnej prírode na území Slovenska. Niektoré rádioaktívne látky, ktoré unikli z havarovanej elektrárne šíriace sa vzduchom, sa totiž dostali až nad územie Európy. „Boli to však veľmi nízke koncentrácie napríklad jódu 131 (131I) s polčasom premeny 8 dní, cézia 134 ( 134Cs) s polčasom premeny dva roky a cézia  137 (137Cs) s polčasom premeny 30 rokov. Koncentrácie uvedených rádionuklidov nameraných na území SR boli však také nízke, že nepredstavovali pre ľudí žiadne zdravotné riziko. V súčasnosti sa už jód 131 rozpadol a cézium  134 a 137, pôvodom z havarovanej elektrárne Fukušima Daiči sú v životnom prostredí v SR v nemerateľných koncentráciách“, uviedla Ing. Alžbeta Ďurecová, z Odboru ochrany zdravia pred žiarením banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ).

Zamestnanci tohto odboru pravidelne odoberajú vzorky húb z voľnej prírody v Banskobystrickom i Žilinskom kraji. Vlani to bolo päť vzoriek húb v čerstvom stave s koncentráciou 137Cs od 4 do 300 Bq/kg (Bq- becquerel je jednotka, v ktorej sa udáva rádioaktivita). Najnižšia koncentrácia bola stanovená v bedli červenejúcej –Chlorophyllum rachodes, odobratá v oblasti Krahúľ pri Kremnici,  najvyššia koncentrácia bola stanovená v plávke mandľovej –Russula vesca, odobratá v tej istej oblasti. V roku 2011 zmerali až 98 vzoriek húb v rôznych lokalitách Banskobystrického a Žilinského kraja. Najvyššia koncentrácia bola stanovená v klobúčikoch hríba modrejúceho –Boletus pulverulentus, odobratého  v oblasti Skalky pri Kremnici.

V súčasnosti je ešte stále merateľné 137Cs hlavne v hubách, lesných plodoch, v machoch, v pôde, tráve, či v drevnej hmote. 137Cs pochádza ešte  z rádioaktívneho spadu, ktorý sa k nám dostal po havárii jadrového reaktoru v Černobyle v roku 1986. Vyššie koncentrácie 137Cs v životnom prostredí sú zaznamenávané hlavne v regiónoch, kde v období po havárii v Černobyle najviac pršalo. „Najvyššie prípustné úrovne kontaminácie potravín pre pretrvávajúce ožiarenie po černobyľskej havárii sú uvedené v nariadení vlády č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením. Pre 137Cs v hubách je to 600 Bq/kg. Rovnaké limity platia v celej EÚ“, konšatuje Ing. Ďurecová.

Uvedenou problematikou sa budú odborníci zaoberať aj na česko – slovenskej  konferencii – XXXIII. dňoch radiačnej ochrany vo Vyhniach v dňoch od  7. do 11.novembra.2011.

Čo je rádioaktivita, polčas premeny a biologický polčas?

Rádioaktivita je spontánna emisia energie vo forme častíc alebo fotónov z nestabilných atómov. Udáva sa v jednotkách Bq (becquerel) pričom 1 Bq predstavuje jeden rozpad za sekundu. Polčas premeny je čas, za ktorý sa rádioaktívnou premenou rozpadne polovica určitého množstva daného rádionuklidu. Biologický polčas je čas, za ktorý sa vylúči z ľudského tela prirodzenými metabolickými procesmi polovica látky (v našom prípade rádionuklidu) prijatej do ľudského tela inhaláciu, ingesciou alebo absorpciou.

Ako ľudský organizmus metabolizuje 137Cs?

Cézium sa v ľudskom tele správa obdobne ako draslík, akumuluje sa rovnomerne po celom tele. Vyššie koncentrácie cézia boli stanovené v svaloch v porovnaní s ostanými tkanivami. Cézium v rozpustnej forme je prakticky úplne absorbované v tráviacom trakte. Absorpcia cézia z potravín je v priemere 80 percent. Biologický polčas cézia v organizme priemerného dospelého jedinca je 110 dní a priemerného 10-ročného dieťaťa je 50 dní.

Akumulujú všetky huby rovnako 137Cs?

Na základe mnohých výskumov v škandinávskych krajinách a v Rusku môžno konštatovať, že najviac 137Cs akumulujú čírovky (tricholoma), pavučinovce (cortinarius), jelenky (hydnum), niektoré druhy rýdzikov (lactarius), niektoré druhy plávok (russula), a niektoré druhy masliakov (boletus). Naopak najmenej 137Cs akumulujú peniazovky (collybia). Najväčšia rozmanitosť je v akumulácii 137Cs muchotrávkami (amanita) a kozákmi (leccinum). Koncentrácia 137Cs je v niektorých druhoch húb rovnomerne rozptýlená a v niektorých je vyššia koncentrácia v klobúčikoch ako v hlúbikoch.