Vplyvom dlhodobej expozície nízkymi koncentráciami zmesi kovov na zdravie citlivých populačných skupín sa začiatkom februára na piatom výročnom stretnutí zaoberali v belgickom Bruseli odborníci, ktorí sa venujú riešeniu projektu PHIME ((Public Health inpact of long-term, low level mixed element exposure in susceptible population strata). Výsledky sa každoročne vyhodnocujú a predkladajú na schválenie Európskej komisii. Na projekte, podporovanom grantom EÚ a realizovanom v rámci VI. Rámcového programu EÚ, participuje celkom 31 odborných inštitúcií z dvadsiatich krajín sveta – Švédsko, Slovinsko, Grécko, Litva, Belgicko, Seychelské ostrovy, Česká Republika, Veľká Británia, Chorvátsko, Fínsko, Faerské ostrovy, Bangladéš, Taliansko, Čína, Dánsko, Poľsko, Nemecko, Švajčiarsko, USA, Maroko, a Ekvádor, vrátane Slovenska. Koordinátorom projektu je prof. Staffan Skerfving z Lund Univerzity vo Švédsku. Zodpovednou riešiteľkou projektu v SR je MUDr. Kvetoslava Koppová PhD., spoluriešiteľkami PhDr. Pavlína Bartová a MUDr. Zora Adamčáková, všetky z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici.
Piate výročné stretnutie k plneniu projektu PHIME, na ktorom sa zúčastnil celý tento tím, bolo podľa plánu práce posledné, keďže oficiálne ukončenie projektu sa pôvodne predpokladalo do 1. marca 2011. „Náročné úlohy, ktoré projekt obsahoval, jeho rozsiahlosť a vysoké požiadavky na kvalitu analýz biologického materiálu spôsobili, že niektoré čiastočné úlohy, najmä v zhodnocovaní dosiahnutých výsledkov, nemohli byť ukončené v dostatočnom predstihu. Táto skutočnosť by 
spôsobila, že pripravovaná záverečná správa by nebola vyčerpávajúca a neobsahovala by všetky výstupy projektu. Odsúhlasili sme teda požiadavku na Európsku komisiu (EK) , aby projekt predĺžila o šesť mesiacov. Umožní to nielen zlepšiť kvalitu záverečnej správy a rozšíriť výsledky na lokálnu úroveň, či zvýšiť kvalitu výstupov projektu s cieľom lepšej zrozumiteľnosti pre EK, ale aj ukončiť dosiaľ nedokončené úlohy a zvýšiť počet publikácií. Návrh na predĺženie projektu bez nárokov na navýšenie rozpočtu konzorcium projektu predloží EK na posúdenie“, uviedla k obsahu výročného stretnutia odborníkov MUDr. Koppová. Dodala, že Slovenská republika je zapojená v časti projektu, ktorá má za cieľ zmapovať expozíciu detskej populácie a žien ťažkými kovmi. V rámci prvej fázy projektu urobili biomonitoring detskej populácie z troch oblastí. Mestskej- Banská Bystrica, vidieckej- obec Polomka a priemyselnej- Krompachy. V druhej fáze projektu sa uskutočnil biomonitoring 52 žien vo vekovej kategórii 55-59 rokov, ktoré boli do štúdie vyberané náhodným výberom z populácie žien určenej vekovej kategórie, žijúcich v Banskej Bystrici. Okrem údajov dôležitých pre hodnotenie expozície zisťovaných riadenými rozhovormi, zúčastneným respondentkám odobrali vzorky venóznej krvi na stanovenie obsahu olova, kadmia a ortuti a v časti vzoriek (25) aj platiny, paládia a ródia.
Všetky vzorky sa vyšetrovali v laboratóriách Univerzity v Lunde vo Švédsku s cieľom zabezpečiť kvalitu a porovnateľnosť výsledkov medzi krajinami. Celkom bolo v tejto časti projektu vyšetrených 477 žien z deviatich krajín. Obsah kovov v krvi populácie krajín EÚ je všeobecne nízky, priemerný obsah kadmia v krvi sa pohybuje od 0,25 μg/l v severnom Švédsku do 0,65 μg/l v Poľsku, obsah olova sa pohybuje od 13,45 μg/l v severnom Švédsku do 26,94 μg/l v Slovinsku. Hodnoty ortuti sa pohybujú od 0,40 μg/l v Chorvátsku do 1,38 μg/l v severnom Švédsku. V obsahu olova a kadmia sú medzi európskymi krajinami malé rozdiely, v prípade obsahu ortuti sú medzinárodné rozdiely významné. Spôsobené sú najmä vyššou konzumáciou rýb u prímorských krajín – Švédsko, Slovinsko a používaním amalgámových výplní pri ošetrovaní zubov – Slovensko, Česká republika.
V mimoeurópskych krajinách boli hodnoty vyšetrovaných kovov zisťované všeobecne na vyšších úrovniach. Najvyšší priemerný obsah Cd 0,99 µg/l, s rozpätím hodnôt od 0,23 do 2,65 µg/l a olova 67,97 µg/l , s rozpätím hodnôt od 32,12 do 228,4 µg/l bol zistený v Číne, najvyšší obsah ortuti bol zistený v Ekvádore s priemernou hodnotou 2,73 µg/l, s rozpätím od 0,26 do 9,77 µg/l .
„Významnou cestou expozície olovu môže byť pitná voda z vodovodného systému, v prípade že sú použité olovené rozvodné systémy. V prípade žien z vybratej oblasti mesta Banská Bystrica sme vylúčili príjem kovov z pitnej vody, nakoľko všetky respondentky boli zásobované pitnou vodou z verejného vodovodu. Verejný vodovod je pravidelne kontrolovaný na obsah kovov, hodnoty ktorých sú dlhodobo pod limit ustanovené nariadením vlády SR č.496/2010 Z.z.. Ním sa zmenilo a doplnilo nariadenie vlády č. 354/2006 ktorým sa stanovili požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu. Pre obsah vyšetrovaných kovov v krvi nie sú v Slovenskej republike stanovené referenčné hodnoty pre dospelú populáciu. Podobne Európska únia nemá stanovené resp. odporúčané limitné hodnoty pre ich obsah v krvi populácie“, konštatuje MUDr. Koppová .
Odborné inštitúcie, ako Svetová zdravotnícka organizácia , resp. Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb USA pre niektoré kovy stanovili tzv. hraničné hodnoty. V prípade olova je za hraničnú úroveň považované 100 μg Pb/l krvi u dospelých. V Českej republike je doporučená referenčná hodnota kadmia 1,2 μg/l. Svetová zdravotnícka organizácia doporučuje referenčnú hodnotu ortuti v krvi 1 μg/l u tých, ktorí nekonzumujú ryby alebo nemajú amalgámové výplne, odporúčaná hodnota pre bežnú populáciu je do 8 μg/l.
Vo vyšetrovanej populácii slovenských žien v meste Banská Bystrica boli vyšetrené hodnoty kadmia v priemere 0,40 μg/l (0,17 – 2,07), u žien ktoré nikdy nefajčili 0,38 μg/l 0,17 – 0,84), hodnoty olova v priemere 20,41 µg/l (8,87 – 73,77), hodnoty ortuti v priemere 0,58 µg/l (0,12 – 3,27). U žiadnej z vyšetrovaných žien sa nezistilo prekročenie hraničných hodnôt kovov v krvi. Rozdiely v obsahu kovov v krvi jednotlivých vyšetrovaných žien môžu byť spôsobené rozdielnym príjmom požívatinami, fajčením, amalgámovými výplňami zubov a pod. Každá zo zúčastnených a vyšetrených žien z mesta Banská Bystrica bola o zistených výsledkoch informovaná osobitným listom.
RÚVZ bude v plnení projektu pokračovať a s dosiahnutými výsledkami a závermi projektu oboznámi odbornú i laickú verejnosť. V súčasnosti sa podieľa na príprave publikácií do renomovaných zahraničných časopisov.
