Veronika má dvadsaťdeväť rokov, dve borderkólie a záľubu, ktorá sa jej stala prácou. Je profesionálna fotografka psíkov. Teda najmä psíkov, no fotí aj iné zvieratká.

Veronika Shandor sa narodila v Banskej Bystrici a žila v Badíne, až kým pred desiatimi rokmi neodišla študovať do Bratislavy. A už tam zostala. Ako povedala, počas štúdia si našla zamestnanie a potom v Bratislave naštartovala aj kariéru fotografky psov. Veronika získala za svoje fotografie už viacero medzinárodných ocenení, nedávno to bolo prvé miesto v celosvetovej súťaži 35 AWARDS v kategórii Pets, ktorej sa zúčastnilo takmer 4 500 súťažiacich fotografov a fotografiek (13 838 fotografií). Veľmi si však cení najmä celkové víťazstvo v medzinárodnej súťaži Pet Photographer Of The Year 2021, do ktorej sa zapojilo viac ako 2 500 profesionálnych aj amatérskych fotografov z 52 krajín z celého sveta. Na tejto súťaži sa Veronika prezentovala aj fotografiami svojich border kólií Nabu a Jady. Jej víťazné fotografie sa objavili aj vo svetových médiách.

V rozhovore s Veronikou Shandor sa dočítate o psíkoch, fotení, ale aj o cestovaní, ktoré je jej ďalšou záľubou, aj o tom, že cestovanie milujú aj jej psíky NabuJada.

Čo to znamená, byť profesionálnou fotografkou psíkov? Čo všetko to obnáša?

Veľa mojkania a pusiniek od všetkých možných psíkov! (Smiech.) Je to práca snov, teda práca snov pre milovníka zvierat. Ale prakticky to znamená, že každému psíkovi doprajem jeho veľký deň, kedy môže zažiariť. Každý psík je niečím unikátny a pre svojho majiteľa je nenahraditeľný. A nič nie je krajšie, ako mať uchované spomienky na spoločne strávene chvíľky.

Kedy ste začali fotiť a odkedy profesionálne?

K foteniu ma to ťahalo už od detstva. V rodine som mala viacero amatérskych fotografov. Strýko mal dokonca provizórnu fotokomoru, kde si vyvolával fotky. Mňa vždy fascinovalo sledovať celý ten proces, ako sa z ničoho stane niečo. Keď som bola staršia, kradla som rodičom fotoaparát a fotila si dedinský život na záhrade. Od kvietkov, cez hmyz až po sliepky a mačky. Profesionálne som sa foteniu začala venovať len nedávno, približne tri roky dozadu. No nepamätám si, čo alebo kto presne bol spúšťačom mojej vášne pre fotku. Zrazu sa objavila a už len rástla…

A boli psíky už aj na vašich vôbec prvých fotkách?

Kde tu sa tam nejaký mihol. Starí rodičia počas môjho detstva chovali psíkov, a keďže som zvykla fotiť všetko vo svojom okolí, na pár fotografiách objavili. No primárne som vo svojich začiatkoch fotila potkaníky, ktoré som vtedy doma chovala.

Akej značky bol váš prvý fotoaparát a akým fotíte teraz?

Od samého začiatku som verná jednej značke a tou je Canon. Začínala som fotiť na digitálnu zrkadlovku Canon EOS 1100D, ktorý som si kúpila za svoje prvé zarobené peniaze z brigád. Neskôr som si kúpila Canon EOS 80D, ktorý to so mnou potiahol krásnych šesť rokov. A od februára tohto roku som prešla na mirrorless (bezrkadlovku) Canon R5. 

Pred vaším objektívom, ako sme už spomínali, sú najmä psíci. Prečo práve oni?

Prišlo to tak prirodzene. Hneď ako nám do života prišla Nabu, môj prvý psík, chcela som, ako správne nadšená psia mama, zaznamenávať každý jej krok. (Úsmev.) Postupne som začala fotiť psíkov vo svojom okolí alebo psíkov svojich kamarátov. Po čase sa ma kamarátka opýtala, či som nerozmýšľala nad tým, spraviť si z fotenia psíkov profesiu. Povedala by som, že práve ona mi nasadila chrobáka do hlavy. Uvedomila som si, že tú radosť, ktorú prežívam pri prezeraní si fotiek vlastných psíkov, by som chcela dopriať každému. A preto som sa vlastne dala aj na túto životnú dráhu psieho fotografa. 

Sú psy dobrými modelmi, modelkami?

Jednoznačne áno! Človek musí mať síce poriadnu dávku trpezlivosti, ale vždy ma za ňu krásne odmenia.

Musíte ich aj „podplácať“, aby zapózovali? A čím?

Áno! (Smiech.)  Zvyčajne mám pripravenú celkom slušnú zásobu mlsiek alebo rôzne hračky, aby boli psíkovia motivovaní pracovať.

Upravujete ich pred fotením, češete… ?

Úpravu psíka pred fotením nechávam na majiteľov. Často pred fotením psíka okúpu a ak je to potrebné, tak aj učešú. Ale ja to nevyžadujem. Pre mňa je dôležité, aby mal psík, či už pred fotením  alebo aj počas neho, čo najmenší stres. Pri väčších plemenách, ktoré majú tendenciu viac sliniť, zvyknem nosiť handričku a utieram im pomedzi fotenie papuľku.

Ako také fotenie prebieha?

Pred fotením sa s majiteľom psíka najprv porozprávam a dohodneme sa na vhodnom mieste fotenia. Vždy sa snažím, aby výber lokality korešpondoval s požiadavkami klienta, ako aj so psíkom samotným. Teda aby tam ten psík pekne vynikol. Rovnako je dôležité, aby daná lokácia bola bezpečná. Ďalej od áut a rušivých prvkov. Ak náhodou psík zvykne loviť zver, tak skôr zvolíme lokalitu, kde sa zver až tak nevyskytuje. Ak ide o staršieho psíka, vyberieme lokalitu, ktorá je ľahko prístupná a podobne. Jednou vetou, celé fotenie je na mieru šité pre psíka aj pre jeho majiteľa. Fotenie vediem formou prechádzky. Len sa ideme niekde poprechádzať, kde tu sa zastavíme a spravíme pár fotiek. Psíkovia často ani nevedia, že na nejakom fotení boli. Pre nich je to len krásny čas, plný zábavy, strávený v prírode s ich milovanými pánmi.

Majú majitelia psíkov nejaké zvláštne požiadavky?

Celé fotenie zväčša nechávajú na mne. Som rada, ak sú fotografie prirodzené a uvoľnené. Psík a rovnako aj majiteľ sa cítia dobre. Kde tu majú iba prosbu, či by som aj im nespravila podobnú fotku, akú videli u mňa na profile. Taktiež majitelia výstavných psíkov zvyknú vyžadovať aj fotku v postoji. Alebo ak sa venujú so psíkom športom ako dogfrisbee, dogdancing  a podobne, radi by mali aj fotku zobrazujúcu danú aktivitu.

Mávate aj agresívnych štvornohých klientov?

Agresívnych psíkov som zatiaľ na fotení nemala. Občas sa mi stalo, že majitelia psíka boli veľmi nervózni a v strese z toho, že ich psík sa nesprával podľa očakávaní. Vtedy zvyknem fotenie ukončiť a radšej sa len prechádzame a rozprávame, až kým sa majiteľ psíka neuvoľní. Majitelia psíka si totiž neuvedomujú, že psík kopíruje ich náladu. Ak vysielajú nervózne, stresové vlny, psík bude na to reagovať podobne, čo má za následok, že nebude až tak dobre počúvať. Je to taky začarovaný kruh. Preto radšej vyberám lokality, kde najprv musíme aspoň dvadsať minút kráčať. Za ten čas sa klient uvoľní z prvotného stresu z fotenia, a už sa môže zabávať so svojím psíkom.

Fotíte iba psíkov, či aj iné zvieratká?

Pred foťákom mi pózujú hlavne psíky a ich majitelia, ale nebránim sa foteniu hocijakého zvieratka. Fotievam aj mačky, kone alebo hlodavce. Taktiež zvyknem fotievať aj malé deti a kde tu aj nejakú svadbu, ktorá ma zaujme… ideálne, ak je tam prítomný aj psík. (Smiech.)

Povedzte nám niečo o svojich dvoch „chlpáčoch“. Odkedy sú súčasťou vášho života?

Nabu je môj prvý psík a je súčasťou môjho života od roku 2015. Jada sa pridružila do našej malej svorky v roku 2017. Obe sú môj vesmír, bez nich si už neviem predstaviť svoj život. Povahou su ako oheň a voda. (Smiech.) Nabu zbožňuje ľudí a hlavne deti. Jada je skôr rezervovanejšia voči cudzím ľuďom, ale zato viac mojkavejšia k nám. Spolu tvoria dokonalú dvojku. Obe zbožňujú aportovať frisbee, vodu a všetko s ňou spojené.

Určite sa s nimi rozprávate? O čom?

Samozrejme, rozprávame sa s Nabu a Jadou. Hovoríme si zvyčajne také bežné veci, ako sa doma mali, či im chutilo jedlo, či sa tešia na výlet. Zisťujeme od nich, koho vidia z okna a podobne. (Smiech.)

Precestovali ste s nimi takmer celú Európu. Kde sa im, psíkom, podľa vás najviac páčilo?

Mojim dievkam sa páči asi všade. Zbožňujú všetky naše výlety a vždy sa ohromne tešia do auta, lebo to znamená nové dobrodružstvo. Užívajú si alpské lúky, skalnaté bralá, lesy, jazerá, moria aj oceán. Dôležité je, že môžu byť s nami.

Ktorá krajina najviac očarila vás?

Milujem hory a chladnejšie podnebie. Veľmi som si obľúbila talianske Dolomity, vďaka ich impozantnosti, kráse a čistote. Chodievame tam hlavne na konci sezóny, kedy tam už nebývajú také davy turistov. A rovnako ma očarilo aj Portugalsko, tie útesy a oceán.

Kam sa chystáte najbližšie?

Tento rok sa chystáme obehať naše slovenské vrchy. A na budúci rok by sme sa radi pozreli na sever, do Nórska, Dánska, Fínska.

Ktoré miesta sú vaše obľúbené v Banskej Bystrici či okolí?

Rada chodievam na Pánsky diel alebo na Mičinské lúky a taktiež mám rada okolie Krpáčova.

Za svoje fotografie ste získali už viacero ocenení. Ktoré z nich si ceníte najviac?

Najcennejším je pre mňa asi výhra v medzinárodnej súťaži The Pet Photographer of The Year, do ktorej sa zapojilo cez dvetisícpäťsto profesionálnych aj amatérskych fotografov z celého sveta. Je pre mňa veľká česť, že som získala titul celkového víťaza, pretože tam bolo veľa šikovných fotografov s nádhernou prácou.

Veroniku Shandor nájdete na stránke ve-shandor.com.