Po dlhšej odmlke počas sviatkov vám opäť prinášame historický kalendár osobností z nášho kraja. Tentokrát nezabúdame na 40. výročie úmrtia slovenského maliara Eugena Lehotského, či 91. výročie narodenia kultúrno-osvetového pracovníka Jozefa Šeba.
Eugen Lehotský (1909 – 1970)
Talentovaný maliar, najskôr však obyčajný chlapec sa narodil 3. augusta 1909 vo Zvolene – časti Kráľová.
V rokoch 1926-1929 študoval na Umelecko-priemyselnej škole a v roku 1929 na AVU (Akadémia výtvarných umení) v Prahe. Svoje poznatky neskôr študentom odovzdával ako profesor kreslenia na gymnáziu v Kláštore pod Znievom, potom v Banskej Bystrici.
Jeho maľba sa na začiatku vyznačovala renoirovsky riešenou formou, najmä figurálne zoskupenia a krajiny. Tie využíval najmä na tlmočenie citových polôh. Maľoval Banskú Bystricu a jej okolie, vystavoval v Banskej Bystrici, a to hlavne v rokoch 1932, 1940, 1974. Je príslušníkom „Generácie 1909.“ Do slovenského maliarstva vniesol výdobytky európskej moderny. Najviac tvoril technikou olejomaľby, používal však tiež akvarel, lavírovanie a menej gvaš.
Za svoj život dostal viacero ocenení, medzi ktorými nechýbala Cena mesta Bratislavy (1954), Cena v súťaži Hrozby a nádeje ľudstva (1959) či 2 ceny v súťaži na bratislavské motívy (1956).
Jeho najznámejšie diela sú : Jeseň, Pri Hrone, V obloku (1932), Jarná robota, Krajina pri Banskej Bystrici (obidve v r.1933), Tanec farieb (1936), Bratislava z Trnavskej cesty, Povraznícka ulica v zime, Zimná Bratislava (všetky tri v r. 1954), Banskobystrické predmestie, Čítajúca, Z roboty (všetky tri v r. 1958), Cigánska osada v Levoči, Krajina z Levoče, Predjarie (všetky tri v r.1965), Krajina s Blatnickým hradom, Septembrová krajina, Život v záhrade (všetky tri v r. 1968), Krajina na začiatku jari, Zátišie (Pohľad z okna) (obidva v r. 1969), Krajina z Ružomberka, Žltý pes (obidva v r. 1970).
Eugen Lehotský zomrel 14. novembra 1970 v Bratislave.
aaa
Jozef Šebo (1919 – 2006)
Všestranný Šebo sa narodil 14. novembra 1919 vo Valaskej, kde navštevoval aj ľudovú školu. Po jej ukončení pokračoval v meštianskej škole v Brezne a následne študoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici.
Po maturite v roku 1940 pôsobil ako učiteľ v Kordíkoch, a to od roku 1941 (s prestávkou vojny) až do júna 1953, kedy sa uvoľnilo miesto na meštianskej škole v Tajove. V rokoch 1953-1957 učil tiež na Cvičnej škole pri Pedagogickej škole pre vzdelanie učiteľov národných škôl v Banskej Bystrici. Do dôchodku odišiel zo školy na Bakossovej ul. v roku 1979.
Okrem svojej pedagogickej kariéry pôsobil v Tajove tiež ako obecný kronikár, organista, osvetár, ale najmä divadelný ochotník. Svoju divadelnú dráhu odštartoval vo Valaskej najprv ako šepkár, neskôr ako herec. V tom pokračoval tiež na Kordíkoch, kde už nacvičoval aj hry a recitácie s deťmi i dospelými. Priúčal sa aj režisérskej profesii. V roku 1946 založil Divadelný krúžok MOMS v Tajove. Odvtedy naštudoval vyše 100 divadelných hier, absolvoval množstvo divadelných prehliadok, získal vysoké ocenenia a uznania. Zaslúžil sa o zriadenie Pamätného domu J.G. Tajovského a Pamätnej izby J. Murgaša v Tajove, ktorých bol lektorom od ich založenia v r. 1968.
Jeho dielom je okrem iného aj „Drobné čriepky z bohatého života Jozefa Gregora-Tajovského.“ (Zvolen, 2004) či Smidky môjho chlebíka (Zvolen, 2005)
Jozef Šebo zomrel 15. mája 2006 v Banskej Bystrici.
Pripravené v spolupráci s Verejnou knižnicou Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici. Poznávajte aj vy osobnosti nášho regiónu! V katalógu knižnice, ktorý nájdete tu…
