Quantcast

Už v utorok 23. augusta o 17-tej hodine vyrozpráva v Matejovom dome riaditeľ Stredoslovenského múzea a historik v jednej osobe Roman Hradecký, príbehy rodín z neďalekej obce Kalište, ktorých osudy kruto poznačili zverstvá druhej svetovej vojny.

pohľad_na_Kalište_30-tie_roky_20. storočia_archív_SSMEšte začiatkom roku 1945 bola obec na úpätí svahov Nízkych Tatier plná života. Najstaršie zmienky o nej pochádzajú zo 17. storočia. Obyvatelia v nej žili a zveľaďovali ju dlhé tri storočia. Spoločnými silami si postavili Robotnícky dom, v ktorom sa stretávali, učili i zabávali. Neskôr si postavili vlastnú školu, aby ich deti získali základné vzdelanie vo svojej rodnej obci. Vojna však zmenila nielen poslanie školy, z ktorej sa stala nemocnica, ale aj sny a túžby Kališťanov. Krvopotne postavená škola a neskôr dočasná nemocnica v marci 1945 ľahla popolom.

S nízkotatranskou obcou Kalište sa nespája len jej neslávny koniec, ale aj hrdinstvo a obetavosť jej obyvateľov v čase vojny. Možno práve táto skutočnosť zohrala dôležitú rolu v osudnom rozkaze nacistického velenia – “liquidieren”. Dnes nám zverstvá nacistických vojsk a tiež nezmyselnosť vojny pripomínajú opustené základy vypálených domov, cintorín, či osamotený strom skláňajúci sa nad hrobom padlých partizánov. „Pripomínať osud, ale najmä koniec Kališťanov je potrebné najmä preto, aby sme pochopili, že išlo o konkrétnych ľudí, s ich životmi, snami a túžbami, ktoré vojna tak kruto preťala 18. marca 1945,“ zdôrazňuje riaditeľ SSM Roman Hradecký.

Samotná obec vojnu neprežila, niektorí jej obyvatelia však áno. Svoje nové domovy našli pozostalí na sídlisku Fončorda v Banskej Bystrici, vo vybudovanej štvrti s výstižným názvom Nové Kalište.

rodina_ Vyšná-Jozef_ Vyšný_s_ manželkou_a_dcérou_ Gizkou_archív_SSM„Aj do osudu rodiny Bučkovej vojna kruto zasiahla. Ako jednej z mála rodín v obci sa jej podarilo postaviť kamenný dom na okraji dediny. V neľahkých časoch, keď rodina už nedokázala splácať úver za dom, zúfalá Júlia Bučková sa obrátila so žiadosťou o pomoc na samotného prezidenta T. G. Masaryka. Nie však ako žobráčka, ale ako zúfalá matka dvoch detí, ktorá na oplátku ponúkala prezidentovým deťom letný pobyt na Kališti,“ vyberá z archívnych záznamov historik Hradecký.

Aj napriek tomu, že sa rodina finančnej pomoci nedočkala, o dom neprišla. Čo sa nepodarilo finančnej kríze v rodine, to zavŕšila vojna vo svojej najkrutejšej podobe. Dňa 18. marca 1945 nacisti zastrelili Júliu Bučkovú spolu s manželom, starší syn bol násilne odvlečený do koncentračného tábora a len tomu mladšiemu sa podarilo zachrániť si holý život.  Zostal však sám v obci na priedomí zhoreného domova.

„Vojna vstúpila do života každej jednej rodiny v Kališti. Vypočujme si preto ich spovede, aby sme na nich nezabudli, pretože aj vďaka odvahe týchto mužov a žien sa našim predkom podarilo vyhrať nerovný boj s nacizmom, pozýva na prednášku jej autor,“ dodáva riaditeľ Stredoslovenského múzea Roman Hradecký.