Quantcast

Oddelenie cestovného ruchu Úradu BBSK uskutočnilo v dňoch, 24. – 26. 08. 2010 prieskum kvality poskytovaných služieb, návštevnosti a modernizácie, resp. stavebných úprav v kempingoch, ktoré sa nachádzajú v Banskobystrickom kraji. Navštívili 13 kempingov, pričom v dvoch bola obmedzená resp. uzavretá prevádzka z dôvodu prebiehajúcej modernizácie bazénov a zariadení doplnkových služieb.

Kempingy sa zlepšili, no počet návštevníkov a priemerná dĺžka pobytu klesá

foto: vucbb.sk

Výsledky ukázali, že dôsledky ekonomickej krízy z roku 2009, ktoré postihli aj kempingy, pretrvávajú dodnes. V piatich zariadeniach zaznamenali pokles návštevnosti o takmer 25% a v ostatných bol tento rok porovnateľný s vlaňajškom. Väčšina zariadení pritom neuskutočnila plánované alebo potrebné stavebné úpravy najmä v oblasti ubytovacích služieb (pevné lôžka) a zariadení doplnkových služieb.

Poklesla aj priemerná dĺžka pobytu z 3,6 dňa v roku 2009 na tohtoročných 3,2 a zvýšil sa počet zahraničných návštevníkov z 31% v roku 2009 na 41,8%. Poklesol zároveň podiel domácich zo 69% na 58,2%. Najväčší podiel medzi zahraničnými návštevníkmi predstavujú v tomto roku Česi, 33%, nasledujú Holanďania, 17,6%, Nemci 13% a Poliaci 8%. V niektorých kempingoch významne poklesol počet Holanďanov, no na druhej strane prišli vo väčšom počte Angličania, Francúzi, Litovci a Estónci.

Vo všetkých kempingoch sa zvýšila čistota a úprava v areáli a zlepšil sa aj stav sociálnych zariadení. Pribudli estetické živé ploty, kvetena a oddychové časti s lavičkami a odpadkovými košmi (Tajov, Teplý vrch, Rohozná, Zvolen). Zlepšila sa úroveň a vybavenie kuchyniek (Tajov, Kremnica, Teplý Vrch). Priestorové značenie je aj naďalej väčšinou nedostatočné. Značenie je najčastejšie len pred samotným kempingom. Chýbajú značky vo vzdialenosti 5 – 7 km pred zariadením na cestách I. a II. triedy.

Rozvoj kempingov brzdia neujasnené vlastnícke vzťahy a výška nájmu

Zásadné zmeny sme nezaznamenali ani vo vzťahoch kempingov s obcami a mestami. Väčšina z nich spolupracuje s obcami a mestami najmä v oblasti základného vonkajšieho marketingu. Rozvoju niektorých kempingov neprospievajú neujasnené vlastnícke vzťahy, výška nájmu a poplatkov.

Oblasť budúcich investícií do rozvoja kempingu je silno ovplyvnená pretrvávajúcou ekonomickou krízou. V Dolnej Strehovej a Vinici sa v súčasnosti dokončuje modernizácia a výstavba nových bazénov a doplnkových služieb.

Kempingom neprospieva ani neustále zhoršujúce sa počasie

Väčšina prevádzkovateľov kempingov pokladá za vážny problém zlé počasie. Mnoho návštevníkov pri zmene počasia opúšťa kemping. Okrem dvoch kempingov (Kremnica, Rohozná) je v ostatných veľmi nízka priemerná doba pobytu, 1 – 3 dni.

Zaujímavosťou kempingu v Rohoznej pri Brezne, kde tvoria Holanďania 95% a Slováci 5%, je podľa slov majiteľky zariadenia málo možností Holanďanov hovoriť so Slovákmi počas ich pobytu v kempingu. Chcú sa pritom dozvedieť viac o živote na Slovensku, o záujmoch i problémoch Slovákov. Do kempingu v Tornali prišlo počas letných víkendov niekoľko mladých rómskych rodín z Košíc. V Kremnici je počas leta už niekoľko rokov po sebe okrem Čechov najmä veľa Poliakov.

Kempingy by mali experimentovať a venovať viac pozornosti marketingu

Prieskum priniesol málo optimistických informácií. Opäť sa potvrdzuje, že podnikanie v kempingu je náročné na prostriedky, odborné poznatky a odvahu. Prevádzkovatelia málo experimentujú v oblasti tvorivosti a venujú nedostatočnú pozornosť marketingu (internému aj externému). Veľmi dôležitými sa ukazuje obmena ponuky na voľný čas, zaujatie návštevníkov čímsi ojedinelým, alternatívne programy, ponuky výletov na podujatia alebo za pamiatkami do blízkeho okolia. Aby sa stal kemping ekonomicky úspešným, musí sa v ňom niečo diať. Iba tak môže osloviť a presvedčil klientov.