Pravdivý, neskreslený, hoci občas so zlým odhadom – taký obraz si vraj čitateľ urobí o prezidentskom kandidátovi Radovi Procházkovi po prečítaní jeho novej, v poradí dvanástej knihy Nejasná správa z Planéty opíc.
„Názov odkazuje na tému, ktorá stále ešte je živá – trauma z Gorily. Preto je tá správa nejasná, lebo nevieme, aká bola pravda. Obsahom knihy sú moje bezprostredné spontánne postoje k tomu, čo sa deje okolo plus parlamentné vystúpenia a rozhovory. A sú tam veci, ktoré už by som dnes takto nepovedal, v ktorých som sa pomýlil, ale nechal som ich tam. Účelom tej knihy je povedať ľuďom o sebe pravdu a čo najviac o tom, ako sa pozerám na vzťah občana a štátu, spoločenstva, že nie sme len atómy a žijeme v spoločenstve. A to sa nedá tak, že budem retušovať seba spred troch rokov, musí ten obraz byť verný.“ Keď už Rado Procházka tému Gorily načal, zákonite nasledovala otázka na to, čo by s ňou ako nový prezident urobil. „Myslím si, že Gorila veľmi presne popisuje ten vzťah medi biznisom a politikou, takto tie deväťdesiate roky vyzerali,“ odpovedal. A pokračoval: „Ten šok, ktorý sme zažili v zime 2012 ako keby už trochu odznel, ale na tých vzťahoch sa nič zásadné nezmenilo. Nemám pocit, že teraz sa už môžeme spoľahnúť na verejné obstarávania, že pri nich neprichádzame o peniaze. Myslím si, že nakoniec pravda vždy vyjde najavo hoci neskoro. Prezident má zo zákona právo zadávať úlohy spravodajským službám a byť adresátom odpovedí. Ak by som bol zvolený, budem chcieť vedieť úplne všetko o tom, ako ten spis vznikol a v primeranom rozsahu o tom budem informovať verejnosť. Sú to predsa naše peniaze.“
Na čítačke spojenej s diskusiou a autogramiádou sa stretla asi päťdesiatka Banskobystričanov. A reč prišla aj na nového župana. „VÚC je regionálna vláda,“ prirovnal zastupiteľstvo prezidentský kandidát. A presne vie, ako by s jeho vedením ako hlava štátu komunikoval: „V primeranom rozsahu by som sledoval aj to, či ten program, na ktorý dostal mandát (a ten mandát ja rešpektujem), sa realizuje alebo nie. Nemám krvavé oči vo vzťahu ku komukoľvek. To je vec ľudí, ktorí tu žijú a nezaslúžia si aroganciu a poučovanie o vreciach zemiakov. Je to príučka. Podľa mňa perspektíva pre Slovenska je skôr otvorená spoločnosť, než pestovanie uzavretých get, kde budeme po sebe hádzať blato a vzájomne si niečo vyčítať a obviňovať sa. Tento model je mi cudzí, ale rešpektujem, že sa v tomto kraji preň našla väčšina.“
Jedna z posledných otázok smerovala k podpore, ktorú podpisom na kandidačnej listine Radovi Procházkovi vyjadril arcibiskup Robert Bezák. „Robert Bezák je ako prvý podporovateľ podpísaný na petičných hárkoch k mojej prezidentskej kandidatúre. Viackrát sme sa rozprávali o tom, čo ho stretlo. Aj on by bol rád, keby všetko bolo v poriadku, keby bol pokoj. Ale rozumiem mu v tom, že niekedy človeku nedá. Cíti vnútorný tlak, povinnosť ozvať sa, odlepiť sa z kúta a postaviť sa a niečo spraviť. To, čo hovorí, ma veľmi oslovuje,“ vysvetlil Rado Procházka.
Svoju knihu predstavuje Rado Procházka v rôznych mestách po Slovensku. Diskusia v Banskej Bystrici bola tretia v poradí a zatiaľ najživšia.
