Mýtus o večnom čakaní, vtipne prerozprávaný spisovateľkou Uršuľou Kovalyk. Inscenácia pre mladých ľudí a dospelých peneLopa v premiére v stredu 18. mája v Bábkovom divadle na Rázcestí.
Banskobystrické Bábkové divadlo na Rázcestí (BDNR) v o svojej 61. divadelnej sezóne uvedie inscenáciu pre mladých ľudí a dospelých peneLopa, ktorej autorkou je Uršula Kovalyk.
Uršuľa Kovalyk pôsobí v spisovateľskej obci už dve desaťročia. Venuje sa písaniu prozaických i dramatických textov, ktoré boli niekoľkokrát ocenené alebo nominované na významné literárne ceny. Do povedomia slovenských čitateľov a čitateliek sa zapísala predovšetkým svojou inklináciou k rodovo citlivým témam. Banskobystrickí diváci a diváčky sa s jej tvorbou mohli zoznámiť ešte v sezóne 2004/2005, kedy BDNR uviedlo scénické čítanie jej knihy Travesty šou. Pred pár mesiacmi sa v BDNR uskutočnilo ďalšie scénické čítanie knihy z pera Uršuly Kovalyk Krasojazdkyňa, v podaní hosťujúceho Divadla bez domova, ktoré založila práve autorka s Patrikom Krebsom. Kniha sa dostala do finálovej desiatky diel nominovaných na cenu Anasoft litera 2014.
Penelopa cez deň tkala, večer párala
Ako už názov inscenácie peneLopa predznamenáva, Uršula Kovalyk sa pri písaní hry inšpirovala gréckym mýtom o Penelope. Tá sa v gréckej mytológii považuje za prototyp vzornej manželky, dlhých dvadsať rokov vyčkávajúcej na príchod manžela Odysea z vojny. Počas neprítomnosti manžela sa o ňu zaujímala stovka nápadníkov, ktorých zakaždým odmietla. Tvrdila, že sa za jedného z nich vydá, keď dotká svojmu zosnulému svokrovi pohrebný rubáš. A ako je z mýtu známe, Penelopa cez deň tkala, večer párala…
Uršuľa Kovalyk uviedla, že grécku mytológiu vo svojej tvorbe doposiaľ nespracovala, nakoľko ju veľmi nezaujala, zdá sa jej surová a v mnohom nespravodlivá. Dekonštrukcia mýtu o Penelope ju však oslovila a tento proces považovala za osobný experiment. Jej ambíciou je príbeh o vernej manželke situovať do prostredia súčasnej spoločnosti. V pozadí hry rezonuje téma vojny. Statické čakanie manželky z pôvodného mýtu, autorka peneLopy nielen dynamizuje, ale predovšetkým mýtus vtipne prerozpráva, s vlastnou optikou nazerania na ženy.
Rozhovor s Uršuľou Kovalyk k hre peneLopa:
Neexistuje správna verzia mýtu, tvrdia historici a historičky…
peneLopa je prvou inscenáciou novej dramaturgickej línie BDNR – projektu Flexxila (Staré mýty v súčasnosti). Flexxila ako umelecké a intelektuálne voľné združenie sa vo svojej činnosti bude zameriavať na reinterpretáciu mytologických príbehov v podmienkach súčasného sveta. Projekt je realizovaný v spolupráci s Univerzitou Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici. V rámci Flexxily sa doposiaľ uskutočnilo viacero podujatí: spomínané scénické čítanie Krasojazdkyne a bližšie oboznámenie divákov a diváčok s tvorbou Kovalyk – prvé stretnutie Flexxily, kde riaditeľka BDNR Iveta Škripková predstavila širokej verejnosti charakter a ciele projektu a prvá prednáška na tému mýtov Staré mýty a ich nové životy, ktorú viedol profesor Martin Golema z UMB v Banskej Bystrici. Tvorba Flexxily má ambíciu pokračovať a vyvíjať sa aj v nasledujúcich divadelných sezónach. V sezóne 2022/2023 BDNR pripravuje súčasné spracovanie mýtu o krásnej Helene pod názvom Trojan (réžia Michal Náhlik, a. h.).
Prečo je potrebné zaoberať sa v súčasnosti mýtmi? Minulosť v nás rezonuje a starodávne príbehy existujú v našich životoch v inej forme a v intencii, ako ich poznáme. Martin Golema tvrdí, že najvyšší stupeň umeleckej interpretácie je aplikácia histórie na životnú situáciu interpreta/interpretky. A o to sa pokúša aj tvorba Flexxily. Rôznorodými prostriedkami divadla (maskami, chórom, spevom, fyzickým divadlom) skúmame, čím a ako v nás dnes rezonuje Penelopa. Čo s ňou máme stále spoločné? Ako sa má žena, ktorá celý život na niečo čaká..? Nie sme, z istého uhla pohľadu, všetky a všetci Penelopy? Na čo čakáme?
Premiéra inscenácie Uršuly Kovalyk peneLopa sa uskutoční v stredu 18. mája o 19:00 h v Bábkovom divadle na Rázcestí (Skuteckého 14).
Vstupenkysi môžete zakúpiť na tomto odkaze.
peneLopa
Autorka: Uršuľa Kovalyk. Scéna a kostýmy: Miriam Struhárová, a. h. Masky (návrh a výroba): Michaela Zajačková, a. h. Hudba: výber. Pohybová spolupráca: Anna Gromanová, a. h. Video: Andrej Brummer. Asistent réžie: Jaroslav Voľanský. Réžia: Iva Š.
Výroba: Ateliéry BDNR pod vedením Kataríny Mažáryovej. Svetlo a video: Pavol Bukovina.
Zvuk: Marek Horváth
Účinkujú: Marianna Ďuranová, Ivana Kováčová, Marianna Mackurová, Terézia Šusteková, a. h. Matúš Hollý.
Realizované s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja. Realizované v spolupráci s Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici. Inscenácia vzniká v rámci tvorby umeleckého a intelektuálne voľného združenia Flexxila (Staré mýty v súčasnosti). Zriaďovateľom divadla je Banskobystrický samosprávny kraj.
