Primátor Peter Gogola vymenoval na začiatku roka do funkcie prednostu Mestského úraduMiroslava Rybára. Nominácia mala v bystrickej verejnosti veľký ohlas, keďže Rybár finančne podporil Gogolovu predvolebnú kampaň. Nielen na okolnosti vymenovania sme sa nového prednostu spýtali v krátkom rozhovore.
Neoľutovali ste, že ste sa verejne priznali k finančnej podpore kampane Petra Gogolu? Vyzerá to tak, že sa nálepky sponzora už nezbavíte.
Myslíte si, že by ľudia lepšie vnímali konšpiračné teórie o nevysvetliteľných zdrojoch financovania kampane? Ja som už túto otázku vysvetlil – na počiatku bola moja aktivita v podobe Bystrického Supermana, až potom prišla ambícia Petra Gogolu kandidovať. Nepovažujem sa teda za sponzora v pravom zmysle slova, ale skôr za „otca myšlienky“.
Peter Gogola vás vymenoval za prednostu Mestského úradu. Kedy prišla prvá ponuka a ako dlho ste sa rozhodovali?
Ponuku som dostal tesne pred Vianocami. Rozhodoval som sa dobre že nie pri štedrovečernom stole a na Silvestra som to potvrdil. Prvého januára som bol už vymenovaný…
Čo nakoniec zavážilo, že ste sa rozhodli túto funkciu prijať?
Možno to bude znieť neuveriteľne, ale keď si prečítate ktorékoľvek moje noviny, moja predvolebná agenda je prakticky zhodná s pracovnou náplňou prednostu. Priznám sa, že je to funkcia, ktorá bola doteraz akosi v tieni viceprimátora či poslancov a tak som ju podvedome opomínal, avšak asi najviac vyhovuje mojej povahe. Myslím, že sa z nej dajú spraviť mnohé užitočné veci pre mesto. Možno ešte efektívnejšie, ako z pozície opozičného poslanca… Beriem to teda ako znamenie zhora, že takto to malo byť.
Primátor Gogola pred voľbami tvrdil, že chce vedúce funkcie na úrade obsadzovať vo výberových konaniach. Je podľa vás správne, že vás vymenoval do funkcie priamo?
To je otázka na primátora, nie na mňa. My dvaja nie sme rovnakí a možno spolu ladíme aj vďaka tomu, že sa dopĺňame, nie kopírujeme. Ja by som osobne takýto sľub voličom nedával – moja výzva by skôr znela: „Zarobím za rok pre mesto pár miliónov navyše a nechajte ma pracovať. Budeme sa baviť až o rok a iba o výsledku, nie o spôsobe, ako som ho docielil.“ Z praxe viem, že efektívne spolupracovať sa dá len s ľuďmi, na ktorých je spoľah, a nie vždy je to ten, ktorý sa na konkurze najkrajšie usmieva.
Z praktického hľadiska si ale zoberte, že samotný akt výberového konania trvá niekoľko týždňov. Ak prídete na úrad ako nový šéf a vašou pravou rukou vám má byť človek, ktorý bol pravou rukou predošlého primátora, je potrebné to operatívne vyriešiť. Primátor predsa nikde nepovedal, či moje menovanie je trvalé, alebo len dočasné, do doby, kým vzíde víťaz konkurzu. Mediálne útoky však predbehli akékoľvek jeho vyhlásenie na túto tému.
Vo funkcii ste už dva týždne. Čo vás v úrade na prvý pohľad zaujalo pozitívne, čo možno negatívne?
Zatiaľ prevládajú pozitívne dojmy. Moje pokyny sa pomerne rýchlo dostanú k adresátom, ktorí na nich usilovne pracujú, takže nemám zamestnancom čo vyčítať. Faktom však je, že zatiaľ pracujú na zabehnutých veciach, kde ja som iba divák a oni herci, ktorí si už svoju úlohu dobre nacvičili. Skutočné kvality sa ukážu, až keď zadám nejakú novú „bojovú úlohu“ a bude treba brontosaura otočiť chvostom dopredu. Až potom budem môcť urobiť prvé objektívne hodnotenie.
Negatívne – obrovské množstvo dokumentov, ktoré je denne treba z titulu mojej funkcie podpísať. Vždy si spomeniem na legendárnych filmových „básnikov“ a okrídlenú vetu: „Dej blbci funkci, vymyslí lejstro“. Toto by som rád v dohľadnej dobe zmenil.
Čo je celkovo najkritickejším bodom vo fungovaní Mestského úradu?
Z rozprávania mojich nových kolegov vraj tlak poslancov, ktorí požadujú od úradu napĺňanie ich volebných sľubov, napriek nedostatku financií. Čiže – nesúlad medzi snami a realitou.
Aké sú vaše ciele v tejto funkcii?
Také, ako v každej práci, do ktorej sa pustím: urobiť niečo, čo si história zapamätá. Vždy som sa vyznačoval netradičnými nápadmi a riešeniami (viď postava Bystrického Supermana), preto verím, že sa mi podarí spraviť niečo unikátne, čo odlíši Bystricu od iných miest.
Prechádzate zo súkromnej sféry do verejnej. Čo by ste chceli preniesť z doterajšieho prostredia do nového pracoviska?
Pracovné nasadenie zamestnancov, nútiť ich prekážky zdolávať, nie sa pred nimi zľaknúť a zabrzdiť, a mnoho ďalších prvkov, ktoré odlišujú súkromnú sféru od verejnej.
Čo bude s vašimi doterajšími podnikateľskými aktivitami počas vášho pôsobenia vo funkcii prednostu?
Roky som pracoval na tom, aby firma dokázala fungovať aj bez mojej účasti. Verím, že teraz mi to moji zverenci dokážu.
Mám taký vnútorný pocit, že som v obchodnej sfére dosiahol už všetko, čo by stálo za to. Počas pôsobenia v biznise som nadobudol toľko skúseností, že dnes sa cítim byť človekom zrelým zastávať verejnú funkciu. Naučil som sa efektívne narábať s peniazmi, vykladať zákony, takže už teraz cítim v kostiach, že svojím zmyslom pre detaily neraz rozbúrim hladinu lokálnych politických vôd…
Z hľadiska platu si v novej funkcii polepšíte alebo pohoršíte?
Ani jedno ani druhé. Asi toľko čo zarobím vo funkcii prednostu, vo firme obetujem na môjho „náhradníka“. Nie je to však o peniazoch, ale o vyšších métach, možno poslaní.
