Quantcast

Jednou z najväčších katastrôf aké mohlo mesto v minulosti postihnúť, boli popri morových epidémiách požiare. Tie neboli ojedinelým javom, ale oheň, ktorý sa rozšíril 3. augusta 1761 bol jedným z najväčších v histórii a spustošil takmer celé mesto. Jeho následkom sa nenávratne zmenila panoráma Banskej Bystrice.

Všetko začalo v Medenom hámri odkiaľ sa vo večerných hodinách začal šíriť oheň. Silný vietor podporil plamene, ktoré sa v krátkom čase rozšírili po Lazovnú bránu, stojacu neďaleko evanjelického kostola. Blízko Lazovnej brány bolo uskladnené veľké množstvo sena, ktoré sa vznietilo a vietor ho rozfúkal do všetkých častí mesta. Proti takémuto spojeniu živlov nemali obyvatelia šancu.

Väčšina domov a hospodárskych budov bola pokrytá dreveným šindľom, preto postupne skončili v plameňoch všetky ulice mesta. Zhorel aj nemecký kostol, ktorý mal síce medenú strechu, ale vetrom roznášané horiace seno sa oblokmi pod strechou veže dostalo do vnútra. Tak padol za obeť drevený oltár od majstra Pavla z Levoče, či organ, ktorého cínové píšťaly sa roztavili. Podobne skončilo aj päť zvonov umiestnených v hradnej veži Barbakanu a sedem mestských kanónov.

Záverečná bilancia katastrofy bola 132 usmrtených ľudí a 305 vyhorených domov (zo 400). Za vinníkov požiaru boli vyšetrovaním označení traja tesári, ktorí si do tesárskej dielne v hrnci doniesli uhlie, na ktorom si varili baraninu. Od neho sa chytil požiar, ktorý sa už nepodarilo uhasiť. Vinníci boli odsúdení na dva roky nútených prác v okovách.

Zmenila sa podoba mesta. Kostoly a veže boli zrekonštruované v barokovom slohu a štíhle vysoké veže nahradil cibuľovitý tvar striech. Zároveň bolo zakázané stavať vo vnútornom meste drevené domy, drevené komíny, hospodárske budovy a postupne sa začalo s odstraňovaním opevnenia okolo hradného areálu. Banská Bystrica získala nový charakter.

Zdroj: publikácia Jána Baláža – Banská Bystrica v premenách času