Spisovateľ Vojtech Czobor je autorom mysterióznych trilerov Potomkyňa (Slovart 2013) a Hrdzavý kríž (Slovart 2014), vďaka ktorým ho označujú za slovenského Dana Browna. Za učiteľa promoval na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, žil na Považí, neskôr na Záhorí a vo Zvolene, kde pôsobil ako učiteľ. V novembri 1989, ako posledný emigrant krajiny, odišiel do Nemecka.
Takto si spomína na detstvo: Matka tvrdila, že keď som sa narodil, bola práve búrka. Napriek tomu som nebol žiaden búrlivák, skôr tichý, utiahnutý chlapec, zasypaný komplexmi (škaredý nos, divné, netypické uši a tak…). Matka pochádzala zo vzdelanej nitrianskej rodiny, študovala v Londýne a vraj si aj zahrala tenis vo Wimbledone. Pózovala známemu slovenskému maliarovi tej doby. Jej obraz v životnej veľkosti visí v mojej obývačke. Prežil som aj so sestrou pekné detstvo pod Smolenickým zámkom. Chodil som do krásneho kostola „miništrovávať“. Ale aj fajčiť potajomky s kamarátmi na kostolnú vežu. Jej zvony ma fascinovali. Sestra nesmela miništrovať. Už vtedy sa mi to zdalo divné. Napriek miništrovaniu som zmaturoval…
A aké má spomienky na študentské časy v Banskej Bystrici?
Vtedy bol študentský život čo-to chudobnejší, než dnes, ale aj tak príjemný. Neexistovali diskotéky a podobné záležitosti a tak sme chodili často do divadla, posedieť do Národného domu, niekedy sme obehli za jeden deň aj obe kiná, už si nespomínam, ako sa volali. Keďže som mal internát v činžiaku neďaleko stanice, chodili sme do staničnej reštaurácie na pivo a na trenú nivu s maslom. Posedeli sme často aj v reštaurácii Hron. Z našej fakulty, najprv bola v budove pri parku, kde je teraz Ekonomická fakulta UMB, a koncom štúdia zahájila činnosť hore v nových priestoroch, sme chodili na intrák peši.
Často chodievate do Zvolena, kde ste žili a učili. Stretávate sa so svojimi bývalými žiakmi?
Moji bývalí žiaci ma sprevádzajú stále, keď do Zvolena prídem. Mal som s nimi aj niekoľko milých stretnutí. Je to krásny pocit, stretnúť sa s nimi v tej istej triede, v ktorej som ich v 1989 opustil. Naraz sa z krásnych dospelých ľudí stanú piataci, čo mi priniesli rôzne pamiatky na tú dobu, napríklad mnou podpísané žiacke knižky. S mnohými som cez facebook v dennom kontakte. Som na nich hrdý, stali sa z nich úspešní a perfektní ľudia a rodičia.
Už takmer 25 rokov žijete v Nemecku. Existuje niečo, na čo ste si v Nemecku počas tých rokov nedokázali zvyknúť?
Ťažko povedať, odišiel som vyzbrojený heslom, že všade žijú ľudia a tak som sa aj správal. S medziľudskými vzťahmi nemám problém, snáď mi tam chýbajú bryndzové halušky, klasická slovenská horčica, ocot a klobásy, ktoré miluje predovšetkým moja manželka. Mne tak trocha Tatranky a Fidorky. V Nemecku sa ťažko, najmä spočiatku, zvyká na totálnu až prehnanú poriadkumilovnosť a presnosť. Ľudia na dedinách zametajú nielen svoje dvory ale aj chodníky pred domom, dokonca aj úsek hradskej, ktorý pred nimi prebieha. Keď sa ide na návštevu, musí sa vyhradiť čas, nie ako v slovenskom činžiaku, keď sme zašli k susedom v hociktorú dennú i nočnú dobu pre vajíčko či múku alebo len tak, s fľašou frankovky…
Neuvažujete o návrate na Slovensko?
Je to otázka, s ktorou sa vo svojom najhlbšom vnútri niekedy zaoberám. Priznávam. Ale moje deti si v Nemecku založili rodiny, bývame všetci v blízkom okolí, v krásnom strednom Porýní. Radšej chodím častejšie na Slovensko na návštevy, myslím, že sa mi tým všetko stáva vzácnejším. Takže nie… teraz už na totálny návrat nepomýšľam. Napriek tomu mám naďalej aj slovenské štátne občianstvo a Slovensku nesmierne fandím, lebo milujem jeho prírodu, dedinky, v ktorých som žil a mnoho neskutočne úprimných ľudí.
Súťaž o knihu Hrdzavý kríž
Čo majú spoločné dedinský farár, zjavenie Panny Márie, rodinná hrobka dávno mŕtveho grófa a tichý blázon? Tajomstvo. Tajomstvo, ktoré smrdí cirkevným škandálom a odkrýva hĺbku našej viery. Tajomstvo, ktoré bolí. Každý predsa máme svoje tajomstvá. Práve ony nás robia jedinečnými. Ale existujú aj veľké tajomstvá, ktorých prezradenie nás môže stáť život. Alebo nás môžu doviesť k závratnému dedičstvu či k odhaleniu pravdy. O svojom pôvode, o láske, ktorá prekonala smrť, o božích mlynoch, ktoré melú pomaly, ale isto…
Knižku Hrdzavý kríž, ktorú vydalo vydavateľstvo Slovart, zakúpite v každom dobrom kamennom aj internetovom kníhkupectve. Na portáli BBonline.sk ale môžete o túto publikáciu aj súťažiť. Stačí do stredy 2. júla odpovedať na otázku: Kde promoval Vojtech Czobor za učiteľa?
Súťaž je ukončená. Výhercom sa stal Miloš Kaliský.
