Vo štvrtok 14. Novembra mal v slovenských kinách premiéru pozoruhodný film Dozvuky (Pokłosie). Film reflektuje časť poľskej histórie, o ktorej sa po skončení druhej svetovej vojny desaťročia nehovorilo, a to vraždenie Židov poľským obyvateľstvom.

dozvuky2Nehovorilo sa, lebo sa o tom nevedelo, alebo nechcelo vedieť. V každom prípade, verejnú diskusiu v Poľsku otvorila kniha Jana Tomasza Grossa Susedia (Sąsiedzi; 2000), kde opisoval udalosti z poľského mesta Jedwabne z 10. júla 1941.

V roku 2012 vyšlo druhé vydanie knihy My z Jedwabnego od poľskej novinárky Anny Bikont (Wydawnictwo Czarne; 2012), ktorá do tejto tragédie vniesla komplexnejší obraz. Rozhodla sa zrekonštruovať fakty, otvoriť tému a zistiť, čo sa stalo so spomienkami na udalosť spred šesťdesiat rokov. Vytiahnutie týchto faktov na svetlo nebolo s úmyslom „pošpiniť“ Poliakov a Poľky pred svetom. Cieľom bolo priniesť rozšírený, neskreslený a nezidealizovaný pohľad na históriu, sebareflexiu, doplniť obraz o probléme antisemitizmu, ktorý nepriniesli so sebou len nacisti, ukázať, že neplatí rovnica – my sme obete, sme teda všetci dobrí a dobré.

Antisemitizmus sa neskončil s druhou svetovou vojnou a konkrétne v Poľsku sa výrazne prejavil v Kielcach, kde 4. júla 1946 došlo k pogromu Židov, na ktorom sa okrem rozvášneného davu podieľala aj polícia a príslušníci milície.

DOZVUKY

Po uvedení filmu Dozvuky v poľských kinách v máji 2012 sa opäť začalo verejne a nahlas diskutovať. Nebezpečenstvo spočívalo hlavne v ostrej polarizácii názorov pri odmietaní negatívneho zobrazovania poľského obyvateľstva a katolíckej cirkvi. Je však dôležité hovoriť aj o tienistých stránkach národnej histórie a pýtať sa, čo my sami robíme preto, aby sa to v budúcnosti nezopakovalo?

Film je šokujúcou výpoveďou a má ľudí primäť k zamysleniu sa. Zároveň poukazuje na vážny problém znehodnotenia židovských náhrobných kameňov (tzv. macewy) a ich využitie pri budovaní chodníkov, múrov a pod. Dodnes sa nachádzajú na rôznych miestach (neraz aj ako chodník vedúci ku katolíckemu kostolu), čo upútalo pozornosť napríklad poľského fotografa Łukasza Baksika, ktorý okrem toho, že macewy fotí, tak ich aj skupuje a prinavracia na židovské cintoríny. Tam, kde patria.

dozvuky5Film samotný je síce fabulárny, ale treba myslieť na to, že vyplýva zo skutočných udalostí. Je príbehom dvoch bratov, ktorí sa stretajú po rokoch, kedy namiesto zmierenia a hľadania cesty k sebe prídu k šokujúcim zisteniam. Režisérovi Władysławowi Pasikowskému sa podarilo príbeh výborne poňať, gradovať, čo ešte umocňuje hudba. Navyše dokázal vyťažiť z hereckého výkonu výborných poľských hercov Macieja Stuhra a Ireneusza Czopa. Vo filme hrá aj slovenská herečka Zuzana Fialová. Film Dozvuky vznikol vďaka poľskej, ruskej, slovenskej a holandskej spolupráci.

Filmový klub v Múzeu SNP v Banskej Bystrici uvedie film Dozvuky vo štvrtok 21. novembra o 19.30 hod. V multikine Cinemax (Europa SC) sa bude premietať 3. decembra v rámci projektu Artmax.