BBonline.sk (J. Forgács) | 5.11.2011

Vodca bystrických skautov: Skauting sa neustále prispôsobuje, tak ako prostredie, v ktorom funguje

Aj keď sa v súčasnosti o skautingu veľa nehovorí, aj v Banskej Bystrici je stále veľa mladých ľudí, ktorí sa mu venujú a sú verní jeho zásadám. Keď si prečítate nasledujúci rozhovor s Petrom Budajom, vodcom 59. zboru skautov BARBAKAN, možno si uvedomíte, že aj vo vás drieme dobrodruh, ktorý chce prekonávať sám seba a nie je mu cudzia ani ochrana prírody.

Priblíž, prosím, skauting našim čitateľom, pretože veľa mladých ľudí má o ňom asi dosť skreslenú predstavu…

Skauting je celosvetové hnutie, ktoré vzniklo v Anglicku pred vyše 100 rokmi. Veľké množstvo iných organizácii si časom zo skautingu prebralo či odvodilo charakteristické skautské prvky, ako šatky okolo krku, fungovanie v družinách, pozdravy – niektoré organizácie ich aj zneužili (pionieri, hitlerjugend a pod.). Mnohí ľudia si skautov teda zamieňajú a vôbec netušia, o čom v skutočnosti skauting je. V súčasnosti je vo svete vyše 38 miliónov skautov a celkovo ich skautingom prešlo cez pol miliardy. Skauting je najstaršou mládežníckou organizáciou na Slovensku a od svojho založenia bola počas fašizmu a socializmu zakázaná, aj keď v utajení fungovala naďalej. Po roku 1989 mohli skauti znovu oficiálne fungovať. Podiel na všeobecnej neznalosti skautingu spôsobuje aj fakt, že skauting sa nedá ľahko vystihnúť jednou vetou ako pri športoch, či krúžkoch, ktoré navštevujú deti. V skautingu je veľké množstvo krúžkov a výchovných dimenzií.

V čom sa skauting líši od iných mládežníckych organizácií a k čomu vedie mladých ľudí?

Skauting je pre ľudí, ktorí chcú prekonávať samých seba, zažiť netradičné a adrenalínové športy, expedície, splavy či tábory vo voľnej prírode a zároveň sa aktívne podieľať na ochrane prírody. Dáva im priestor aj na plné využívanie moderných technológií – počítačov, internetu… Môžu sa naučiť hrať na hudobný nástroj, hrať divadlo, zlepšovať sa v cudzom jazyku alebo byť dobrí v jednom športe. Skauti sú obklopení ľuďmi rovnakej krvnej skupiny, medzi ktorými si nájdu priateľov na celý život. Samotné prostredie na deti vplýva tak, že si odvykajú nadávať, fajčiť či piť alkohol. Každý si v skautingu nájde to, čo potrebuje a čo ho zaujíma. Množstvo príležitostí spôsobuje, že skauting nie je nudný. Po rokoch hier v skautingu ľudia zrazu zistia, že s prehľadom v praxi zvládajú oblasti vyžadované náročnými zamestnávateľmi, ako teamleading, komunikačné zručnosti, samostatnosť atď.

Ako dlho už banskobystrický skauting funguje a koľko má v súčasnosti členov?

Banskobystrický skauting funguje od roku 1925. Počas zákazov fungoval v utajení, s prestávkami, členovia boli prenasledovaní a minimálne jedna členka popravená nacistami v Kremničke za odbojovú činnosť. Svoju nepretržitú verejnú činnosť v Banskej Bystrici obnovil skauting po revolúcii v roku 1989. V súčasnosti je v Banskej Bystrici približne 120 skautov. Banskobystrickí skauti vystupujú voči verejnosti ako celok, aj keď sú delení na výchovné a administračné jednotky. Všetci sú členmi organizácie Slovenský skauting. Deti sa stretávajú v družinách po zhruba ôsmych členov. Každá družina má svoje meno, vlajku a radcu, ktorý ich vedie. Malé družiny sú zoskupené do oddielov, na čele ktorých stojí oddielový vodca, ktorý udáva smerovanie skautského oddielu. Niektoré oddiely sú tak zamerané na vodáctvo, niektoré na skautskú prax alebo na ľudové remeslá a duchovno. Oddiely majú svoje tradície, názvy, vlajky a zväčša si robia vlastné výlety. Oddiely patria administratívne pod skautský zbor, ktorého úlohou je vytvárať prostredie pre prácu družín a oddielov. Stará sa o účtovníctvo, spravuje majetok, získava granty, alebo organizuje veľké podujatia a tábory, zabezpečuje školenia a kurzy. V Banskej Bystrici fungujú dva skautské zbory – 59. zbor skautov BARBAKAN a 89. zbor CUPRUM, ktoré spoločne výborne fungujú a navzájom si pomáhajú.

Čomu všetkému sa skauti z vašej organizácie venujú?

Počas roka sa venujeme hrám. Aj keď pracujeme na brigáde, tak často formou hry. Hráme sa na výletoch, na schôdzkach, na táboroch. Cez hry si deti vyskúšajú turistiku, poznávanie prírody, splavy, lukostreľbu, frisbee, jazdenie na koňoch, výrobu predmetov, sebaobranu, horolezectvo, zakladanie ohňov, prácu so všetkými možnými nástrojmi a náradiami, stopovanie, baseball, tvorbu webstránok či hranie divadla. Činností je samozrejme oveľa viac.

Dopočul som sa, že ste nedávno opravovali mostíky a mólo na jazierku pri Malachove. Robili ste to na vlastné náklady, z presvedčenia, že je to správne?

S obcou Malachov spolupracujeme už dlhšie a túto spoluprácu sa snažíme stále rozvíjať. Neďaleko obce mávame už vyše 20 rokov jedno z letných a zimných táborísk. Starosta obce, pán Ondrej Slivka,  sa snaží naše aktivity podporiť a pred niekoľkými rokmi sme dostali patronát nad jazierkom v Malachovskej doline. O jazierku – morskom oku – väčšina Banskobystričanov ani netuší a radi by sme im ho ukázali. V rámci veľkého projektu sprístupnenia celej Malachovskej doliny turistom sa obec Malachov snaží ukázať skryté alebo zabudnuté atrakcie, ako nové múzeum, padnuté lietadlo, vodopád, ihrisko v prírode s krytým miestom pre opekanie, morské oko, krásne studničky… Turistický projekt obce je rozdelený na menšie a je doň zapojených viac združení a nadšencov. Na jazierko sme vypracovali projekt a z nadácie Ekopolis sa nám podarilo získať prostriedky na revitalizáciu a sprístupnenie jazierka verejnosti, vybudovanie premostení, móla, osadenie lavičiek, schodov a náučnej tabule. Predtým tam nebolo nič, len príroda. Okolie vyzerá ako v pralese, z jazierka stále unikajú plyny, je tam spleť stromov – a tú atmosféru sme chceli zachovať návštevníkom. Stavebné práce by sme najradšej úplne vynechali, ale okrem sprístupnenia jazierka turistom sme sa museli zamerať na udržateľný stav jazierka a jeho okolia, aby ho návštevníci svojou prítomnosťou nechtiac neničili. Za hlavný stavebný materiál sme kvôli tomu zvolili drevo a pre mladších skautov to bola výborná príležitosť vyskúšať si zoťať strom či opracovať drevo. Pomáhali nám pri tom priatelia a ďalší dobrovoľníci. Revitalizačné práce, ktoré prebiehajú, spočívajú hlavne vo zdvihnutí hladiny jazierka, ktoré by sa bez nášho zásahu časom vytratilo – a s nimi aj dôležité prostredie pre živočíchov, ktoré sú závislé od prítomností mokradí. Všetky práce sme dôkladne konzultovali s ekológmi, krajinnými architektmi, lesníkom a potrebnými úradmi. Ako aj pri väčšine iných projektov, do ktorých sa skauti dobrovoľne zapájajú, bola časť aktivít robená na vlastné náklady.

Ako často a kde sa stretávajú banskobystrickí skauti?

Banskobystrickí skauti sú rozdelení na skupiny, každá sa stretáva spravidla raz týždenne na schôdzkach v klubovni alebo v prírode. Cez víkendy sa stretávajú na výletoch, chatách, splavoch či brigádach. V lete a niekedy aj v zime organizujeme tábory, ktoré sú vyvrcholením našej činnosti a skauti tam môžu ukázať všetky svoje schopnosti.

Prečo by sa podľa vás mali mladí ľudia venovať práve skautingu? Čo im môže dať?

Mladí sa snažia v niečom vynikať nad ostatnými v kolektíve. V skautingu sa vyprofilujú, v čom sú dobrí. Spravidla učí skauting to, čo neučí škola a mnohokrát sa to ani nedá naučiť v rodine. V škole sa deti učia, zjednodušene povedané, čítať, písať, počítať, fungovať v skupine spolužiakov a pod. V rodine, ktorá je v živote najdôležitejšia, sa učia poslúchať, vážiť si starších, variť, fungovať medzi súrodencami, hrať sa na počítači a pokiaľ bývajú na dedine, tak aj rúbať drevo. V skautingu sa hrou a veľmi rozmanitými činnosťami učia životným zručnostiam – zodpovedne sa rozhodovať s ohľadom na druhých, vážiť si prírodu, viesť tímy, zachraňovať, organizovať, poradiť si v každej situácii, improvizovať, fungovať čestne a dodržiavať slovo… Svojim skúsenostiam, získaným práve zo skautingu, sa verejne poďakovali aj mnohé osobnosti – Nelson Mandela, Neil Armstrong, Steve Fossett, Bill Gates, väčšina amerických prezidentov, Tony Blair, Kráľovná Alžbeta II., David Beckham, Paul McCartney, Harrison Ford, Július Satinský, Václav Havel…

Ste zvyknutí podnikať niekoľkodňové výlety do prírody. Môže byť skauting pre mladých aj nebezpečný?

Počas celého života ľudia čelia nebezpečenstvu. Niekde je väčšie – napríklad na prechode pre chodcov či v aute, niekde menšie. Dôležité je naučiť sa nebezpečenstvo predvídať a dokázať mu čeliť. To umožňuje skauting. Postupne sa tak mamy skautov prestanú báť a zistia, že ich deti sa vedia samé o seba postarať a nezožerie ich medveď alebo netrafí blesk či nedostanú úpal.

Kto sa môže stať členom banskobystrických skautov a ako vás môže kontaktovať?

Naším členom sa môže stať úplne každý, kto chce. Nie všetci však chcú, mnohí radšej zamenia žiaru ohňa a hviezd za žiaru LCD. Pokiaľ sa niekto rozhodne venovať skautingu, môže najskôr začať nezáväzne navštevovať naše skautské stretnutia a výlety. Po niekoľkých skúšobných týždňoch sa následne môže rozhodnúť pre členstvo v skautingu. V prípade záujmu o skauting nás stačí kontaktovať prostredníctvom našej webstránky http://bb.skauting.sk.

Je účasť vo vašej organizácii nejako spoplatnená?

Pokiaľ sa niekto po čase skúšobného skautovania rozhodne, že ku nám chce patriť, registrujeme ho za člena a zaplatí symbolický ročný členský poplatok, ktorý sa každoročne pohybuje okolo ceny jedného trička.

Skauti sa väčšinou oslovujú prezývkami. Ako sa k nim dostanú?

Každá skautská skupina má vlastný spôsob udelenia prezývok. Niektorým jednoducho prischnú, inde sú vyberané a obradne prijímané. Často sa skauti aj medzi krajinami poznajú len pod prezývkami, a preto sa skautskí rodičia zvyknú uškrnúť, keď sa ich nejaké dieťa pýta, či je doma Orol, Quanah, alebo Šaman…

Doba sa rýchlo mení. Prechádza nejakými zmenami aj banskobystrický skauting alebo skauting vo všeobecnosti?

Skauting sa neustále prispôsobuje, tak ako prostredie, v ktorom funguje. Mení sa logotyp a farby v publikáciách, pomer chlapcov a dievčat, náročnosť skúšok, aj samotný výchovný program. Svoju podstatu si však zachováva. Nemení sa skautský znak, znenie skautských zákonov, chuť pomôcť druhým a čo je najpodstatnejšie, ani skautský duch. Ten sa dá zažiť, keď všetci spoločne zachraňujú veci pred povodňou, zohraní automaticky bez jediného príkazu, pri táborovom ohni, či spoločne cválajúc lúkami popri Hrone. Mladí, ktorí ho zažijú, sa na ňom stávajú závislí.

Fotogaléria