Nový nemocničný areál FNsP F. D. Roosevelta alebo ľudovo zaužívané pomenovanie Nová nemocnica, slúži svojim pacientom už 30 rokov. Ako jediná nemocnica v Európe nesie meno amerického prezidenta.
Až do osemdesiatych rokov minulého storočia sídlila banskobystrická nemocnica na kopci Bánoš v širšom centre mesta. V šesťdesiatych rokoch prestali kapacity Starej nemocnice postačovať a Ministerstvo zdravotníctva rozhodlo o výstavbe novej.
Pôvodný areál bol svojim rozsahom obmedzený, preto bolo pre novú nemocnicu „vybraté nové stavenisko západne od centra mesta, pri obci Podlavice, pod Laskomerom. Tento areál má výhodné spojenie s mestom a má výhodné krajinné aj klimatické podmienky, tak dôležité pre pohodu a pobyt pacientov,“ uvádza sa v projektovej štúdii z roku 1982.
Výstavba sa začala v roku 1968. Hlavným architektom rozsiahleho projektu bol Ing. Arch. Štefan Imrich, stavbu realizovali Pozemné stavby, n.p. Vynaložené prostriedky dosiahli výšku 850 miliónov Kčs. Stavba trvala trinásť rokov. Nemocnica bola skolaudovaná v roku 1981 a pásku počas otváracieho ceremoniálu slávnostne prestrihol Peter Colotka, vtedajší predseda vlády SSR. Dostavaný objekt mal kapacitu 1108 postelí.
Na tú dobu špičkové zariadenie európskej úrovne ponúkalo možnosti, ktoré znamenali veľký posun vo vývoji a kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti v bývalom Stredoslovenskom kraji. „Boli tu moderné a nové technické zariadenia, dvojnásobný počet operačných sál, striktne rozdelených na septické a aseptické, čo umožnilo zavedenie dôslednejšieho hygienicko- epidemiologického režimu. Priestranné oddelenia poskytovali pacientom vyšší komfort, pretože už neboli na izbách po 6 až 8, ale max. po 3. Zvýšením kapacít, dostalo príležitosť aj množstvo mladých lekárov.“ spomína na toto obdobie prof. MUDr. Peter Kothaj, CSc., prednosta II. Chirurgickej kliniky SZU, ktorý tento týždeň obdržal od primátora Petra Gogolu ocenenie Cena primátora.
Hoci dnes už areál pociťuje ťarchu svojich rokov na každom kroku, stále patrí medzi najvýznamnejšie zdravotnícke zariadenia na Slovensku, v ktorom je ročne hospitalizovaných okolo 30 000 pacientov a na špecializovaných ambulanciách lekári vyšetria viac ako 400 000 chorých.
Prečo pomenovanie po americkom prezidentovi?
Začiatkom dvadsiateho storočia sídlila nemocnica v inej časti Banskej Bystrice, na kopci Bánoš. Bola známa pod názvom ako Mestská a od roku 1918 Štátna oblastná nemocnica.
Počas II. svetovej vojny, v období SNP, slúžila nemocnica raneným vojakom Prvej Československej armády. Po skončení vojny nemocnicu svojim záujmom poctili zahraniční, no najmä americkí Slováci, ktorí venovali väčší počet diagnostických prístrojov a inštrumentária.
Zároveň americká Rooseveltova nadácia, ktorej správkyňou bola prezidentova manželka Eleanor, poukázala finančné prostriedky na výstavbu nového moderného zariadenia. Výstavba nemocnice bola započatá 20. júna 1947 a ako Pamätná listina z tohto dňa hovorí: „bola pomenovaná na počesť slávneho prezidenta USA F. D. Roosevelta, veľkého priateľa Slovákov – Nemocnicou Rooseveltovou. Ako prezident Roosevelt bol ochráncom ubiedeného ľudstva nech táto nemocnica je záchrancom nemocného obyvateľstva.“
V dôsledku politických zmien v bývalej Československej republike musel byť v roku 1954 tento názov zmenený. Po páde komunistického režimu sa v roku 1991 nemocnica, už v novom nemocničnom areáli, vrátila k názvu Nemocnica F. D. Roosevelta. Od roku 2004, keď sa nemocnica stala fakultnou, je oficiálny názov nemocnice Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta.
Naša nemocnica je jediná v strednej a pravdepodobne aj v celej Európe, ktorá nesie meno amerického prezidenta.
