Quantcast

Voľba katolíckeho diecézneho biskupa je zložitý proces upravený kánonickým právom. Po náhlej a nečakanej smrti biskupa Baláža je pravdepodobné, že Banskobystrická diecéza bude čakať na vysviacku svojej novej hlavy dlhé mesiace. Jej vedením bude do tej doby poverený na základe rozhodnutia kolégia konzulorov generálny vikár Marián Bublinec.

Voľbou dočasného správcu diecézy, ktorá sa musí v zmysle kánonických noriem  uskutočniť do ôsmych dní od smrti biskupa, však celý proces čakania na voľbu nového iba začína. Navyše, nie je časovo nijako obmedzený. Príklad môžeme nájsť v osobe niekdajšieho predsedu Konferencie biskupov Slovenska, spišského diecézneho biskupa Františka Tondru, ktorý svoju abdikáciu podal už na začiatku júna a meno jeho nástupcu stále nie je známe.

Kandidát musí vynikať dobrými mravmi, nábožnosťou, horlivosťou za duše, rozumnosťou a ľudskými čnosťami ako aj ostatnými vlohami, oprávňujúcimi vykonávať ho tento úrad, mal by mať dobrú povesť, aspoň tridsaťpäť rokov, aspoň päť rokov byť ustanovený v ráde presbyterátu (teda vykonávať náboženské úkony ako svoje zamestnanie) a mať doktorát alebo aspoň licenciát z určených oborov. V zozname kandidátov sa môžu ocitnúť diecézni kňazi, rehoľní kňazi, ale aj pomocní biskupi z iných diecéz. Takáto prax ale nie je v našich podmienkach veľmi zaužívaná, výnimkou bola voľba Roberta Bezáka za trnavského arcibiskupa, hoci predtým pôsobil ako rehoľník v Banskobystrickej diecéze.

Laická verejnosť môže takisto iba teoretizovať nad možnými kandidátmi. Najčastejšie sa v takýchto prípadoch spomínajú pomocní biskupi (Banská Bystrica pomocného biskupa nemá, niekdajší Tomáš Galis sa stal po reorganizácii diecéz sídelným biskupom Žilinskej diecézy), či generálni vikári. Z tohto pohľadu prichádza do úvahy meno dočasného správcu Mariána Bublinca. Podľa kánonického práva zostávajú biskupi z jednotlivých cirkevných provincií (Banskobystrická diecéza je súčasťou západnej provincie Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku) aspoň raz za tri roky tajný zoznam vhodných kandidátov. Ten prostredníctvom pápežského nuncia odosielajú Svätej stolici. Vhodných nástupcov môže označiť aj samotný biskup počas svojho života a do úvahy sa berú aj odporúčania metropolity a predsedu biskupskej konferencie, v tomto prípade bratislavského arcibiskupa Stanislava Zvolenského.

Takto vytvorenú „kandidátnu listinu“ odošle nuncius Svätej stolici. Tu ich posúdi Kongregácia pre biskupov, ktorá pápežovi Benediktovi XVI. navrhne poradie potenciálnych nástupcov biskupa Baláža. Hlava katolíckej Cirkvi však nie je viazaná ani poradím a dokonca ani výberom kandidátov. Ani pri konečnom zozname nie je isté, že niektoré z uvedených mien sa naozaj stane biskupom. Odpovede na otázky kto a kedy nahradí na biskupskom stolci zosnulého Rudolfa Baláža budú teda ešte nejaký čas iba v rovine teórie.

Banskobystrický diecézny biskup Rudolf Baláž zomrel náhle minulú stredu na následky masívnej embólie do pľúc. Rodák z Nevoľného bol prvým biskupom, ktorý pochádzal z územia diecézy a na jej čele stál 20 rokov. Do povedomia verejnosti sa dostal svojim odporom voči komunistickému režimu, za ktorý bol tvrdo perzekuovaný. Od roku 1971 do roku 1982 bol z rozhodnutia orgánov totality stiahnutý z biskupského úradu a vykonával prácu vodiča nákladného auta v Hronskej Dúbrave. V roku 1990 bol vysvätený za biskupa, v období rokov 1996 až 2000 predsedal Konferencii biskupov Slovenska. V porevolučnom období sa aktívne staval proti vtedajšiemu „Mečiarizmu“. Vládna garnitúra sa vtedy pokúsila o diskreditáciu Rudolfa Baláža prostredníctvom nasadeného agenta SIS v kauze známej ako Triptych, no neúspešne. Posledným verejným vystúpením biskupa Baláža bolo vysvätenie Farského kostola bl. Jána Pavla II. V Hornej Vsi pri Kremnici. Jeho životné motto znelo: „Veritas liberabit vos“ (Pravda vás vyslobodí).