Kľúčovým problémom mesta, nie sú chodníky, parkovanie, MHD, zeleň… ale jeho prosperita a ekonomický rozvoj. Ak bude mesto bohaté a bohatí budú aj jeho obyvatelia, tak sa vyriešia všetky jeho nahromadené problémy.
Hospodársky rozvoj a dobre platené pracovné príležitosti nie je možné vyriešiť na území mesta. Nestačí k tomu spolupráca s podnikateľmi a inštitúciami v meste. Mesto nemá na to dostatočný potenciál a túto úlohu doteraz nezvládlo. Má síce ustanovenú Komisiu MsZ pre ekonomický rozvoj, ktorá má v náplni svojej činnosti:
- nakladanie s majetkom mesta
- podpora podnikateľského prostredia
- strategické ekonomické smerovanie mesta
Avšak prevahu v komisii majú poslanci – je ich 11 a len dvaja neposlanci a aj to nie zástupcovia firiem a podnikateľov. Ak si pozrieme štruktúru ekonomického odboru tak tam nenájdeme žiadne oddelenie, ktoré by sa venovalo strategickému ekonomickému smerovaniu mesta, či zapájania podnikateľského sektoru do ekonomického rozvoja mesta.
Druhým inštitútom pre spoluprácu na území mesta je Rada pre rozvoj otvoreného spravovania, ktorá síce vo svojom štatúte uvádza aj v článku II, bode 8 Medzisektorovú spoluprácu, ale v článku IV Zloženie rady, nie je žiadny zástupca súkromného – podnikateľského sektoru. Sú tam len traja zástupcovia MsÚ, traja za MsZ a štyria za občiansky sektor.
Z tohto prehľadu kapacít a zamerania inštitúcii v samospráve, je zrejmé, že súčasné štruktúry nie sú schopné a dokonca ani oprávnené rokovať a spolupracovať s podnikateľským sektorom. Takže ekonomický rozvoj je len na papieri., resp. je sústredený len na dane a poplatky, ekonomiku školstva, rozpočet a účtovnú evidenciu…
Čo sa týka spolupráce s okolitými obcami, tak je tu jedna pozitívna informácia, z roku 2007, v podobe Spoločnej deklarácie miest a obcí v priestore Banská Bystrica – Zvolen, v ktorej sa medzi jej cieľmi uvádza aj podpora komplexného rozvoja v oblasti podnikania a zamestnanosti. Deklaráciu podpísali 3 mestá a 8 obcí. Odvtedy je táto deklarácia mŕtva. Neexistuje žíadny záznam o rokovaniach a krokoch tohto spoločenstva. Pozitívne však je už v roku 2007 si aj naša samospráva uvedomila, že rozvoj mesta je závislý od spolupráce v širšom území. Bola k tomu aj ďalšia príležitosť pri tvorbe dokumentov pre implementáciu Programu Slovensko na roky 2021 – 2027. Banská Bystrica však nenadviazala na tú iniciatívu z roku 2007 a odmietla vytvorenie spoločného udržateľného mestského rozvoja v priestore Banská Bystrica – Zvolen. Namiesto toho vytvorila Integrovanú územnú stratégiu funkčnej mestskej oblasti Banská Bystrica, v ktorej bolo okrem mesta 18 okolitých obcí (p. obrázok). Má 3 priority:
Priorita 1 Prosperujúca mestská funkčná oblasť
Priorita 2 Zelená a zdravá mestská funkčná oblasť
Priorita 3 Dobre spravovaná mestská funkčná oblasť
Ekonomický rozvoj je orientovaný na cestovný ruch, inovatívnu miestnu ekonomiku a obehové hospodárstvo. Aktivity sú sústredené hlavne do Banskej Bystrice.
Toto vymedzenie funkčnej mestskej oblasti nedáva šance k akcelerácii ekonomického rozvoja. Omnoho efektívnejšie a účinnejšie rozvinutie ekonomických aktivít a tvorby nových a kvalitných pracovných príležitostí by prinieslo spoločné riešenie integrovanej územnej stratégie v priestore B. Bystrica – Zvolen. Sú k tomu viaceré dôvody, prečo by sa tu mala vytvoriť funkčná aglomerácia::
- Už pred vyše trištvrte storočím pán prof. Hruška prišiel s myšlienkou, že medzi metropolami Bratislava – Košice a Budapešť – Krakow je prázdny priestor, nepokrytý atrakčnými rádiusmi týchto metropol a navrhol vytvorenie stredoslovenskej metropoly v priestore B. Bystrica- Zvolen.
- Z hľadiska kategorizácie veľkosti sídel chýba v štruktúre miest na Slovensku tretia veľkostná skupina s počtom obyvateľov cca 160.000. (Bratislava 480.000, Košice 225.000). Potom už máme len 4. veľkostnú kategóriu – 6 miest od 50 do 100 tisíc obyvateľov.
- Už v súčasnosti medzi oboma mestami vzdialenými len 20 km je intenzívny pohyb obyvateľov za prácou, službami a vzdelaním. Obyvatelia miest i obcí žijú už dnes v spontánnom spoločnom fungujúcom sídelnom území, bez toho, žeby bolo inštitucionalizované.
- Najdôležitejším dôvodom je, dať tejto spontánnej spolupráci efektívny rámec vzájomne výhodnej komunikácie s pravidlami využitia územia v prospech ekonomickej prosperity celého územia.
Dnes už nie je témou súmestie, ako cesta zrastania miest a obcí a budovanie koncentrovanej metropoly. Demografický vývoj to neumožňuje. Dnes je na stole úplne iná stratégia stredoslovenskej metropoly – ide o komunikačnú koncepciu rozvoja, kde sa vytvoria podmienky pre spoluprácu sídel, ich dohodu o deľbe priestorovej práce a vzájmne výhodných funkcii a s alokáciou nevyhnutných spoločných zariadení v medzipriestore. Takúto koncepciu stedoslovenskej metropoly som predstavil už na konferencii o rozvoji priestoru Banská Bystrica – Zvolen v roku 1995 na Sliači.
Okrem deklarácie miesta obcí je potrebné pripomenúť i ďalšie aktivity k oživenieu spolupráce miest a obcí. Inicaitorom bol Banskobystrický samosprávny kraj vedený predsedom V. Maňkom v rokoch 2009 – 2013. Aktivity sa sústredili na 4 oblasti:
- územné plánovanie a rozvoj aglomerácie
- integrovaná doprava a mobilita
- spoločný rozvoj cestovného ruchu a kultúry
- inštitucionálny dialoó a spoločný mikroregión
Tieto predsavzatia, napriek množstvu územnoplánovacích podkladov a zmien územného plánu kraja, sa nepodarilo splniť – ani v integrácii dopravy, či v spoločnom riadení eurofondov, alebo inštitucionalizácii partnerstva miest a obcí. BBSK ako príčinu nesplnenia zámerov uvádza obmedzené kompetencie VÚC a sektársky prístup miestnych samospráv.
Celá iniciatíva zlyhala, podľa mňa, nie na obmedzených kompetenciách kraja, ale na nevhodných metódach práce pri využití jestvujúcich kompetencií. Regionálne samosprávy majú v kompetencií podporu vytvárania partnerstiev samospráv a aj ich spoločného plánovania. V tomto prípade však nebol zvolený mediátorský prístup k spolupráci, ale líderský prístup kraja, čo pochopiteľne nenašlo podporu miest a obcí…
Odvtedy sa už žiadny predseda samosprávneho kraja neujal iniciatívy vytvorenia partnerstva a spolupráce v priestore BB – ZV. Dokonca ten súčasný ani rozvoj vybraných miest pre udržateľný mestský rozvoj, ktoré sú motormi rozvoja kraja, nezaradil do Integrovanej územnej stratégie rozvoja kraja a ponechal ich vlastnému izolovanému vývoju.
Výsledkom doterajších snáh a riešení je poznatok, že bez koordinátora spolupráce to nepôjde, ale tu spoluprácu a koordináciu nie je možné nariadiť zhora, ale zhora ju treba motivovať a podporiť.
