Banskobystrický Robotnícky dom minulý rok oslavoval storočnicu. Do daru dostal balík pekných podujatí aj knihu Robotnícky dom – Pevný bod politicko-kultúrneho života v Banskej Bystrici, ktorá mapuje jeho storočnú históriu. Začiatkom mája knihu ocenili v prestížnej súťaži Najkrajšie knihy Slovenska.
V 34. ročníku súťaže Najkrajšie knihy Slovenska odborná a nezávislá porota posudzovala 73 knižných titulov, ktoré vyšli v minulom roku. Publikácia Robotnícky dom autorov Filipa Glocka a Moniky Pastuchovej získala ocenenie v kategórii Vedecká a odborná literatúra. Vyhlasovateľom a hlavným organizátorom súťaže Najkrajšie knihy Slovenska je BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti.
Kniha bola do života uvedená 29. novembra minulého roku v banskobystrickom Robotníckom dome a pokrstená naozaj originálne… papierovými šatňovými lístkami, symbolizujúcimi množstvo príbehov a spomienok zo storočnej histórie Robotníckeho domu.
Filip Glocko: Po vydaní knihy sa mi podarilo nájsť bustu Lenina, ktorá má nesporne zaujímavý historický osud
Kniha Robotnícky dom – Pevný bod politicko-kultúrneho života v Banskej Bystrici je nepredajná… ale darovacia áno. A vy ju môžete vyhrať v našej súťaži. Najskôr si však prečítajte rozhovor s historikom Filipom Glockom, autorom textovej časti knihy a historického výskumu. Nájdete v ňom nielen informácie o príprave a tvorbe knihy..
Ako ste prijali ponuku napísať knihu o Robotníckom dome? Mali ste od začiatku predstavu, čo by mala kniha obsahovať a ako by mala vyzerať?
Oslovili ma pracovníčky Robotníckeho domu, Lydka Baranová a hlavne Zuzana Kohútová, s ktorými som spolupracoval a rád spolupracujem v rámci Radvanského jarmoku na malých komorných výstavách konajúcich sa v radnici mesta. Som im za to vďačný. Najprv malo ísť o menšiu brožúrku k storočnici Robotníckeho domu ale časom, pri zhromažďovaní materiálu a uvedomení si dôležitosti tohto kultúrno-politického miesta v minulosti ale aj v súčasnosti, sa brožúrka zmenila na knihu. Nemal som nejaký presný zámer, ako by mala kniha vyzerať, ale hneď na začiatku mi napadlo, že by sa názvy jednotlivých kapitol niesli v duchu hesiel „zo starej éry“. Potom sa kniha ešte obohatila o rozhovory, ktoré zrealizovala spoluautorka Monika Pastuchová.
Zaujímali ste sa o históriu bystrického Robotníckeho domu aj predtým?
Pravdupovediac, nie. Občas pri výskumoch 20. storočia som „narazil“ na túto inštitúciu. Ale som rád, že som mohol poodhaliť túto históriu a tým pádom aj časť histórie 20. a 21. storočia, ktorá je tiež nesporne zaujímavá v kultúrno-politickom kontexte nášho mesta. Aj keď to bola celkom „fuška“, keďže mojou pracovnou, muzeálnou prioritou je história cechov a remesiel na území nášho mesta.
Kde ste hľadali a nachádzali informácie a koľko času ste venovali príprave knihy?
Príprava a realizácia knihy trvala zhruba jeden rok. Informácie som získaval z archívu, z dobových dokumentov a tlače, z rozhovorov s pamätníkmi a ľuďmi, čo boli spätí s inštitúciou. S realizáciou knihy mi pomohli aj moji traja muzeálni kolegovia Peter Račko, Jakub Masarik a Juraj Žembera.
Natrafili ste pri hľadaní na niečo, čo vás obzvlášť zaujalo alebo prekvapilo?
V prvom rade som rád, že inštitúcia prežila sto rokov. Jedno rozhodnutie v minulosti a na mieste mohla stáť bytovka alebo polyfunkčný dom. Našťastie sa tak nestalo. Musím povedať, že výskum ohľadne interiéru stále trvá a aj po vydaní knihy sa mi podarilo zistiť zaujímavé skutočnosti ohľadom interiérových intarzií, ale aj nájsť bustu Lenina, ktorá bola prítomná na pódiu počas zjazdov a má nesporne zaujímavý historický osud. Možno sa v budúcnosti ešte objaví „doplnok“ ku knihe, ale nechajme sa prekvapiť.
Súčasťou knihy sú tiež rozhovory s osobnosťami, ktorých životy sú späté s Robotníckym domom. Neuvažovali ste „vyspovedať“ aj pamätníkov, ktorí ho navštevovali?
Tak na knihe by sa určite dalo ešte mnoho rozšíriť, ale vzhľadom na časové možnosti sa podarila tak akurát a sme s ňou spokojní. Ako som spomenul, verím, že sa v budúcnosti sa ešte objaví „doplnok“ ku knihe.
Kniha má zaujímavý, originálny dizajn. Podieľali ste sa na ňom nejakým spôsobom aj vy?
Nie, je to výlučne práca šikovného grafika a môjho kamaráta Patrika Ševčíka, vedúceho Katedry grafiky Akadémii umenia v Banskej Bystrici. Mám s ním výborné skúsenosti, robil grafiku aj na moju poslednú knihu Zlatníctvo v meste Banská Bystrica v 18. a 19. storočí. Myslím, že presne vedel, čo dizajnom knihy o Robotníckom dome sleduje. Je moderný, netradičný, originálny a pritom kniha sa nemá rýchlo „opotrebovať“ pri častejšom čítaní, listovaní v nej.
Nedávno bola kniha ocenená v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska 2025 v kategórii vedecká a odborná literatúra. S akými pocitmi ste toto ocenenie preberali?
Bol som milo prekvapený. Je to pocta byť v spoločnosti najkrajších kníh Slovenska a pri tej príležitosti aj v spoločnosti ich autorov, grafikov prostredníctvom jedného pekného poobedia v bratislavskej Bibiane, kde sa odovzdávali tieto ceny.
Máte aj vy osobne nejaké zážitky z Robotníckeho domu, na ktoré rád (alebo nerád) spomínate?
Robotnícky dom vnímam v takých troch uhloch pohľadu. Prvý je, keď som toto miesto navštevoval ako školák v rámci povinných náučných koncertov, vtedy ma uchvátili intarzie na stenách a operný spev vtedajšieho sólistu opery pána Mikuláša Doboša, keď spieval dramatickú áriu… Pieseň o blche. Druhý, a ten najsilnejší, keď som chodil a stále chodím „do Robotníckeho“ na koncerty bystrických aj „cezpoľných“ skupín. Videl som tu skvelé koncerty bystrickej Paranoye, Abstractu, Pathology Stench, N.C.O., ale aj Slobodnej Európy, Le Payaco, Bez Ladu a Skladu a mnoho ďalších. No a tretí uhol je, že v minulosti, keď tu fungoval Hostinec K-čko, som sem občas vybehol na dobré pivo s kamarátmi ku Katke (R.I.P.) a Maťovi.
Ukážka z knihy
Prvý konkrétny zámer o výstavbe robotníckeho domu obsahoval list z 10. mája 1922, ktorí robotníci zaslali Slávnemu magistrátu slobodného mesta Banská Bystrica.
V dokumente sa píše:
„Dňa 16. februára 1922 ustavilo sa Družstvo robotníckeho domu v Banskej Bystrici, ktoré vytknulo si za úkol vystaviť kultúrny a výchovný útulok pre robotníctvo pracujúce v meste. Za týmto družstvom stojí niekoľko tisíc odborové organizovaného robotníctva v odborových organizáciách: chemikov, drevorobotníkov, potravinárov, kovorobotníkov, textilníkov, súkromných úradníkov, obchodných zriadencov, železničiarov, stavebníkov, pomocných robotníkov, dramatický odbor a Federovaná telocvičná jednota. Všetky tieto spolky sú bez prístrešia, a preto sa robotníctvo rozhodlo vlastnými prostriedkami si postaviť kultúrne stredisko, väčšiu sálu, 3 kancelárie a 2 rodinné byty.“
Súťaž o knihu Robotnícky dom
Do súťaže o knihu Robotnícky dom (2025, vyd. Mesto Banská Bystrica) sa môžete zapojiť do nedele 5. júla 2026 (do polnoci) na Facebooku BBonline.sk. Knihu do súťaže venoval Robotnícky dom a venujeme ju vyžrebovanému výhercovi alebo výherkyni.
