Obranca Banskej Bystrice Mislav Rosandič oslávil v piatok svoje 23. narodeniny. Po zápase s Košicami nám porozprával, aký darček mu prichystali spoluhráči a ako to vyzerá s jeho ďalším pokračovaním pod Urpínom.
Proti Košiciam si Mislav narodeninový darček v podobe gólu nedoprial. Spoluhráči mu však „pripravili“ malú pozornosť už počas predzápasovej rozcvičky. „Ďateľ (Ivan Ďatelinka, pozn. redakcie) vystrelil z prvej, puk sa mu nejako postavil a ja som to schytal rovno do sánky. Prederavil mi celú sánku a museli to zašívať zvnútra aj zvonka,“ hovoril so smiechom Rosandič.
Aj takéto zranenia patria k hokeju a do zápasu tak nastúpil s košíkom na prilbe. S novou „ozdobou“ hral v seniorskom hokeji vôbec po prvýkrát. „V mužskom hokeji som ešte s košíkom nehral. Naposledy to bolo asi pred piatimi rokmi v ešte juniorke. Časom som si ale naň zvykol a vôbec mi pri hre nevadil.“
To, či mu okrem prederavenej sánky darujú parťáci z kabíny aj niečo iné, ešte netušil. „Nemusia nič vymýšľať, mne stačí dnešná výhra,“ povedal skromne.
Rodák z chorvátskeho Záhrebu sa začiatkom decembra vrátil späť do svojho materského klubu. Pred sezónou odišiel skúsiť šťastie do Česka, no v Hradci Králové nedostával veľa priestoru a tak sa rozhodol pre návrat. Do Banskej Bystrice prišiel na dvojmesačné hosťovanie do konca januára 2018. To sa však môže v najbližších dňoch zmeniť.
„Dnes alebo zajtra sa budem rozprávať s agentom. Chcel by som tu zostať. Rokovania medzi Hradcom Králové a Banskou Bystricou prebiehali. Neviem, ako sa v Hradci rozhodli. Hľadajú obrancu z KHL či z mužstiev, ktoré nepostúpili do play-off. Uvidíme, či sa to podarilo a či budem môcť zostať,“ naznačil s nádejou v hlase nevysoký obranca.
O jeho budúcnosti sa rozhodne v najbližších dňoch. Obidva kluby to musia stihnúť do konca januára, pretože vtedy končí oficiálny prestupový termín. Ako sám Rosandič povedal, najradšej by zostal pod Urpínom a pomohol by baranom v ceste za obhajobou titulu.
Práve v drese s baranom na hrudi chytil Rosandič druhý dych a po nevydarenom začiatku sezóny sa dostal do formy. V sedemnástich zápasoch zaznamenal dvanásť bodov a pomáha Banskej Bystrici v defenzíve aj v ofenzíve. O tom, aký je pre mužstvo cenný, hovorí aj jeho 16 plusových bodov. Na ľade v jednom zápase strávi priemerne viac ako 18 minút.
Jeho forma ho mohla posunúť na olympiádu, do ktorej sa prebojovali aj traja jeho spoluhráči z klubu. Bronzový medailista z juniorských MS už má skúsenosti s reprezentačným áčkom, nomináciu na olympijské hry ale neriešil.
„Nie, nomináciu na olympiádu som nečakal. Chlapci, čo chodili na reprezentácie, sa ukázali počas turnajov a hrali super. Tréneri im veria a nie je viac k tomu čo dodať.“
Slovensko pocestuje do Pjongčangu so začne obmenenou zostavou, do ktorej sa prebojovalo až desať hráčov z Tipsport ligy. Toto rozhodnutie vníma pozitívne. „Dúfam, že ukážeme, že hráči zo slovenskej ligy majú na to, aby hrali svetový hokej,“ uzavrel Rosandič.
Bratovi, brankárovi Vilimu, drží palce
Jeho mladší brat Vilim Rosandič odišiel v lete z Detvy do chorvátskeho Medveščaku Záhreb, ktorý hrá v tejto sezóne v nadnárodnej EBEL lige. V januári bol 21-ročný brankár vyhlásený za nováčika mesiaca december celej súťaže. Mislav podporoval svojho brata na diaľku cez sociálne siete, kde naháňal hlasy od fanúšikov.
Obidvaja Rosandičovci pôsobili v mládežníckych rokoch pod Urpínom a majú dvojité občianstvo. Kým Mislav sa rozhodol reprezentovať Slovensko, jeho brat si vybral rodnú krajinu svojho otca Chorvátsko.
