Keď začínal v doraste Dukly, nemal ešte občiansky preukaz. Svoj prvý debut za A- mužstvo si odkrútil rok pred hranicou veku dospelosti. Po ôsmich rokoch vernosti klubovým farbám pocítil, že mu dres so 16-tkou na chrbte začína byť pritesný a rád by si vyskúšal iný. Ponuku zo strany “českej Barcelony“ bez váhania prijal a stal sa súčasťou tímu, ktorý je najväčším ašpirantom na zisk majstrovského titulu. Po štyroch mesiacoch pôsobenia vo Viktorii Plzeň sme sa porozprávali s Michalom Ďurišom.
Dovolenka strávená v pohodlí domova
Vzhľadom na fakt, že cesta z Plzne trvá viac ako šesť hodín autom, skĺbiť návštevu domova s klubovými povinnosťami je pre mladého futbalistu značný problém. Od septembra sa na Slovensku objavil len raz, aj to kvôli reprezentačným povinnostiam. Až mesiac voľna mu umožnil stráviť dlhší čas v kruhu svojich blízkych. 
Na uplynulú dovolenku ste sa asi tešili viac ako obyčajne. Ako ste ju trávili?
Presne tak, veľmi som sa tešil na návrat domov. Hlavne na svoju rodinu a kamarátov, ktorých mám v Banskej Bystrici veľa. Vždy sa budem rád vracať naspäť. Okrem toho, že som bol na pár dní pozrieť brata v Bratislave, dovolenku som trávil s rodičmi aj kamarátmi. Najviac času mi však zabralo zariaďovanie nového bytu. Popri tom všetkom som každý deň trénoval s kondičným trénerom Romanom Švantnerom.
Prvá cesta viedla na Štiavničky. Aké to bolo byť len divákom na tribúne?
Zápas proti Ružomberku sa mi pozdával. No musím priznať, bol som mierne nervózny, nakoľko som chalanom na ihrisku nemohol pomôcť. Na diaľku im však stále držím palce a verím, že uhrajú takú dobrú sezónu, akou bola minulá. Mrzelo ma len to, že na futbal prišlo a aj celkovo chodí tak málo ľudí.
Kto Vás informoval o jesenných výkonoch Dukly? Čo na ne hovoríte?
Informovaný som bol cez internet a pravidelne telefonujem s Viktorom Pečovským aj Romanom Švantnerom. Som rád, že jeseň a hlavne jej záver chalanom vyšiel. Škoda však toho nášho vypadnutia z európskej ligy. Cez gruzínsky tím, FC Zestafoni, sme mali postúpiť.
Počas dovolenky ste si vyskúšali aj rolu Mikuláša. Koho ste obdarovali?
Dostal som ponuku, či by som nešiel darovať detičkám na onkológiu nejaké sladkosti a hračky. Samozrejme, nemal som s tým najmenší problém. Spolu s chalanmi zo Slovanu, Erikom Grendelom, Jurajom Halenárom a Martinom Dobrotkom, sme sa stretli a každému dieťaťu odovzdali nami pripravený mikulášsky balíčkek.
Pohľad na choré deti musí v človeku zanechať hlboké stopy…
Na oddelenie som išiel so zmiešanými pocitmi, nevedel som, čo mám od toho očakávať. Nakoniec som bol rád, že som tam mohol byť a úsmev, ktorý som videl na detských tváričkách bol pre mňa tým najväčším zadosťučinením. Človek si práve v takýchto momentoch najviac uvedomí, aké dôležité je v živote zdravie.
Na návšteve ste mali spoluhráča, Davida Limberského. Páčilo sa mu pod Urpínom?
Prvýkrát v živote bol na Slovensku a na príchod do Banskej Bystrice sa veľmi tešil. Poukazoval som mu takmer všetko, čo ho zaujímalo. Boli sme na námestí, futbalovom štadióne, v Európe… No najviac sa mu pozdávali bystrické dievčatá a vianočný punč.(úsmev)
Druhý sviatok vianočný ste strávili ako je už u Vás tradíciou, pri futbale…
Už tretí ročník po sebe som sa zúčastnil Štefan Cup-u, je to príjemné spestrenie zimnej dovolenky. Každoročne sa turnaj výrazne skvalitňuje a hráva na ňom veľa súčasných aj bývalých ligových futbalistov. Tento rok sme to konečne vyhrali a spravili veľkú radosť Vladovi Ivanovi “Hruškovi“. (úsmev)
S akými predsavzatiami ste sa v druhý januárový deň vracali do Plzne?
Určite chcem byť zdravý, presadiť sa v základnej zostave a so spoluhráčmi získať premiérový titul pre “Viktorku“.
Zo srdca Slovenska do západných Čiech
So zmenou klubu kráča ruka v ruke aj sťahovanie sa do iného mesta. V tomto prípade aj za hranice štátu, k našim západným susedom. Súčasným bydliskom 22-ročného útočníka je metropola Plzenského kraja.
Už ste sa v Plzni udomácnili?
Veľmi rýchlo som si zvykol tak na mesto, ako aj na klub. Plzeň je podobná ako Banská Bystrica a zatiaľ som tu nemal s ničím problém.
Čím si vypĺňate voľné chvíle?
V prípravnom období je času veľmi málo. Keď sa nejaký nájde, chodíme so spoluhráčmi na kávu alebo často aj na hokej a ak som sám, tak som doma pri telke a plejku. (úsmev)
Okrem oddychových činností sa však musíte venovať aj domácim povinnostiam…
To je pravda. Momentálne bývam sám, byt mám asi tak päť minút cesty od štadióna. Domáce práce ako varenie a pranie mi problém nerobia, ale vysávanie a zmývanie dlážok, to fakt nemusím. (smiech)
Takže máte aj kuchárske zručnosti. Akou špecialitou by ste vedeli ohúriť?
Viem si uvariť základné veci a aj ma to celkom baví. Hlavne vtedy, keď mám pre koho. Keďže som tu sám, väčšinou sa stravujem v reštauráciách. Mojou najväčšou špecialitou je losos na zelenine alebo granadírsky pochod. (úsmev)
Mesto je známe historickými pamiatkami, ale aj dobrým pivom. Je to naozaj tak?
Plzeň je pekným historickým mestom. Minulý rok dokonca vyhrala súťaž a stala sa mestom kultúry na rok 2015, vďaka čomu sa momentálne dosť zveľaďuje. Sú tu krásne parky a mňa osobne veľmi zaujalo hlavné námestie. Miestny pivovar som ešte nenavštívil, ale pivo som už ochutnal a chutí naozaj skvele. (úsmev)
Okrem futbalu ste si v Čechách na jeden večer vyskúšali aj modeling…
Išlo o spoločnú akciu klubu, na ktorú boli vybraní určití hráči. Bolo to pri príležitosti otvárania kasína, ktoré je partnerom Viktorie Plzeň. Na začiatku som bol trošku strémovaný, lebo tam bolo veľmi veľa ľudí, ale potom to zo mňa opadlo a bola to veľká zábava.
Červeno- biely dres vystriedal červeno- modrý
Uplynulý rok mladého útočníka sa niesol v duchu zmiešaných pocitov aj zmeny klubu. Kým v máji sa radoval z bronzu a miestenky v európskej lige, o dva mesiace neskôr po vypadnutí s gruzínskym tímom smútil. V priebehu pár dní vymenil Štiavničky za Štruncové sady a namiesto obhajoby bronzu čaká mladého hráča boj o zlato.
Ako prebieha zimná príprava?
Zatiaľ celkom v pohode, aj keď pre nás, hráčov, to nie je veľmi šťastné obdobie. Je však veľmi dôležité pre zvyšok sezóny.
Čo všetko ešte čaká mužstvo do začiatku jarnej časti?
Máme dvojtýždňovú prípravu v domácich podmienkach a koncom januára pôjdeme na turnaj do Španielska. Tam budú hrať mužstvá ako Šachťor Doneck, Spartak Moskva, Rosenborg Trondheim a iné. No a na záver nás čaká herné sústredenie na Cypre, na ktoré odchádzame 10. februára.
Zimujete na prvej priečke, v jarnej časti hráte o titul. Nepociťujete určitý tlak?
Nálada v mužstve je dobrá, taká istá ako bola na jeseň. Zatiaľ žiadny tlak necítime. Všetci sa zodpovedne pripravujeme, pretože každý z nás vie, o čo sa hrá.
Aká bola futbalová jeseň v novom klube?
Zhodnotím ju z dvoch pohľadov. Čo sa týka mužstva, jeseň bola skvelá, až na jej samotný záver. No a čo sa týka mňa, očakával som, že budem hrávať viac. Lenže tímu sa darilo a tréner nemal dôvod meniť základnú zostavu. Odohral som 14 zápasov, vrátane pohára a dal som aj jeden gól.
Dôvodom odchodu bola aj stagnácia výkonov. Cítite, že teraz futbalovo rastiete?
Nenazval by som to stagnáciou výkonov, ale skôr tým, že som už pociťoval potrebu zmeniť prostredie. Chcel som sa vo svojej kariére posunúť o kúsok ďalej. Či rastiem, alebo nie, to je ťažko povedať. Dúfam, že odpoveď na túto otázku si dám už teraz, v jarnej časti ligy.
V čom sa líši Gambrinus a Corgoň liga?
Čo sa týka herného prejavu, je viac založená na taktike. V slovenskej lige je to voľnejšie. Hlavný rozdiel vidím v tom, že sa na českých trávnikoch pohybuje viac futbalových osobností ako Horváth, Řepka, Blažek, Štajner… Aj z pohľadu médií je to neporovnateľne iné. Priame prenosy sú vysielané od piatku do pondelka na štyroch kanáloch. Keď si vezmeme štadióny, nemôžeme to so slovenskými ani porovnávať. Ak chce mužstvo hrať najvyššiu súťaž, musí mať vyhrievaný trávnik a umelé osvetlenie. Aj prístup fanúšikov je iný, na náš domáci zápas pravidelne chodí 4 000- 8 000 ľudí.
Akou najsilnejšou zbraňou disponuje Viktoria Plzeň a kde je jej slabina?
Myslím si, že najväčšia sila je v ofenzíve, máme vhodné tipy hráčov na útočný futbal a samozrejme, je to aj o kolektíve, ktorý je dobrý. Oslabením by bolo, ak by niekto z mužstva odišiel.
Ste blízko k majstrovskému titulu, ale aj zisku českého pohára. Čo myslíte, podarí sa to?
Nechajme sa prekvapiť. (úsmev) Liga aj pohár sú zatiaľ veľmi dobre rozohrané, teraz je už len na nás, ako sa s tým vysporiadame.
V lete uplynie ročné hosťovanie. Môžu fanúšikovia “vojakov“ očakávať Váš návrat?
Všetko záleží len na mne, uvidí sa, či si na mňa uplatnia opciu. Ja by som však chcel zostať práve tu. Do Banskej Bystrice sa chcem vrátiť, ak bude o mňa záujem, ale až niekedy na konci mojej futbalovej kariéry.
