Vedenie mesta Banská Bystrica rovnako ako aj zástupcovia Banskobystrického samosprávneho kraja nesúhlasia s treťou verziou súdnej mapy z dielne Ministerstva spravodlivosti.
Odmietajú zrušenie banskobystrického Krajského súdu a jeho ponechanie ako pracoviska Krajského súdu v Žiline. Spoločne deklarujú, že plánovaným krokom v zmysle reformy súdnictva a prípravou súdnej mapy sa zhorší nielen výkon spravodlivosti, ale aj prístup občanov k súdu, konania sa predĺžia a činnosť týchto súdov bude aj finančne náročnejšia. Vyzývajú poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby návrh ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej nepodporili.
Krajský súd v Banskej Bystrici je plne funkčný a spĺňa všetky kritériá vrátane špecializácie, ktoré sú podkladom pre reformu súdnictva. Z ôsmich krajských súdov na Slovensku patrí k súdom s najväčším obvodom. Je druhým najväčším v rámci Slovenska aj z hľadiska personálneho obsadenia. Je kvalitne vybavený aj po technickej stránke a komplexne zrekonštruovaný. Všetci zástupcovia banskobystrického regiónu preto so znepokojením sledujú situáciu okolo súdnictva, v zmysle ktorého tretia verzia súdnej mapy počíta práve so zrušením banskobystrického Krajského súdu.
„Máme dôvod domnievať sa, že takéto rozhodnutia sú politicky motivované, a podobne ako pri reforme siete nemocníc absentuje komunikácia so samosprávami a s odbornou verejnosťou. Ide o diskrimináciu nielen Banskej Bystrice ako krajského mesta, ale aj celého regiónu. Sme toho názoru, že takéto reformy by mali ísť ruka v ruke s reformou územnosprávneho členenia a reformou verejnej správy. Zmeny sú iste potrebné, ale musia byť logické, koncepčné, koordinované, odkomunikované a podložené zmysluplnými argumentmi,“ hovorí primátor mesta Banská Bystrica Ján Nosko.
Podľa Jána Noska vytvára vláda z banskobystrického regiónu „biele a prázdne miesto v srdci Slovenska“. Ako vo vyhlásení doplnil, je to „aj pre doposiaľ nedoriešené investičné zámery súvisiace s budovaním severojužného prepojenia Slovenska, nedávno zrušený pripravovaný projekt rekonštrukcie Rooseveltovej nemocnice, kauzu Múzea SNP či absenciu akýchkoľvek strategických investícií. Zrušenie Krajského súdu v Banskej Bystrici by pocítili aj mnohí obyvatelia banskobystrického regiónu“.
„Súdna mapa v tejto forme by znamenala nielen zníženie dostupnosti súdu pre občanov z Banskobystrického kraja, ale aj zníženie zamestnanosti. A to nehovorím o riziku predĺženia súdnych konaní a neistote zamestnancov. Krajský súd tu funguje od roku 1898, čo je už neuveriteľných 123 rokov. Nezaslúži si byť len akousi pobočkou iného súdu. Verím, že zdravý rozum zvíťazí. Nedovolím, aby Banská Bystrica prišla o krajský súd. Ďakujem všetkým, spolu to dáme,“ dopĺňa Igor Kašper, poslanec NR SR (SME RODINA).
S reformou súdnictva vyjadrujú nesúhlas aj primátorky a primátori banskobystrického regiónu i samotné vedenie BBSK. „Zrušenie Krajského súdu je len pokračovaním vymierania Banskobystrického samosprávneho kraja. Musíme bojovať za to, aby sme z BBSK spravili dobré miesto pre život nás všetkých,“ hovorí predseda BBSK Ján Lunter.
Aktuálne platí, že väčšina agendy Krajského súdu v Banskej Bystrici je vybavovaná priebežne a bez zbytočných prieťahov špecializovanými sudcami, so zabezpečením náhodného pridelenia vecí, bez korupčných väzieb, v dobrej kooperácii so samosprávou a štátnymi inštitúciami. Krajský súd v Banskej Bystrici zároveň vykonáva aj odvolaciu agendu v konaniach Okresného súdu v Banskej Bystrici týkajúcich sa práv duševného vlastníctva.
„Krajský súd v meste pod Urpínom je oproti tomu v Žiline funkčne obsadený sudcami vo väčšom počte, ako aj odborným administratívnym aparátom. Zatiaľ čo v Banskej Bystrici pracuje 52 vysoko erudovaných sudcov a celkovo 120 zamestnancov, na Krajskom súde v Žiline pracuje 42 sudcov a 94 zamestnancov. Navrhovanou zmenou sa hazarduje s potenciálom schopných a rokmi školených administratívnych síl, ktoré v prípade zrušenia nášho súdu nebudú potrebné,“ uviedol predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici Ján Auxt.
