Quantcast

Podľa bývalého špecialistu Svetovej banky bude ľudstvo v blízkej budúcnosti čeliť viacerým krízam naraz. Problémom podľa neho je, že väčšina spoločnosti zotrváva v pocite cestujúcich na hornej palube Titanicu – zatiaľ čo sa do podpalubia valí voda.

Bývalý poslanec banskobystrického mestského zastupiteľstva i samosprávneho kraja vo štvrtok v Klube architektov na Námestí SNP v Banskej Bystrici vystúpil s prednáškou na tému globálnych trendov. Juraj Mesík podal podrobný dvojhodinový výklad k problému finančnej a hospodárskej krízy, ropného zlomu a zrýchľujúcej sa zmene klímy. Každá z týchto tém sama o seba by bola závažnou pre ľudstvo, podľa Mesíka však zasiahne civilizáciu naraz a to už v blízkej budúcnosti. Prednášku okrem vysvetlenia globálnych problémov venoval aj spôsobu ako sa môže jednotlivec či samospráva na prichádzajúcu krízu pripraviť.

Mesík sa v úvode venoval najmä finančnej kríze a bubline, ktorá na finančných trhoch vznikla. Podľa neho iluzórne bohatstvo niekoľkonásobne presiahlo hodnotu reálneho majetku a otázkou zostáva komu po prevalení krízy zostane v rukách tzv. “čierny peter.”

Ďalším závažným problémom je ropný zlom a s tým súvisiaci rýchly nárast cien ropy. Na ukážke niekoľkých grafov Mesík poukázal na klesajúcu ťažbu ropy, ktorá súvisí s vyčerpaním ľahko dostupných nálezísk. Objavy nových ložísk klesajú, napriek tomu, že spotreba zostáva na rovnakej úrovni. Aj v dôsledku toho vzrástli ceny ropy a do budúcnosti budú ďalej stúpať. Mesík upozornil aj na to, že štáty južnej Európy, ktoré sa momentálne nachádzajú v kríze, padnú ako prvé, keďže ich hospodárstvo je najviac od ropy závislé. Podľa tabuľky, ktorú prezentoval na prednáške, práve Španielsko, Taliansko, Portugalsko a Grécko dosahujú až 55-percentný podiel ropy na ich energetickom mixe. Preto sa bude ich kríza naďalej prehlbovať.

Problémom je aj nenahraditeľnosť ropy. Aby sa nahradila energia vyrábaná z ropy, bolo by nutné vybudovať napr. 2600 jadrových elektrárni. Na celom svete je ich teraz 400. Podľa Mesíka je to  technologicky a časovo nezvládnuteľné a už vôbec nie v čase krízy aká je teraz. Podľa neho môže dôjsť k čiastočnému nahradeniu ropy, ale nikdy nie k úplnému, a preto nebude možný návrat k energetickej náročnosti ekonomiky aká je teraz.

Krajiny OECD budú mať o desať rokov k dispozícii o polovicu menej ropy a to isté platí aj o uhlí. S tým súvisiaci nárast ceny fosílnych palív spôsobí aj zdraženie potravín, keďže hodnota ropy a potravín zvykne stúpať a klesať spoločne.

K potravinovej kríze prispeje aj zmena klímy. Mesík sa v prednáške nezaoberal tým, kto alebo čo otepľovanie spôsobuje, ale na jednotlivých príkladoch a grafoch demonštroval, že teplota zeme stúpa a bude v budúcich rokoch ďalej narastať. Topenie arktických ľadovcov k tejto zmene prispeje, keďže dôjde k ďalšiemu pohlcovaniu tepla. Vyššia priemerná teplota môže v oblastiach, ktoré sú v súčastnosti exportérom pšenice spôsobiť suchá a úrodné oblasti premeniť na púšte.

Dôsledkom týchto faktorov dôjde k zastaveniu rastu HDP štátov a ich k ich neschopnosti splácať staré dlhy. S tým bude súvisieť obmedzenie služieb štátu, ktoré v súčastnosti poskytuje (dôchodky, justičný systém, polícia, školstvo). “Mám 50 rokov a považujem za ilúziu. že sa dožijem dôchodku. Za absolútnu ilúziu považujem, že sa dôchodku dočkajú ľudia, čo majú peniaze v súkromných dôchodkových spoločnostiach,” povedal Juraj Mesík. S oslabením štátu podľa neho môže súvisieť aj nárast bezprávia a kriminality. V neposlednom rade treba brať do úvahy politické dôsledky krízy, kedy môže vzrásť dopyt po populistických riešeniach resp. po vláde “tvrdej ruky,” ktorá nájde obetných baránkov nepriaznivej situácie.

Vzhľadom k tomu, že podľa Mesíka neexistuje politická sila, ktorá by týmto hospodárskym a klimatickým zmenám zabránila, je jedinou možnosťou adaptácia v krízových podmienkach. “Politici riešenie nedodajú,” hovorí bývalý analytik Svetovej banky. Človek podľa neho nemusí čakať na vládu, ani na samosprávu, aby sa do budúcnosti pripravil. Medzi jeho odporúčania patrí: vymeniť fiktívny majetok (akcie, kontá v bankách) za reálny majetok (osivá, nástroje, grunt, drahé kovy), starať sa o vlastné zdravie, pripraviť si zásoby potravín aspoň na niekoľko mesiacov, zbaviť sa dlhov, zatepliť dom/byt, nainštalovať si solárny ohrev vody, naučiť sa nové zručnosti (ktoré bude možné v čase krízy využiť a ponúknuť druhým ľuďom), naučiť sa strieľať (vzhľadom k príliš veľkému počtu ľudí nepripravených na krízu).

Mesík sa označil za optimistu a podľa neho kríza nemusí ihneď znamenať tragédiu. Na príklade Kuby po rozpade ZSSR, Ruska po rozpade ZSSR a americkej krízy v 30. rokoch poukázal na to, že ľudia sa dokážu s nepriaznivými podmienkami vyrovnať.