Martin Baník a Zdenko Haring sa pred rokom vzdali kandidatúry na post primátora Banskej Bystrice v prospech Petra Gogolu. Spýtali sme sa Martina Baníka, ako s odstupom času hodnotí tento krok a ročné pôsobenie nového primátora.
Pred rokom ste sa vzdali kandidatúry na post primátora Banskej Bystrice v prospech Petra Gogolu. Vtedy ste to uviedli slovami: „V meste nás čaká revolúcia a musíme zvládnuť to, čo sa podarilo už inde, ale u nás žiaľ nie. Poraziť aroganciu, neznášanlivosť, rabovačku, nekompetenciu a necitlivosť k ľuďom.“ Začali sa podľa vás tieto ciele v prvom roku pôsobenia nového primátora napĺňať?
Popravde, situácia sa upokojila. Peter Gogola vystupuje umiernene a pokojne, čo vytvára predpoklad pre slušnú komunikáciu. Medzi poslancami je to už horšie, rokovania zastupiteľstva sú neraz arénou osobných útokov a osočovania. V tomto by mal byť pán primátor ráznejší a svojou doterajšou nečinnosťou nelegitimovať takéto správanie. Je mi ľúto, ale rabovačka z minulosti sa ani v jednom prípade neprešetrila. Iste si spomínate na „neskutočnú“ cenu rekonštrukcie fontány na námestí, alebo neustále zvyšovanie ceny rekonštrukcie krytej plavárne. Záhadami je opradený aj priemyselný park a rekonštrukcia Radnice. Je toho určite viac, o čom sme pred rokom hovorili s občanmi a napokon boli to horúce témy posledných rokov. Takže na vašu otázku odpoviem, že situácia je určite lepšia, ale je toho veľmi veľa, čo ešte treba napraviť.
Čo teda hodnotíte ako najväčšie pozitívum a naopak ako najväčšie negatívum z pôsobenia nového vedenia mesta?
Už som to spomenul, pokoj a ústretovosť Petra Gogolu. Spomeniem z môjho pohľadu zásadnú vec, nekonsolidovaný mestský úrad, ktorý prechádza nekončiacimi sa organizačnými zmenami, zvyšuje sa počet riadiacich úrovní a čo považujem za zásadné, nezvýšila sa výkonnosť a dôvera k úradu. Zmeny nemajú jasný cieľ a v nedohľadne je konečné riešenie. Jediný zásah, ktorý bol veľmi dôrazný a efektný, bolo vypílenie otvorov do vstupných dverí v kanceláriách a to určite nemôže stačiť.
Pred rokom ste Petrovi Gogolovi dali k dispozícii svoj tzv. „pravicový tím“ a ponúkli ste mu spoluprácu. Už v minulosti ste sa však nechali počuť, že primátor o vaše riešenia a názory nejaví veľký záujem. Ako hodnotíte povolebnú spoluprácu?
Podanú ruku Peter Gogola veľmi neprijal, predpokladám, že po slobodnom rozhodnutí. Z jeho iniciatívy sme sa stretli jediný raz. Mal pocit, že mu môžem poradiť a pomôcť. Tak sa aj stalo, na prospech nášho mesta. Pravicový tím sa rozplynul a niet po ňom takmer žiadnej stopy. Uplatnil sa Braňo Slaný ako námestník a Matúš Molitoris ako projektový manažér. Ich pôsobenie musí zhodnotiť niekto iný, ja tú kompetenciu nemám a ani by som si netrúfal. Netajím, že je to pre mňa sklamanie, lebo potenciál, ktorý sme spoločne mali, bol a je obrovský. Zdeno Haring, ktorý dopĺňal našu trojicu to cíti rovnako.
Čo by sa podľa vás malo zmeniť v riadení mesta, resp. čo je najväčšou achillovou pätou mesta, problémom, ktorý je prehliadaný a mal by sa prioritne riešiť?
Môj volebný program, ktorý zahŕňal komplex problémov a tém, ktorý si Peter Gogola verejne osvojil v pamätný 17. november 2010 sa stal už len spomienkou. Je evidentné, že v meste je čistejšie, viac sa staráme o zeleň, máme viac kultúrnych a spoločenských akcií. Ale, čo ďalej? Verejnosť chváli opravy ciest a chodníkov. Áno, bolo to potrebné. Ale už sa menej hovorí, že 10 rokov budeme splácať tento projekt sumou 800 tis.€ ročne. Neopravili sa cesty, ktoré sú najzaťaženejšie a tvoria dopravnú kostru mesta. To sa nám vo veľmi krátkom čase môže vypomstiť. Sme neúspešní v projektoch EÚ, rozpadol sa projekt revitalizácie mestského parku, dodávateľa na zateplenie štyroch škôl vyberáme po tretí raz. Nepohli sme sa v riešení bývania a parkovania. S majiteľom domu kultúry nehľadáme spoločné riešenie pre jeho využitie. PKO, ktoré je na Slovensku jedinečné, má 50 rokov, už rok nemá riaditeľa. Stále sa prekladajú termíny ukončenia územného plánu. A mohol by som pokračovať…
Keby ste mali možnosť vrátiť čas, vzdali by ste sa kandidatúry v prospech Petra Gogolu opäť?
Nič sa nedá vrátiť do takej podoby, ako bolo pred rokom. Všetky prieskumy a nálady občanov mi nahovárali, že toto je to správne riešenie. Moja viera, že spoločne to dokážeme, bola veľmi silná. Napokon, nič nie je stratené. Peter Gogola vstúpil do komunálnej politiky zjavne nepripravený, čo sa prejavilo v jeho rozpačitých krokoch, nejasných kontúr a cieľov. Pravdepodobne sa spolieha na ľudí, ktorí negarantujú skúsenosť a odbornosť, ale skôr spôsobujú chaos bez jasnej línie. Peter Gogola má za sebou jednu štvrtinu, je preto na mieste stále veriť, že sa výsledky dostavia.
