S powerliftingom – silovým trojbojom začala len začiatkom tohto roka. V súčasnosti je Banskobystričanka Barbora Bugárová držiteľkou svetového rekordu v disciplíne mŕtvy ťah či majsterkou Slovenska v trojboji a tlaku na lavičke.
Silový trojboj je tvorený tromi disciplínami – mŕtvy ťah, tlak na lavičke a drep. Ak ste si doteraz mysleli, že šport takéhoto druhu je len pre „veľkých chlapov“ a mužne vyzerajúce ženy, tak sa mýlite. V rozhovore s Barborou Bugárovou sa rozprávame o jej začiatkoch, doterajších úspechoch a plánoch do budúcnosti.
Ako dlho sa venujete silovému trojboju?
S powerliftingom som začala v apríli tohto roku. Na prvú súťaž som išla v podstate bez akejkoľvek prípravy.
Kde a kedy vznikla myšlienka a prvotný impulz na to, že ste s powerliftingom začali?
Prvýkrát s myšlienkou, čí by som sa nechcela venovať silovému trojboju už pred viac ako 5 rokmi prišiel môj kamarát z fitka. Vtedy som si aj ja, asi ako väčšina ľudí, myslela, že je to len pre obrovské vzpieračky. Keďže som tak určite vyzerať nechcela, tento nápad som hneď zamietla. Naďalej som však s menšími, či väčšími prestávkami cvičila. Teraz sa tomu smejeme, že už som mohla mat za sebou roky prípravy.
Silový trojboj je tvorený disciplínami, ktoré nie sú pre ženy veľmi typické. Ako reagujú ľudia, keď im poviete vy, ako 47 kilová žena, že súťažíte v takomto športe?
Silový trojboj pre väčšinu predstavuje šport najmä pre veľkých chlapov a často až príliš mužne vyzerajúce ženy. Ľudia sú preto často prekvapení. Hodnotí sa však pomer váha súťažiaceho vs. Zdvihnutá – vytlačená váha. Nemusím preto drepovať rovnako veľké váhy ako moja 90kg vážiaca kolegyňa a môžem ju poraziť na body. Veľa ľudí z môjho okolia ani nevie, čomu sa venujem. Jediné, čo každú powerlifterku prezradí sú jej dlane – žiaľ tento šport sa nedá robiť v rukavičkách, takže mame otlaky horšie ako chlapi pracujúci na stavbe.
Trénujete pod vedením trénera/trénerky, prípadne ste pod záštitou nejakého klubu ?
Cvičeniu s venujem už roky a počas svojho pobytu v USA spravila aj trénerský kurz a tomuto povolaniu som sa aktívne počas môjho života v zahraničí aj venovala. Napriek tomu, že príprava na silovú súťaž sa od fitness značne odlišuje celu prípravu som zvládla sama. Čerpala som zo svojich osobných skúseností, ale neustále sa vzdelávam a čítam rôzne štúdie ohľadne cvičenia aj stravovania, ktoré taktiež považujem za dôležitú súčasť prípravy.
Ktorý úspech považujete za svoj najväčší?
Stala som sa majsterkou Slovenska aj majsterkou sveta v mŕtvom ťahu. Som držiteľkou národných rekordov a tento rok v Trnave sa mi podarilo dokonca prekonať predchádzajúci svetový rekord. S výsledkom som však nebola spokojná. Počas mojej prípravy som sa nevyhla zdravotným komplikáciám a dokonca som mala byť hospitalizovaná a podstúpiť biologickú liečbu. Napriek tomu, že som na majstrovstvách ani zďaleka nepodala výkon ako počas tréningov, za svoj úspech považujem najmä to, že som sa napriek problémom nevzdala.
V súčasnosti sa venujete silovému trojboju len ako vášmu hobby. Uvažovali ste nad tým, že by ste sa powerliftingu venovali profesionálne?
Cvičenie ma nielen baví, ale verím, že mi aj značne pomáha. Stále tvrdím, že ak prestanem cvičiť, tak sa „rozpadnem“. V minulosti som sa súťažne venovala freestyle snowboardingu a mala som viacero zranení – zlámané stavce, potrhane väzivá v ramene aj v kolene, operácia menisku v kolene. Často žartujem, že som si vybrala najhorší šport, keďže práve kolená, chrbtica a ramená dostavajú ťažkými váhami poriadne zabrať. Nemám žiadne ambície venovať sa powerliftingu na profesionálnej úrovni. Súťaže ma bavia práve preto, že „o nič nejde“. Stretávame sa ako partia ľudí so spoločným hobby, myslím si, že mame medzi sebou dobre vzťahy a vždy si každú súťaž užijem. Je to len zábava a motivácia posúvať sa vpred.
Dá sa na Slovensku týmto športom uživiť?
Nemyslím si, že by sa na Slovensku dalo reálne týmto športom živiť, keďže je zaujímavý len pre malý okruh ľudí a netočia sa v ňom peniaze ako je to napr. pri futbale, hokeji, či tenise.
Akých súťaží ste sa doteraz zúčastnili a na aké sa pripravujete do budúcnosti?
Zúčastnila som sa na majstrovstvách Slovenska v trojboji, majstrovstvách Slovenska v tlaku na lavičke, majstrovstvách sveta a niekoľkých pohárovkách. Momentálne sa o 2 týždne chystám na poslednú súťaž v tomto roku, kde si chcem len pre vlastné potešenie oficiálne drepnúť a zatlačiť váhy, ktoré mi nevyšli na majstrovstvách sveta. Určite by som sa chcela v budúcom roku zúčastniť ďalších majstrovstiev Slovenska a možno aj sveta, ktoré však budúci rok budú v Chicagu, čo bude značne finančne náročnejšie.
Máte v tomto športe nejaký vzor? Ak áno aký?
Popravde nemám žiadny vzor, ani veľmi nikoho nesledujem. Na každej súťaži sa snažím prekonávať najmä samu seba a byt zakaždým lepšia a silnejšia.
Väčšina ľudí si myslí, že šport takéhoto druhu sa nezaobíde bez „sypačiek“ . Aký máte na to názor?
Žiaľ, na súťažiach sa žiadne testy nerobia a veľa ľudí s tým začne aby mali šancu voči „nasypanej“ konkurencii. Neuvedomujú si však následky. Nie sme profesionáli, väčšina z nás nemá žiadnych sponzorov a celú prípravu a náklady na súťaž si hradíme sami. Robíme to preto, lebo nás to baví a určíte to nestojí za to si zničiť zdravie. Ale to je už každého osobná vec.
Ako prebieha príprava na súťaž ? Dá sa to stíhať aj popri normálnej práci?
Príprava na majstrovstvá sveta bola dosť vyčerpávajúca. Okrem práce a starostlivosti o domácnosť + môj veľký zverinec pozostávajúci zo 6 kusov nájdených vyhodených psov a mačiek som musela stíhať aj ťažké tréningy. Stíhať sa to určíte dá, len si človek musí určiť priority. Nedá sa mat všetko niečoho sa musíme vzdať, aby sme iné získali.
Je potrebné dodržiavať striktne upravený jedálniček, alebo zješ všetko na čo máš chuť?
Pri powerliftingu nie je vzhľad taký dôležitý ako pri fitness súťažiach, diéty nie sú tak tvrdé, ale napriek tomu verím, že správna strava je veľmi dôležitá. Aby človek dosahoval maximálne výkony nie je možné jesť kedykoľvek a čokoľvek. Nemusíme mať síce tradičných 6 vyrysovaných tehličiek na bruchu, ale nadbytočný tuk vám len pridá na váhe a to sa môže vo výsledku hodiť konkurencii. Nie je vôbec jednoduché udržiavať si maximálnu silu a pritom sa snažiť o čo najnižšiu súťažnú váhu.
Ako vníma tvoje okolie úspechy ktoré ste zatiaľ dosiahli ? Máte v nich podporu?
Ti, čo o mojich úspechoch vedia mi fandia a podporujú ma. Samozrejme ako všade inde, aj tu sa často stretne človek so závisťou a ohováraním. Neriešim to.
Aké máte ciele čo sa týka jednotlivých výkonov a disciplín do budúcnosti?
Určíte by som chcela do budúceho roku pridať na výkone. Vždy sa dá drepnúť, zatlačiť, či potiahnuť viac. Uvidíme, kde sú moje limity.
