V Bratislave bol len jeden deň, no v Banskej Bystrici znie skoro celý pracovný týždeň. Reč je o 27. ročníku medzinárodného filmového festivalu Febiofest a jeho Ozvenách, ktoré sa pravidelne uskutočňujú vo vybraných mestách.
Aj napriek tomu, že návštevnosť značne ovplyvňuje koronakríza, v priebehu štyroch dní sú divákom postupne odkrývané štyri príbehy. Otváracím filmom bola intímna spoveď o duševnom zdraví fotoreportéra Andreja Bána, v utorok divákov čaká film o Milanovi Sládekovi.
„Dnes pustite iba 49,“ dáva pokyn organizátor Ozvien Febiofestu v Banskej Bystrici, Ivan Polóny. Päťdesiate miesto vyčlenili pre našu redakciu. Viac ľudí kvôli protiepidemickým opatreniam do sály ani nemôže. Kapacita však nie je ani zďaleka naplnená. Premietania sa zúčastňuje približne dvadsať ľudí. Pre Ivana Polónyho tieto čísla nie sú žiadnym prekvapením. „Diváci sa boja prísť,“ tvrdí organizátor.
Po iné ročníky bývali premietania v Bratislave beznádejne vypredané. „My sme na štyroch alebo na ôsmych premietaniach v Banskej Bystrici mali taktiež veľmi vysoké čísla. Štyristo, päťsto, šesťsto až tisíc divákov.“ Tento rok je situácia iná. Premietanie filmu Raj na zemi od Jara Vojteka si prišli pozrieť najmä skalní fanúšikovia kvalitného filmu či osobnosti Andreja Bána. „Som pravidelný návštevník Filmového klubu v Múzeu SNP. Môžem tu vidieť zaujímavé filmy, ktoré inde nepremietajú,“ tvrdí Richard. Návštevníčka Helena priznáva, že miluje kino a Filmový klub SNP: „Chcem Filmový klub podporiť a tento film som si vybrala, lebo veľmi obdivujem Andreja Bána ako fotografa.“
„Andrej Bán je význačný fotograf, novinár, humanista, aktivista rôznych humanitných spoločenstiev, človek, ktorý prešiel rôznymi kritickými oblasťami, kde fotil. Vydal niekoľko kníh ku ktorým doplnil aj texty,“ uvádza Ivan Polóny a zároveň dopĺňa, že: „Je to človek, ktorý je poznačený všetkým tým, čo videl.“ Andrej Bán sa počas svojej kariéry stretával najmä s ľuďmi, ktorí stratili a hľadali domov. V dokumentárnom filme Jara Vojteka je však v pozícii bezdomovca práve Bán. Sprevádzaný depresívnymi myšlienkami prichádza na to, že domov nie je miesto medzi štyrmi stenami, ale to kde ho čaká milovaná osoba.
Druhá rovina filmu je obraz toho ako sa Andrej Bán po rokoch vracia na miesta, ktoré kedysi fotografoval. „Ja si myslím, že tento film mal vzniknúť, pretože je to ocenenie práce človeka, ktorý sa význačnou mierou pričinil o to, že sme aj na Slovensku videli ako ľudia z kritických oblastí strácajú domov, slobodu a ako žijú,“ tvrdí Polóny. „Film má krásny a dá sa povedať, že až trošku ironický názov – Raj na zemi,“ dodáva pre divákov.
Na banskobystrických Ozvenách Febiofestu divákov čakajú ešte tri filmy. Dokument od Martina Šulíka, ktorý sa zameriava na osobnosť míma Milana Sládeka, si môžu pozrieť už v utorok. V stredu sa bude premietať film s nomináciou na Oscara – Pre Samu. Ten zachytáva vojnu v Sýrii očami matky, ktorý natočila pre svoju malú dcérku. Chce, aby sa dcéra v budúcnosti dozvedela, za čo kedysi bojovala. Vo štvrtok je na programe hraný film z islandskej produkcie s názvom Ďaleko od Reykjavíku. „Je to klasický islandský film, na aké ste zvyknutí,“ uvádza Ivan Polóny.
Napriek aktuálnej situácii organizátor podujatia Ozveny Febiofestu tvrdí, že umenie musí ostať živé: „Myslím, že s koronavírusom budeme žiť ešte dlhé roky. Preto treba trochu prekonať strach, pričom treba dodržiavať všetky bezpečnostné opatrenia. Ja si totiž ľudstvo bez kultúry neviem predstaviť. Hovorilo sa, že televízia zabije kiná, ale nestalo sa tak. Ľudia majú stále potrebu byť v sále, kde vedľa nich sedia ďalší, ktorí prežívajú to isté. Kinosála a veľký počet divákov dáva človeku úplne iný rozmer v prijímaní umeleckého diela.“ S myšlienkou živého umenia sa zhodujú aj návštevníci pondelkového Febiofestu, z ktorých prevažná väčšina plánuje navštevovať kultúrne udalosti počas pandémie aj naďalej.
Ďalšie informácie nájdete na Facebook stránkach Filmového klubu v Múzeu SNP.
