Quantcast

Príjemná a bezprostredná bola atmosféra na podujatí Ars Poetica Neosoliensis, ktoré sa konalo v stredu 5. novembra v Cikkerovej sieni banskobystrickej Radnice. Mala neobyčajne silnú príchuť priateľstva, lásky, spomienok a ladila do modra.

ars poeticaStretnutie ľudí od umenia, tých, čo umenie milujú a všetkých, ktorí prišli, bolo venované banskobystrickej výtvarníčke Ľubici Lintnerovej a jej životnému jubileu, ktorá sa v jednom rozhovore takto vyznala zo svojej lásky k maľovaniu:

„Maľujem, čo milujem. Každý deň, každú hodinu, aj večer aj ráno. Maľujem stále. Niekedy sa cítim ako posadnutá…“

Miluje Bystricu, jej veže a najmä Barbakan, do toho je zamilovaná až po uši. Práve Banská Bystria je námetom mnohých jej obrazov. Fantázia, cit a hlavne láska. To sú tri elementy tvorby Ľubice Lintnerovej. Jej obrazy majú dušu, tancujú, smejú sa, rozprávajú príbehy. A farby… tie sa menia. Má rada upokojujúce teplé a nežné farby ale dokáže prekvapiť aj nečakanými kontrastmi. Mala už aj červené obdobie. A teraz má obdobie modré. Ale aj do modrej, ktorá je považovaná za studenú farbu, „vpatlá“ pomocou medienky kus tepla.

ars poetica4„Mám pocit, že modrá farba a jej odtiene, spolu so zelenou, dodávajú obrazom tajomno. A červenou im pridám veselosť,“ vysvetľuje výtvarníčka svoj vzťah k modrej farbe.

Výstava Okná do sveta duše, ktorá bola súčasťou podujatia Ars Poetica Neosoliensis, len potvrdila, že modrá môže aj hriať. Navyše, z obrázkov vmaľovaných do starých drevených okenných rámov, sálala úžasná pohoda, radosť, nádej a štipka červenej im dodávala akúsi nonšalantnosť a šmrnc.

Nie je novinkou, že obrazy Ľubice Lintnerovej presahujú priestor, ktorý je im daný. Plátno im nestačí, príbehy pokračujú na ráme a s trochou fantázie aj za rámom. Jej najnovšie diela v drevených rámoch okien evokujú aj spomienky a tiež dávajú priestor fantázii.

„Tie okná majú viac ako tristo rokov, sú z jedného starého kostolíka. Daroval mi ich farár z muránskej Veľkej lúky,“ hovorí Ľubica.

V programe, ktorý pre Ľubicu Lintnerovú pripravili jej priatelia, zaznelo veľa pekných slov. S poéziou, prózou i aforizmami sa jej prihovorili Miroslav Kapusta, Peter Klinec, Peter Holka, Ondrej Kalamár, Jakub Námešný aj Juraj Kuniak. Pesničku „ušitú“ len pre ňu (hudba Pavol Janíček, text Miroslav Kapusta) zaspievala Soňa Kopčanová, zahrali a zaspievali Alek Malo a Libor Huťa a tiež Zuzana Suchánková. A… prišiel aj Pavol Hammel, ktorý, okrem iných pesničiek, na želanie publika zahral aj Medulienku a na želanie oslávenkyne aj „sťahovavých vtákov“, teda Usmej sa, keď odchádzam.

Medzi množstvom gratulantov bol aj primátor Banskej Bystrice Peter Gogola, ktorý nezabudol pripomenúť, že v minulom roku Ľubica Lintnerová prevzala z jeho rúk Cenu primátora mesta za jedinečný prínos v oblasti výtvarného umenia a reprezentáciu mesta. Je tiež držiteľkou významného ocenenia Osobnosť roka 2011, ktoré jej, spolu s prestížnym titulom Hon (Honorable),  udelil American Biografical Institut. Tieto ocenenia ju zaradili do náučných encyklopédií, ktoré sa nachádzajú vo svetových knižniciach.