Banskobystrické Občianske združenie PONS aj toto leto pripravilo pre postihnuté deti a mladých ľudí letné tábory.
Dennými letnými integračnými tábormi ale aj ďalšími aktivitami počas celého roka Občianske združenie PONS (Pomoc Osobám Neschopným Samostatnosti) symbolicky vytvára most (latinsky pons) medzi zdravými a zdravotne postihnutými. Letné tábory organizuje OZ PONS už devätnásť rokov. Počas týchto prázdnin sa konali štyri táborové turnusy, no vzhľadom na kovidové opatrenia a najmä na bezpečnosť všetkých účastníkov tábora, bol počet obmedzený na sedem detí v turnuse. Obmedzenia boli aj v programe, napriek tomu však deti nazbierali v tábore množstvo pekných zážitkov. Každý turnus mal iný program, v žiadnom ale nechýbalo obľúbené jazdenie na koníkoch v Ľubietovej.
Keď sa plnia túžby a sny
Aj v poslednom turnuse letného tábora, ktorý sa konal od 16. do 20. augusta, sa z leta, slnka, zábavy a zážitkov tešilo sedem detí. A s nimi, samozrejme, aj asistenti a asistentky, bez ktorých by tábor či iné podujatia s PONSáčikmi nebolo možné uskutočniť. Spoločne navštívili Čierny Balog, Vydrovo a železničku, boli na Šachtičkách, na Suchom vrchu, v programe nechýbali tvorivé dielne či rôzne iné aktivity.
„Keď sa začal môj týždeň s PONSáčikmi, vedela som, že tak ako vždy, aj teraz sa psychicky nabijem na dlhú dobu, keď budem obdivovať našich skvelých asistentov a učiť sa pokore a vďačnosti od našich detí, keď sa budeme smiať a tešiť z každej chvíľky. Ten prvý deň bol tradičný kultúrny a strávili sme ho v Robotníckom dome, kde Lydka Baranová pripravila pre nás krásny program. Divadlo Clipperton nám zahralo rozprávku, tvorili sme so Zunou, boxovali sme s Vladkom Konským, tancovali alebo oddychovali na tuli vakoch a prešli sme sa aj v parku pod Pamätníkom SNP,“ hovorí vedúca turnusu Mária Lauková.
Utorkový plánovaný výlet na Šachtičky chceli po nočnej smršti zmeniť, no napokon sa ukázalo slnko a mohli sa tu poprechádzať a nadýchať čerstvého horského, aj keď dosť chladného vzduchu. Vďaka dekám a ústretovosti zamestnancov tamojšieho hotela sa však všetci cítili dobre a nikomu nebola zima. Ďalší deň, po jazde na koníkoch v Ľubietovej, nasledoval dlho očakávaný bowling v Radvani.
„Športovali sme jedna radosť a vďaka skvelým asistentom sme zdolali všetky prekážky. Dokážeme zapojiť každého aj do bowlingu! Pomôžeme hodiť guľu, alebo guli aspoň rukou dáme pokyn, aby zhodila čo najviac,“ hovorí s úsmevom Mária Lauková a dodáva, že deťom sa splnil aj ďalší veľký sen, keď sa po rokoch opäť mohli povoziť na štvorkolkách na Suchom vrchu.
„Bola to neopísateľná radosť, adrenalínové zážitky, aj vietor vo vlasoch, ako hovorí náš Jarko… Parádny vysnívaný deň. Iba studený vietor nás zahnal dole do Bystrice. Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí nám umožnili prežiť tieto úžasné chvíle…“
A prišiel posledný deň táborového leta a s ním výlet vláčikom do Vydrova. Krásna príroda, zážitkov za plné vrece. Ako povedala Mária Lauková: „Náš turnus, to bol jeden veľký výlet plný dobrého jedla, všelijakých maškŕt, koláčikov, ale najmä nádherných vzťahov, smiechu, radosti, lásky, priateľstva, dlhých úprimných rozhovorov, objatí, ľudskosti, výletov, športovania, tvorenia a kultúrnych zážitkov.“
Už tradične na konci tábora Veronika rozdávala srdiečkové listy a poďakovania. A čo krajšie môže človek dostať, ako slová vďaky od „dieťaťa“ – mladej dámy, ktorej sa ťažko rozpráva, ale aj tak každému povie tak typicky svojou rečou: Má ťa rada.
Bez asistentov a asistentiek by to nešlo
Ako sme už uviedli, letné tábory a ďalšie podujatia s PONSáčikmi by nebolo možné zorganizovať bez pomoci asistentov a asistentiek, ktorí/é sú pre deti nielen veľkou oporou ale aj priateľmi.
„PONSácky asistent, je dobrovoľník a kamarát, ktorý vždy spraví, čo treba. Porozpráva sa, podá ruku, objíme, vyloží na koňa, do autobusu, na motorku, znesie vozík po schodoch, vytiahne ho po štrku, naloží do vláčiku, pomôže s jedlom, s tvorením krásnych výrobkov, splní všetko, po čom jeho PONSáčik túži. Pochopí, na nič nezabudne a má rád. Asistent je záruka toho, že zvládneme akýkoľvek program bez prekážok, s úsmevom a s láskou. Ďakujem za to šťastie, že ja takých asistentov mám. Sú to nenahraditeľné zlatíčka,“ dodala ešte Mária Lauková, alebo Majka, ako ju všetci volajú. Ona sama bola pri zrode občianskeho zrduženia PONS a už niekoľko rokov organizuje aktivity PONSu, má na straosti dobrovoľníkov a ako vedúca sa zúčastňuje letných táborov. Veľká vďaka patrí aj jej.
