Zástupcovia Banskobystrického samosprávneho kraja spolu s riaditeľkou CHKO Poľana, odbornou i laickou verejnosťou žiadajú prehodnotiť prístup k problematike výskytu a regulácie medveďa hnedého. Prvým krokom je spoločne získať relevantné dáta o počte medveďov na území a na ich základe podniknúť ďalšie kroky.
„Musíme opustiť ideologický prístup a nahradiť ho participatívnym a v zahraničí už osvedčeným. Všetci máme spoločný cieľ: chrániť prírodu pred tým, aby v nej premnožený predátor narúšal rovnováhu ekosystému. Riešením je spolupráca a prvým krokom opätovné a relevantné sčítanie počtu medveďov,“ povedal na tlačovom brífingu k problematike medveďov predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ondrej Lunter.
Snaha o riešenie problému nie je novinkou
Problematike nadmerného výskytu medveďov na území kraja sa župa venovala už vlani, na jej podnet zasadol vtedy aj príslušný parlamentný výbor. Ten prijal viaceré uznesenia a odporúčania smerom k ministerstvám, ktoré sa javili ako významný pokrok.
„Po roku musím konštatovať, že máme len veľmi kusé, neoficiálne alebo žiadne poznatky, akým spôsobom sa dejú veci a čo z toho sa plní. Preto posielam list predsedovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie so žiadosťou o správu, ako sa plnia uznesenia tohto výboru spred roka, eventuálne, aby to výbor dôkladne preveril. Išlo o odporúčania pre ministerstvá životného prostredia a pôdohospodárstva a rozvoja vidieka,“ povedal Ondrej Lunter.
Strach ľudí nemožno ignorovať
Ten zdôraznil, že nie je možné ignorovať strach ľudí a to, čo vo viacerých regiónoch zažívajú. Rovnako podotkol, že Štátna ochrana prírody, ktorá si v minulosti objednala štúdiu o počte medveďov a koncom minulého roka na jej základe zverejnila, že na celom území Slovenska je tisíc medveďov, túto štúdiu stále odmieta zverejniť.
Sčítanie je prvotným krokom
„Ja ako predseda kraja ani ako občan republiky nerozumiem, že štátny orgán niekedy na jeseň minulého roka zverejní číslo o počte medveďov. Ale ešte aj po ôsmich mesiacoch odmieta zverejniť, ako k nemu prišli a de facto sa vyhovára. Mám dobré dôvody si myslieť, že ide o zámerné zahmlievanie. V prvom rade potrebujeme ukončiť konflikty, ktoré sa začínajú už pri sčítaní, lebo od neho sa potom odvíja aj regulácia,“ povedal Ondrej Lunter.
Spolupráca všetkých strán
Riešením je podľa jeho slov i názorov odborníkov škandinávsky model spolupráce lesníkov, ochranárov, poľovníkov a všetkých zainteresovaných pri sčítaní medveďov tak, že výsledkom je konsenzuálne číslo a na jeho základe potom navrhnuté regulácie a opatrenia. Podľa tohto modelu prebiehalo sčítanie medveďov úspešne niekoľko rokov v priestore CHKO Poľana a Biosférickej rezervácie Poľana na ploche asi 56-tisíc hektárov.
„V roku 2012 sme týmto participatívnym spôsobom napočítali asi 90 medveďov, v roku 2014 urobil profesor Paule genetický výskum a z neho vyšiel počet 158 jedincov podľa genotypov. To znamená, že náš odhad bol správny. Dnes je odhad, že na Poľane máme asi 300 medveďov. Je to enormný nárast, medvede sú premnožené, stratili plachosť a doslova sledujú ľudí v záhradách,“ povedala riaditeľka Správy CHKO Poľana Vladimíra Fabriciusová s tým, že toto všetko vplýva na biodiverzitu a chod Biosférickej rezervácie Poľana.
Ochrana prírody je dôležitá, no bezpečnosť ľudí tiež
Kompetentní podľa jej slov opakovanie odmietali spoločné stretnutia, vecné argumenty a žiadosti, aby mohli uplatniť manažment medveďa hnedého tak, ako je to v iných krajinách.
„Je čas sadnúť si za okrúhly stôl. Ponúkali sme túto možnosť opakovane, veľakrát. 8. júna budeme mať stretnutie s vedcami na Poľane, aj tí sa k nám pridávajú. Územná a druhová ochrana prírody by si zaslúžila revíziu a následne by sme mali prejsť k ekosystémovej ochrane prírody tak, aby sme nezabúdali na človeka. Práve človek je dôležitou súčasťou prírody a tým, kto biodiverzitu zachováva. Aj na Poľane máme dodnes zachované viaceré vzácne druhy rastlín práve vďaka tomu, že tu doteraz žijú ľudia, ktorí toto územie obhospodarujú tradičným spôsobom. Dokedy však vydržia?“ doplnila Vladimíra Fabriciusová.
Správnou cestou je rozumný dialóg
Problematike medveďov sa dlhodobo venuje aj podpredseda BBSK Roman Malatinec. Ten podotkol, že starostov z Podpoľania prijal ešte vlani minister Budaj a prisľúbil pomoc. Žiadna však podľa vicežupana neprišla.
„Evidujeme obrovský tlak a napätie v spoločnosti, ktorú táto téma polarizuje. My na Podpoľaní sme naučení žiť s medveďmi aj vlkmi, ale táto situácia nie je normálna a niečo v prírode nie je v poriadku. V Hriňovej čakala hliadka štátnej polície dve hodiny na zásahový tím, kým sa medveď prechádzal po meste. Lesníci nemôžu vykonávať svoju činnosť, lebo sedia zavretí v autách, kým sa v ich okolí pohybuje medvedica. Má to vplyv na cestovný ruch, ľudia sa boja chodiť do lesa, boja sa ísť na cyklovýlet Hrochotskou dolinou, matky na lazoch sa boja pustiť svoje deti na zastávku, aby išli ráno na autobus do školy. Toto sa musí zmeniť – chceme spoločný dialóg, spoločný postup a veríme, že nový minister a ďalšie vlády sa k tomu postavia zodpovedne,“ uzavrel Roman Malatinec.
