Obľúbené besedy s osobnosťami z vedeckého, kultúrneho, ale aj spoločenského života v rámci cyklu po lete opäť pokračujú. Témou septembrovej prednášky je Zločin a trest v Banskej Bystrici v 17. až 18. storočí vo svetle archívnych prameňov.
Banská Bystrica, jedno z najvýznamnejších miest Uhorska, zohrala v 17. a 18. storočí kľúčovú úlohu nielen v oblasti baníctva a obchodu ale aj v oblasti správy a súdnictva. V týchto storočiach, ktoré boli poznačené mnohými politickými, ekonomickými a sociálnymi zmenami, sa systém spravodlivosti v Banskej Bystrici vyvíjal spolu s celým regiónom. Zločiny a ich trestanie v tom období poskytujú dôležitý pohľad na život a hodnoty vtedajšej spoločnosti. Vo svojej výskumnej práci sa na túto problematiku pozrela bližšie Elena Hegyi zo Slovenského banského archívu v Banskej Štiavnici.
Najrozšírenejšími zločinmi v 17. a 18. storočí v Banskej Bystrici a okolí boli majetkové delikty, ako krádeže, lúpeže a podvody. Tieto trestné činy boli často spojené s chudobou a ekonomickou neistotou, ktorá bola dôsledkom vojen, hladomoru či hospodárskej nestability. Okrem majetkových trestných činov to boli aj násilné trestné činy, vrátane vrážd, ublíženia na zdraví a bitiek. Zvlášť závažné boli činy proti životu, za ktoré hrozili najprísnejšie tresty.
„Mojou snahou bude priblížiť v prednáške fungovanie súdnictva z pohľadu aplikačnej praxe. Návštevníci zistia, za aké prehrešky delikventi dostávali tresty, i to, za aké skutky ich bystrický mestský súd odsúdil na státie pri pranieri, na šibenicu, sťatie mečom alebo lámanie na kolese. Dozvedia sa aj to, za aký trestný čin im kat odsekol ruku alebo vytrhol jazyk,“ uviedla Elena Hegyi.
Súdne konanie v 17. a 18. storočí v Banskej Bystrici sa riadilo prevažne mestským právom, ktoré bolo kombináciou miestnych obyčajov a všeobecného uhorského práva. Súdne prípady prejednávali mestskí sudcovia, pričom v závažnejších prípadoch sa mohlo konať aj pred krajinským súdom alebo pred kráľovskými komisármi. Pri zločinoch menšieho významu, ako boli menšie krádeže alebo priestupky proti verejnému poriadku, boli bežnými trestami verejné napomenutie, peňažná pokuta alebo telesné tresty, napríklad bičovanie. Pri vážnejších zločinoch, ako vražda alebo hrubá krádež, hrozili páchateľom oveľa prísnejšie tresty, vrátane uväznenia, vyhostenia z mesta alebo dokonca trest smrti.
„Trest smrti sa vykonával najčastejšie sťatím, obesením alebo upálením, a to najmä pri zločinoch, ktoré boli považované za ohrozenie celého spoločenstva, ako vraždy alebo kacírske praktiky. Verejné popravy slúžili nielen na potrestanie páchateľa ale aj ako výstraha pre ostatných,“ dopĺňa Elena Hegyi.
Zvláštnu úlohu zohrávala aj sociálna vrstva a postavenie páchateľa. Urodzení a zámožnejší občania mohli niekedy uniknúť prísnejšiemu trestu, zatiaľ čo chudobní a spoločensky slabší obyvatelia čelili prísnejším postihom. Tento rozdiel v prístupe k spravodlivosti odrážal vtedajšiu spoločenskú hierarchiu a nerovnosť.
Zločin a trest v Banskej Bystrici v 17. a 18. storočí odzrkadľovali nielen právne normy a predpisy ale aj hodnoty, obavy a potreby vtedajšej spoločnosti. Prísne tresty a verejné popravy slúžili ako prostriedok na udržanie poriadku a disciplíny v meste, zatiaľ čo súdne konania odrážali zložité prepojenie práva, náboženstva a spoločenského postavenia. Tento systém spravodlivosti bol neoddeliteľnou súčasťou života v Banskej Bystrici a významne prispieval k formovaniu spoločenského poriadku a stability v tomto historickom období.
Podujatie Stretnutia s minulosťou s témou Zločiny a tresty v Banskej Bystrici v 17. až 18. storočí vo svetle archívnych prameňov sa uskutoční v stredu 25. septembra 2024 o 17.00 h v Thurzovom dome.
Stredoslovenské múzeum je kultúrnou inštitúciou Banskobystrického samosprávneho kraja.
