Komunálna politika nie je ničím, čo na nás denne vyskakuje z televíznych obrazoviek. Ak nás raz niekto presvedčí a získa našu dôveru, príležitostí na jej stratu nie je práve veľa. A ak Ján Nosko pred štyrmi rokmi oslovil cez 18-tisíc voličov, bolo naivné očakávať, že o nich v priebehu štyroch rokov len tak príde.
Len tak, keďže žiadny vážny škandál či prehmat vo funkcii neprišiel a navyše, ani opozícia nás na ne nedokázala upozorniť. Ku chýbajúcej opozícii, ktorá by potom pred voľbami rada zázraky na počkanie, sa ešte dostaneme.
Začnime ale pri zrode dnes už fenoménu komunálnej politiky menom Ján Nosko. Prvého primátora Banskej Bystrice, ktorý ju povedie do tretieho volebného obdobia.
Predpoklady na „jeho zrod“ dala totiž už systematická opozičná práca poslancov najmä okolo vtedajšieho klubu SMER-SD počas volebného obdobia primátora Petra Gogolu. Kandidát s vhodnými profesnými a osobnostnými predpokladmi, navyše známy lekár, bol napokon jasne víťaznou kombináciou. Nemusel pritom prísť s prezentáciou politickej vízie, pri ktorej by povedal, že o štyri či osem rokov vidí mesto takto alebo takto. Stačilo vyťažiť z potenciálu a nedostatkov zdôrazňovaných opozíciou predošlého primátora a ponúknuť svoje kvality. Navyše nezávisle, bez nánosu politickej „špiny“ a prestreliek, ktoré si odpracovali poslanci.
Už 9 739 voličov v prvých voľbách a zisk 46,08% podpory, spomedzi pätnástky kandidátov na hlavu mesta, nebol vôbec zanedbateľný výsledok. Pred štyrmi rokmi však prišlo voliť ešte viac voličov a čo je podstatné, viac voličov Jána Noska. Svoj zisk z prvých volieb vtedy takmer zdvojnásobil, keď získal 18 281 hlasov Banskobystričanov.
Iste, ako na každom politikovi, ktorý je vo funkcii dlho, aj na Jánovi Noskovi i jeho spolupracovníkoch vidieť „únavu materiálu“ či možno rutinérsky prístup. A, samozrejme, čím dlhšie vo funkcii ste, tým viac chýb či pozabudnutí vy a vaši spolupracovníci urobíte. A toho sa, samozrejme, chytili jeho vyzývatelia vo voľbách. Okrem toho však vyzývatelia ponúkli len málo. Alebo, ponúkali až príliš zásadný obrat v pohľade na vedenie mesta. A preto aj takí voliči, ktorí by si už z akéhokoľvek dôvodu dokázali predstaviť zmenu na primátorskom poste, nenachádzali inú relevantnú alternatívu. Prieskumy pritom dlhodobo ukazovali, že ani takých ľudí nie je zásadne veľa a prácu Jána Noska hodnotí väčšina ľudí pozitívne.
Zisk 16 248 hlasov, v tretích voľbách Jána Noska, je o približne 2-tisíc nižší, ako pred štyrmi rokmi. V slovenskej politickej realite, po dvoch rokoch pandémie a riešenia situácie s vojnou na Ukrajine a jej dopadmi, ale nemožno ani okľukou hovoriť o tom, že by išlo o významnejší odliv voličov od Jána Noska. Skôr naopak, prísť po ôsmich rokoch vo funkcii len o takýto počet voličov, je v podstate veľmi dobrý výsledok.
A tu nemožno prijať ani časté slová niektorých vyzývateľov o „mlčiacej väčšine“ a nízkej volebnej účasti. Platí totiž známy fakt, že ten kto voliť nechodí, buď z objektívnych príčin nemôže, alebo – a to je väčšina, súhlasí s predpokladaným názorom voliacich či je mu to úplne ľahostajné. A ako ukazovali aj prieskumy verejnej mienky, kde spravidla odpovie výrazne viac ľudí, než príde voliť, ani pri vyššej účasti by to nedopadlo inak.
Opozícia sa len hľadá
Otáznikom pred týmito voľbami bolo, ako sa prejaví slabá viditeľnosť opozície vo výsledkoch volieb. Protikandidát Jána Noska z uplynulých volieb Igor Kašper (SME RODINA) bol v týchto voľbách už jeho podporovateľom a členom Tímu Nosko. Už krátko po voľbách pred štyrmi rokmi prakticky nekritizoval primátora a z titulu jeho pozície poslanca NRSR ich následne spojila spolupráca pri viacerých témach a projektoch.
Doposiaľ najsilnejší – deväťčlenný klub v mestskom zastupiteľstve Banskobystrická alternatíva, v minulosti najhlasnejší hlas opozície, na začiatku volebného obdobia prijal pozíciu druhého viceprimátora. Náznaky nesúhlasu s vedením mesta v prvých troch rokoch posledného obdobia prakticky neprekročili priestory zasadnutí zastupiteľstva či komisií, a voliči tak nemali možnosť vnímať, že vôbec nejaká opozícia v meste existuje. Prvé náznaky viditeľnejších verejných príspevkov, videí a mediálnych brífingov prišli až rok pred voľbami. Na vlastnom kandidátovi, respektíve kandidátke na post primátora ale napokon netrvali. A nepriniesli ani nové mená, ktoré by dokázali osloviť voličov. Naopak, viacerí členovia sa sami rozhodli nepokračovať. Voličov aj preto stratili. Do zastupiteľstva sa napokon nedostal ani predseda tohto klubu Martin Úradníček a pod pomyselnou značkou BBA boli zvolení len štyria poslanci.
Popri utlmenej opozícii sa k politickému zaangažovaniu rozhodla časť dlhoročných mestských aktivistov. Pomerne prekvapujúco, práve z ich prostredia vzišla napokon najsilnejšia vyzývateľka Jána Noska. Diana Javorčíková síce možno stelesňuje idey o prístupe k politike tejto skupiny ľudí a napokon aj vyše 6-tisícok Banskobystričanov, ktorí jej dali svoj hlas. Tým ale nezostáva iné, než rešpektovať, že minimálne 16-tisíc ľudí v meste má zásadne iný názor.
Mimochodom „Tím Diana“ získal tri mandáty v zastupiteľstve, čo je z ich pozície solídny výsledok. Ku spomínaným štyrom mandátom BBA možno v rámci opozície určite pripočítať aj dvoch poslancov KDH, resp. stredopravej koalície a uvidíme, koho prípadne ešte. Bude zaujímavé sledovať, kto sa ujme iniciatívy – a či vôbec, začať budovať ucelenú opozičnú spoluprácu. Len tá by totiž mohla vytvoriť podhubie lepšieho volebného výsledku o štyri roky a príležitosti na presadenie svojho pohľadu na vec. Proti sebe budú mať minimálne 18-členný spolupracujúci celok Tímu Nosko.
Tím Nosko „prevalcoval“ voľby a možno skonštatovať, že to nebolo nič neočakávané. Výber osobností, nasadenie v kampani i samotný rozsah kampane bol z ich strany o level (a možno aj päť) vyššie, než rozdrobená komunikácia opozičných síl spojených či nespojených za podporou Diany Javorčíkovej.
Až v tretích voľbách sa Nosko zapotil
Práve nominovanie v zásade málo známej kandidátky voči dlhoročnému primátorovi spôsobilo pomerne skorý štart kampane. A zatiaľ čo v mnohých mestách sa kampaňovať začínalo až v lete, neraz až v septembri, v Banskej Bystrici sme už politické prísľuby čítali zo schránkových novín od záveru minulého roka.
Kampaň Diany Javorčíkovej síce otvárala témy typu prečo takto, keď sa dá aj takto, ale neprinášala nič, čo by zásadne pozdvihlo verejnú diskusiu a najmä, nič čo by výraznejšie pôsobilo na voličov samotného Jána Noska.
Výraznejšiu kritiku na Jána Noska priniesol až kandidát strán SMER-SD a Republika Daniel Karas, ale s výnimkou tlačovej konferencie ich výraznejšie nekomunikoval. Trochu chaotická komunikácia neskoršieho Karasovho podporovateľa – kandidáta Antona Minárika, mala asi tiež za cieľ spochybniť pozíciu Jána Noska. Asi…
Javorčíková pritvrdila v komunikácii voči Noskovi až v poslednej fáze a v rámci, na pomery regiónu nečakane veľkého množstva, verejných či mediálnych diskusií kandidátov. Zjavne neobľúbená disciplína Jána Noska si od neho tentokrát vyžadovala viac než prezentáciu predpísaných formuliek z programu. A veru, neraz nezareagoval práve ukážkovo. Lenže v príprave nebola dôsledná ani Javorčíková a z pozície vyzývateľky mala až príliš často len nedostatočne podložené či nepresné argumenty. A to na už skúseného komunálneho politika nemohlo stačiť. A nestačilo.
Vrátim sa k úvodu, i tomu čo som už zmienil v obsahu. Komunálna politika sa nás síce bytostne dotýka, ale nie je dennou súčasťou života väčšiny z nás. Máme v jej vnímaní určité škatuľky a určité očakávania. Ako novinár sledujúci kampane nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, oceňujem štýl kampane akým sa Diana Javorčíková snažila zaujať. Už iný je pohľad na jej obsah a spôsob. Zvlášť, keď v kampani nič nepodcenil ani Ján Nosko.
Ako človek, ktorý sa venoval aj politickému marketingu a pozná reálie Banskej Bystrice musím dodať, že je až zvláštne, ako veľmi sa opozícia, alebo teda „opozícia“, snaží ísť hlavou proti múru. Ich skutočné ambície na ceste k úspechu by totiž nemali smerovať k presviedčaniu presvedčených a prehováraniu „mlčiacej väčšiny“, aby prišla k voľbám. V prvom rade je potrebné prijať fakty a realitu Banskej Bystrice. Je potrebné sa zamyslieť, prečo aj voliči liberálnych a stredo-pravých politických strán, ktoré niektorí reprezentujú alebo zastupujú, v meste neraz väčšinovo volia Jána Noska. Je potrebné sa zamyslieť, či ak je veľkej väčšine voličov, ktorí chodia voliť, sympatický Ján Nosko a jeho štýl, je skutočne cestou ponúkanie absolútne odlišného štýlu vystupovania a spôsobov.
To je ale dilema, ktorú ako novinár už rád prenechám na politikov. V nasledujúcich štyroch rokoch pritom čaká nielen opozíciu. Samotný Ján Nosko čoskoro dosiahne dôchodkový vek a prípadná štvrtá kandidatúra sa dnešnou optikou nejaví pravdepodobne. Adeptov v Tíme Nosko môže byť pritom viacero. Aj keď, nedá mi nezmieniť, že minimálne jeden pracuje na svojej politickej ceste už od vyššie spomenutej prípravy pôdy pre Jána Noska. A napriek kontroverznej minulosti a aktuálne tretiemu politickému tričku je, zvlášť pri pohľade na hlasy pre zvolených poslancov kraja za náš okres, zjavne aj zvoliteľným adeptom a najvhodnejším predstaviteľom kontinuity v mladšom vydaní. Či si to už sám pripúšťa alebo nie.
Filip Roháček
šéfredaktor BBonline.sk
