Quantcast

Komáre, ako vysoko obťažujúci hmyz, nám znepríjemňujú život každý rok, hlavne však v teple a vlhku, aké v týchto dňoch zažívame. Slabá zima umožnila prežiť omnoho väčšej populácii tohto obťažujúceho a nepríjemného hmyzu.

Horúčavy, ktoré prišli naraz opätovne nahrávajú množeniu tohto hmyzu, takže jeho nepríjemný piskľavý zvuk v týchto dňoch už počujeme častejšie, ako by sme chceli.

„Krv nám pijú iba samičky, ale skôr, ako urobia prvý štípanec, dochádza k spáreniu so samčekom. Krv pre ne predstavuje bohatý zdroj bielkovín, ktoré potrebujú na dozretie vajíčka. Jedna samička je schopná vyprodukovať za život až 2000 ďalších komárov. Niektoré druhy kladú vajíčka v zhlukoch na hladinu, ďalšie na hladinu jednotlivo, iné ich zas lepia na spodné strany plávajúcej vegetácie a pod. Spoločnou črtou všetkých komárov je, že vajíčka kladú do vody a najlepšia je stojatá,“ popisuje genézu vývoja tohto obťažujúceho hmyzu vedúca odboru epidemiológie banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Mária Avdičová.

V týchto dňoch so stúpajúcimi teplotami a vlhkom z búrkových dažďov, sa vytvárajú ideálne podmienky na rozmnožovanie a plodenie ďalších generácií komárov. Keď sa voda zohreje na požadovanú teplotu, z vajíčok sa vyliahnu larvy, ktoré hneď smerujú k hladine, aby sa prvýkrát nadýchli. Rýchlosť vývoja larvy závisí od teploty vody. K rýchlemu premnoženiu komárov dochádza práve vtedy, keď dažďové počasie vystrieda náhle a výrazné oteplenie. Larva sa následne zakuklí a po 2 – 3 dňoch, keď kukla praskne, na hladinu sa vynorí dospelý jedinec. Do hodiny sa vydáva za potravou, ktorou je na začiatku jeho života nektár rastlín. Keď sa prvýkrát nasýti, samička dostane chuť na iný druh obživy – na krv. Tento cyklus od vajíčka po dospelého komára trvá v našich podmienkach spravidla dva až tri týždne, pričom teplé letné počasie ho môže ešte urýchliť.

Liahniskami sú okrem stojatých vôd, mokradí, jazier, či lužných lesov a území v okolí pomaly tečúcich potokov, aj dutiny stromov s dažďovou vodou, mláky po daždi, vyjazdené koľaje po ťažkých mechanizmoch aj znečistené okolie ľudských sídiel – vyhodené pneumatiky, vyhodené prázdne obaly od konzerv a pod. Preto by mali ľudia viac hľadieť na ochranu životného prostredia. Môžeme pomôcť veľmi jednoducho – nebudeme vyhadzovať tento odpad v prírode, ale umiestime ho do nádob, určených na tento účel. Môžeme tiež zarovnávať vyhĺbeniny v pôde, mláky a všetky miesta, kde by samička potenciálne mohla naklásť vajíčka.

Ľudia, ktorí majú v anamnéze alergiu by sa mali vystríhať pobytu na miestach s výskytom komárov, a ak je pobyt nevyhnutný, mali by používať vhodné oblečenie. Ďalšou možnosťou je používať repelenty a postreky tela či odevu niekoľkokrát denne opakovať. O účinnom repelentnom prostriedku je vhodné sa poradiť v lekárni.

„Okrem poštípania, nepríjemného svrbenia, pálenia, vyrážok, môžu komáre prenášať aj niektoré prenosné ochorenia. Našťastie v našich oblastiach sa choroby, ktoré prenáša komár nevyskytujú. Je pravda, že jeden druh komára, vyskytujúci sa na území Slovenska (druh Anopheles) sa podieľa na šírení malárie, tá sa však u nás už mnoho rokov nevyskytuje. Ničenie tohto hmyzu v našich oblastiach sa teda nedeje preto, že by sme chceli zabrániť prenosu chorôb, ale hlavne preto, že ich uštipnutie je rizikom pre alergikov a že je to mimoriadne obťažujúci hmyz. Svetová zdravotnícka organizácia je však opatrná a vydala aktuálne letáky, upozorňujúce na nebezpečenstvo uštipnutia komármi, ale aj pieskovými muchami a kliešťami. Najzávažnejší je fakt, že ročne na choroby, šírené týmto hmyzom a ďalšími vektormi umrie vo svete milión ľudí a viac ako polovica ľudstva je nimi ohrozená, a to je dôležité vedieť pre cestovateľov,“ konštatuje Avdičová.

Proti niektorým nákazám prenášaným komármi existuje totiž účinné očkovanie (napr. proti žltej zimnici, Japonskej encefalitíde,…) alebo vhodný preventívny liek (napr. proti malárii). O ich užívaní sa treba poradiť na oddeleniach a centrách cestovateľskej medicíny alebo na oddeleniach epidemiológie pri jednotlivých RÚVZ v SR.