Ako hodnotí rok 2021 občianske združenie ČERVENÝ NOS Clowndoctors a aké je to byť klaunom? To sa dozviete v našom rozhovore s Banskobystričankou Marianou Kovačechovou.
Červený nos, symbol smiechu a radosti
Občianske združenie ČERVENÝ NOS Clowndoctors nesie stále so sebou svoje poslanie, a to aj napriek turbulentnému roku, ktorý máme za sebou. Návštevy nemocničných oddelení a seniorských zariadení však nahradili zdravotní klauni kvôli vážnej epidemickej situácii hlavne v úvodných mesiacoch roka 2021 klaunovaním cez videohovory či pred nemocnicami.
“Smiech a humor sú v tomto období plnom stresu, napätia a frustrácie nesmierne potrebné, lebo nám pomáhajú prekonať ťažké chvíle a zdanlivo beznádejné situácie, ktorým sme kvôli pandémii COVID-19 vystavení,” hovorí výkonný riaditeľ o. z. ČERVENÝ NOS Clowndoctors Milan Šagát. “Preto som veľmi rád, že sa nám vďaka dôvere zo strany nemocníc, a seniorských zariadení, ale aj vďaka našim darcom podarilo v tomto roku priniesť radosť a smiech počas 2 124 klauniád, čo zahŕňalo tisícky hodín klaunského humoru pre tých, ktorí to potrebovali.”
Prítomnosť zdravotných klaunov ocenili minulý rok aj návštevníci vakcinačných centier, kde sa v spolupráci so samosprávnymi krajmi uskutočnilo dokopy 351 klauniád. “Existujú výnimočné situácie, keď zdravotných klaunov možno stretnúť mimo nemocnice, ak tam ich prítomnosť má svoje opodstatnenie,” vysvetľuje umelecký riaditeľ Pavel Mihaľák. “Takým miestom boli vlani vakcinačné centrá, kde zdravotní klauni pomohli, aby očkovaným rýchlejšie plynul čas, ale hlavne, aby rozptýlili stres, nervozitu a navodili lepšiu náladu. Aktuálne pociťujeme veľký záujem o prítomnosť klaunov počas očkovania detí.”
O tom, ako vyzerá práca klaunky nám porozprávala Banskobystričanka Mariana Kovačechová alias MUDr. Frčka Strelená. Klaunka, ktorá sa tejto náročnej, ale krásnej práci venuje už viac ako štrnásť rokov.
Čo vás naštartuje alebo pobaví, ak vám nie je práve do smiechu?
Není nutno, není nutno, aby bylo přímo veselo, hlavně nesmí býti smutno, natož aby se brečelo. (Smiech.) Keď mi nie je do smiechu, tak to jednoducho nechám tak. A som zadumaná, niekedy smutná, niekedy sklamaná. Je to normálne. Snažím sa porozumieť tomu, prečo sa deje to, čo sa deje. Neutekám za niečím, čo ma okamžite rozveselí, nepúšťam si vtedy komédie. Všetko má v našom živote svoje miesto. O to krajšie sú momenty, keď humor vznikne nečakane. Keď napríklad niečo vyčítam mojim deťom a odrazu nám tá situácia alebo to, ako pri nej vyzerám, príde smiešna a začneme sa spolu schuti smiať. Jednoducho si rada počkám na tú ozajstnú radosť.
Vznikajú podobné situácie aj pri klaunovaní?
Keď s kolegom klaunujeme, snažíme sa zlepšiť náladu pacientom, ich rodičom alebo personálu a pri tej snahe vznikne niečo, čo rozosmeje nás dvoch. A je to také silné, že to nevieme zastaviť a nakazíme tým aj okolie. Smiech lieči. To je pravda. Ale cenu zlata má aj úsmev, ktorým nás na utrápenej a ubolenej tvári obdaruje pacient. No a keď mi je ťažko doma, tak ma vždy zachráni náš psík.
Je možná vo vašich vystúpeniach aj improvizácia alebo musíte mať svoje výstupy nacvičené do najmenších detailov?
Klauniády nie sú zinscenované. Sú vždy založené na improvizácii. V každej izbe, pri každej jednej postieľke malého pacienta alebo aj seniora sa odohráva iné „predstavenie“. Klaunov inšpiruje už samotný vstup do izby. Ak sú dvere presklené, ak zavŕzgajú, ak je dieťa napojené na infúzie, ak je v izbe jeho mama, otec, učiteľka z nemocničnej školy, ak je dieťa apatické, smutné, ak sa hrá s legom alebo na počítači. To všetko inšpiruje klaunov k prístupu, téme a forme klauniády. Určite je to náročnejšie ako bežné divadelné predstavenie pre deti.
Je pravda, že sa klauni musia neustále vzdelávať, pracovať na sebe?
Klauni klaunujú vo dvojici (okrem programu N.O.S. – program na operačnú sálu – pozn. red.) a zakaždým pracujú s iným kolegom. Je teda nemožné „naskúšať“ si klaunský výstup na každú situáciu, s ktorou sa môžeme na izbe stretnúť. Práve preto musíme veľa trénovať, školiť sa, aby sme vedeli zareagovať a využiť vhodnú klaunskú techniku práve v danej chvíli. Zdokonaľovať sa v hre na hudobné nástroje, v klaunských zručnostiach, gagoch, kúzlach, ktoré potom vieme vytiahnuť z rukáva, keď treba.
Ako dokážete prelomiť ľady, ak detský pacient alebo seniori reagujú odmietavo?
Máme pravidlá, ktorými nepriamo posilňujeme detskú psychiku a aj psychiku dospelých pacientov a seniorov. V nemocnici človek nie je pánom svojho času ani súkromia. Lekár ani sestrička väčšinou neklopú, či vám môžu zobrať krv alebo odmerať tlak, pretože potrebujú všetko spraviť rýchlo a efektívne. My preto klopeme a snažíme sa dať pacientom priestor na to, aby nás mohli odmietnuť. Nedeje sa to často, ale ak už, každý má na to právo. Z tónu v hlase už vieme vycítiť, či v daný deň prichádza do úvahy pokus číslo dva alebo či radšej počkáme do ďalšej našej návštevy. Ak sú na izbe viaceré deti, zvyčajne sa aj tí, ktorí nás pôvodne odmietli, neskôr zapoja. Dokonca, keď počujú hudbu a spev z inej izby, nakoniec si nás privolajú.
Čo ešte vám pomáha v tom, aby ste sa dostali k pacientom alebo seniorom bližšie?
Máme na to aj takú metódu. (Smiech.) Ak nás dieťa odmietne, tak druhý pokus už nie je v zmysle, či môžeme vojsť, ale napríklad: „Môžeme si požičať stoličku?“ A keďže deti sú dobré duše, vpustia nás a po ceste za stoličkou sa udeje veľa vecí. Podlaha sa začne hýbať, dvere nejde zatvoriť a tak podobne. Takže pacienta nakoniec aj tak na chvíľu vytrhneme z premýšľania o chorobe, strávime na izbe (strastiplnou cestou za stoličkou) päť minút, napokon si ju ani neodnesieme, a keď za sebou konečne zatvoríme dvere, počujeme smiech.
Je ťažké, prijať odmietnutie?
Je pravda, že odmietnutie sme v začiatkoch našej práce prežívali ťažko. Máme ale psychologické tréningy a odborníci nám vysvetlili a potvrdili, že možnosťou voľby, či nás pacient prijme alebo nie, vraciame chorým ľuďom pocit dôstojnosti. Pocit, že ešte môžu o niečom rozhodnúť aj oni sami.
Ako sa stále veselý klaun dokáže popasovať s pohľadom na ťažko choré deti?
Naším ochranným štítom je hlavne červený nos. Klaun nevidí chorobu, klaun vidí dieťa. To dieťa, ktoré sa stále chce hrať. Keď si však zložím nos a prestanem rozmýšľať a správať sa ako MUDr. Frčka Strelená, tak si to samozrejme v hlave preberám. Zo začiatku, pred štrnástimi rokmi, sme si s kolegyňami v aute po ceste domov aj poplakali. Doma som stískala svoje deti a ďakovala Bohu, že sme v poriadku, že sme doma a spolu. Niektorí ľudia možno hľadajú šťastie niekde za rohom, v podobe zlatých tehličiek. Ľudia, ktorí robia v nemocnici vedia, že šťastie je, byť zdravý a najväčší poklad ich čaká doma. Deti a rodina. Myslím si, že takéto obyčajné radosti, ako je urobiť doma niekomu raňajky, pomôcť deťom s úlohami do školy, ľahnúť si doma vo svojej posteli, klaunovi nezovšednejú. Vidíme totiž denne, že niektorí ľudia práve po takomto obyčajnom šťastí túžia za nemocničnými múrmi. Málokedy spomenú viac peňazí na účte.
Je niekto vo vašej blízkosti, kto vám pomáha ťažké emočné pocity zvládnuť?
Pohľad na choré deti, ale aj dospelých a seniorov, nevieme vždy osamote spracovať tak, akoby sme chceli. Združenie nám aj preto poskytuje služby psychológa. Duševné zdravie klauna je dôležité, aby mohol podporovať psychickú pohodu iných, rozosmievať ich a dať im nádej. Neprichádzame do nemocníc ľudí ľutovať, ale vytrhnúť ich na chvíľu z bolesti, z nemocničných rituálov, rozptýliť, rozveseliť, „prehodiť výhybku“. (Smiech.)
Kto a ako sa môže zaradiť do vášho tímu?
Takmer každý rok vyhlasuje náš umelecký riaditeľ výberový workshop. Zdravotných klaunov vyberáme veľmi precízne a výberový proces, ktorý prebieha formou workshopu aj za účasti zahraničných lektorov, má niekoľko kôl, pričom sú na uchádzačov a uchádzačky kladené vysoké nároky. Zohľadňujeme pritom nielen ich umelecké, ale aj osobnostné predpoklady. Musí si vedieť zo seba urobiť žart a zároveň byť veľmi ľudský, citlivý a hlavne empatický. Podmienkou je aj vek nad 23 rokov a dobrý zdravotný stav. Výhodou sú herecké a muzikantské skúsenosti, ale nie sú podmienkou. Takže ak niekto o tejto práci uvažuje, tak šup šup do toho. Všetky informácie nájdete na našom webe. A ak zavoláte do kancelárie, ozvú sa vám najpríjemnejší ľudia na celom svete. Aj oni totiž prechádzajú výcvikom. (Smiech.)
