V období predvianočného zhonu pripomenul kazateľ, spisovateľ a výtvarník Daniel Pastirčák spolu so svojím vydavateľom, grafickým dizajnérom Júliusom Nagyom skutočné hodnoty blížiacich sa sviatkov.
Kniha Kázne Zdravé telo v kóme, ktorej prezentácia sa za ich účasti konala v utorok 14.decembra 2010 v banskobystrickom kníhkupectve Artforum, je ich spoločným projektom. Je pokusom o založenie novej edície, ktorá by mala dať priestor slovenským a českým kazateľom rôznych vierovyznaní, ktorí sú schopní prekračovať hranice vlastného spoločenstva a osloviť aj príslušníkov iných komunít.
Daniel Pastirčák takýmto kazateľom nesporne je. Ako sám tvrdí, „jediný spôsob ako byť poctivo a inteligentne kresťanom 21. storočia je byť hlboko ekumenický.“ Na podnet jedného z návštevníkov Artfora predstavil aj vysnívaný, možno neuskutočniteľný projekt Kaplnky mudrcov od Východu, ktorá by spojila celé duchovné hľadanie ľudstva s umením. O zlúčenie spirituality-duchovna so súčasným umením sa obaja hlavní aktéri prezentácie Pastirčákovej knihy snažia už dlhšie prostredníctvom organizovania kreatívnych bohoslužieb.
Pastirčák dokonca neodmieta ani východnú mystiku, no napr. v koncepcii budhistického absolútneho ja mu chýba vzťah ja a ty, teda láska, ktorá je podstatou jeho teologického myslenia. „Si iný ako ja, nemám na teba dosah, môžem ťa len poznať, otvoriť sa ti, vstupovať v pokore do tohto vzťahu.“ Práve láska a túžba zachovať okamih vzájomného obsiahnutia dvoch ľudí v láske spravila z neho po dlhom duchovnom hľadaní kresťana. „Láska dáva zmysel životu. Večnosť dáva zmysel láske. Ak by láska existovala, tak všetko má zmysel.“
Autor i vydavateľ sú si vedomí toho, že pomenovanie „kázne“ v názve knihy môže v súčasnosti skôr provokovať, spojenie „zdravé telo v kóme“ zase nadväzuje na myšlienku vyjadrenú už v Pastirčákovej zbierke Kristus v Bruseli. Naša západná civilizácia vďaka produkcii a konzumu navonok funguje, je zdravá, ale to, čo jej chýba, je duch.
Výber kázní podmienil vydavateľ jedine tým, aby boli čítavé a zrozumiteľné. Sú rozdelené do štyroch častí. Prvé sú príležitostné, komentujú konkrétne významné udalosti. Ďalšia časť sa dotýka desiatich Božích prikázaní, tretia je venovaná stretnutiu človeka a Krista a kniha sa uzatvára modlitbami. Už za prvé tri týždne zaznamenala veľký úspech, keďže za tento čas vydavateľstvo predalo celý tisíckusový náklad, čo prekvapilo aj samotných tvorcov.
V odpovedi na otázku, ktoré knihy ovplyvnili ich život, Pastirčák spomenul Robinsona Jeffersa, rozprávky Hansa Christiana Andersena, Oscara Wildea, Thomasa Stearnsa Elliota, Francoisa Mauriaca, z autorov duchovnej literatúry Tomáša Halíka a trapistického mnícha Thomasa Mertona. Pre Júliusa Nagya je zlomovým dielom Biblia. Jeho život ďalej ovplyvnili Stepný vlk Hermanna Hesseho, Steinbeckova kniha Neznámemu Bohu, Rabíndranáth Thákur a Gítáňdžali, Malcolm Gladwell a jeho Bod zlomu, ako aj Kreativita a její rozvoj od Petra Žáka.
Na otázku, ako objavovať dary v sebe, ktoré človek má, Pastirčák odpovedá: „Keď človek chce spoznať v čom spočívajú jeho hlavné dary, tak musí hľadať tam, kde nesie svoj kríž, tam kde je zranený, kde zápasí. Tam, kde cíti svoju najhlbšiu slabosť, pravdepodobne tam vyviera jeho najhlbšia sila.“ Tento zápas prirovnal k zrodu perly, ktorá tiež vzniká z toho, čo narúša pokoj, zo špiny a bolesti. „Naše dary v nás nedozrejú, ak sa bojíme bolesti.“ Veď aj jeho obľúbený básnik T.S. Elliot vytvoril celé svoje dielo medzi dvoma krátkymi obdobiami šťastia v detstve a na konci života. „Myslím, že hĺbka, ktorá je v človeku, je hĺbka priepasti, do ktorej hľadel.“
