Stredoslovenské múzeum, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, v spolupráci s Katedrou histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela, pozýva na júnové stretnutie s minulosťou. Uskutoční sa v stredu 28. júna v Thurzovom dome a na tému Montánna archeológia v regióne Banská Štiavnica bude prednášať archeológ Jozef Labuda.
Samostatný vedný odbor montánna archeológia kladie vysoké odborné nároky na výskum špeciálne v oblasti starších dejín baníctva a hutníctva. Tiež si vyžaduje znalosť historicko-technickej cudzojazyčnej terminológie, perfektné zvládnutie historických pomocných vied ale aj špeciálne poznatky z oblasti banskej, úpravnickej či hutnej technológie.
Známy archeológ Jozef Labuda, bývalý dlhoročný riaditeľ Slovenského banského múzea, je príkladom takéhoto vzácneho spojenia. Patrí k priekopníkom montánnej archeológie na Slovensku, zameranej na poznanie najstarších počiatkov banských regiónov Slovenska, osobitne Banskej Štiavnice. Zároveň je aj členom vedeckej rady Stredoslovenského múzea (SSM).
Na prednáške Montánna (banská) archeológia v regióne Banskej Štiavnice sa Jozef Labuda bude osobitne venovať zaniknutej baníckej lokalite Glanzenberg v Banskej Štiavnici, ktorú skúmal v rokoc h 1981 – 2022.
„V úvodnej časti prednášky vysvetlím vznik dnes už samostatného vedného odboru montánnej archeológie vo svete a na Slovensku, špecifickosť metodických postupov pri terénnych výskumoch technických objektov, osobitosť materiálnej kultúry, ktorá je typická pre banské regióny a nestretáme sa s ňou v inom geografickom prostredí. Desiatky obrazových záberov prednášky bude koncentrovaných na oblasť širšieho montánneho regiónu Banskej Štiavnice, s hlavnou pozornosťou na jedinečnú lokalitu Glanzenberg,“ uviedol Jozef Labuda.
Lokalita Glanzenberg bola predmetom archeologického výskumu Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici v rokoch 1981 – 2022 a vydala svedectvo z obdobia 12. – 17. storočia. Lokalita zastávala viacero funkcií, čoho dôkazom sú vežovité stavby hradného paláca aj obytná veža kráľovského reprezentanta – komorského grófa. Nálezy hrotov do šípov a kuší spolu s vojenskými vežami a kamennými múrmi valov zas svedčia o funkcii pevnosti. Chránila však nielen samu seba. Pre svoju strategickú polohu slúžila v stredoveku až do 17. storočia aj na obranu mesta.
„Ako archeológ som v tejto lokalite robil vykopávky skoro štyridsať rokov. Najcennejším nálezom je pre mňa skutočnosť, že som prispel k interpretácii tejto viacúčelovej lokality. Nebol to len hrad. Široké spektrum odkrytých archeológií aj trojrozmerných predmetov svedčia tiež o jeho vojenskej, metalurgickej a sídliskovej funkcii,“ dopĺňa Jozef Labuda, ktorý sa v závere prednášky zameria aj na dosiahnuté výsledky tzv. záchranných archeologických výskumov, vyvolaných rozsiahlou stavebnou činnosťou v lokalite UNESCO a jeho širšieho územia, ktoré realizovalo SBM v Banskej Štiavnici.
Júnové pokračovanie cyklu Stretnutia s minulosťou s archeológom Jozefom Labudom sa uskutoční v stredu 28. júna o 17.00 h v Thurzovom dome.
V júli aj o epidémiách a krízach
S minulosťou sa v Stredoslovenskom múzeu môžete stretávať aj počas prázdnin. Júlová téma sa bude niesť v znamení epidémií a hospodárskych či klimatických kríz. O nich a ďalších príčinách spoločenského kolapsu a zániku starovekých a stredovekých spoločností bude hovoriť archeológ a historik Branislav Kovár. Stretnutie sa uskutoční v stredu 26. júla o 17.00 h v Thurzovom dome.
