Aprílový podvečer, priestory Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela a sedem ukážok zo siedmich zaujímavých kníh v podaní siedmich dôležitých osobností. Brány Univerzitnej noci literatúry sa už po desiaty raz otvorili verejnosti.

Ojedinelé a obľúbené študentské podujatie, ktoré už 10 rokov nesie názov Univerzitná noc literatúry (UNL), sa nieslo v duchu tolerancie a rešpektu. Výnimočná atmosféra priniesla medzi ľudí emócie a radosť z čítania skvelej literatúry.

Za desiatym ročníkom, ako aj za uplynulými ročníkmi, sa poohliadneme spolu s organizátorkami UNL Zuzanou BariakovouMartinou Kubealakovou.

Nové aj známe tváre

Študentský organizačným tím sa úplne obmenil, no mnohé tváre, ktoré spoluzakladali toto jedinečné podujatie, sa na pôdu alma mater vrátili práve pri príležitosti okrúhleho výročia. A prišli aj ďalší absolventi a absolventky, viacerí kolegovia a kolegyne, ale aj študentstvo banskobystrických stredných škôl, ako aj širšia verejnosť všetkých vekových kategórií.

Sedmička čítajúcich osobností nebola náhodná

Tohtoročná sedmička nevznikla náhodne. Zostavená bola z osobností životom a činnosťou napĺňajúcich idey tolerancie a rešpektu a z troch hlasov úzko spojených s prvým ročníkom.

Niekedy v zime v roku 2013, s ostychom a malými dušičkami, oslovovali zakladateľky podujatia prvých čítajúcich. Peter Zemaník aj herečka Bábkového divadla na Rázcestí Ivana Kováčová bez zaváhania súhlasili, a súhlasili aj ostatní.

Myšlienka urobiť literárne podujatie v spolupráci so študentstvom sa tiež nezrodila náhodne.  Stojí za ňou Alžbeta Brozmanová Gregorová, zakladateľka banskobystrického Centra dobrovoľníctva a dlhoročná prezidentka Platformy dobrovoľníckych centier. Na pôdu Univerzity Mateja Bela (UMB) priniesla okrem iného aj pedagogickú stratégiu service learning a zostavila interdisciplinárny medzifakultný tím.

Okrem nich na jubilejnom ročníku čítal aj Rado Sloboda, riaditeľ ľudskoprávnej organizácie Amnesty International Slovensko, spoluzakladateľ antifašistickej platformy Nie v našom meste, festivalu Embargo, konferencie Human Forum, vzdelávacieho programu Školy za demokraciu a od roku 2022 aj člen Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Návštevníkom čítala tiež Emília Rigová, vizuálna umelkyňa a aktuálne aj vedecko-výskumná pracovníčka na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

Laureátka Ceny Oskára Čepana hovorí o svojej menšinovej skúsenosti Rómky na Slovensku s odzbrojujúcu otvorenosťou a túto skúsenosť dokáže pretaviť do mimoriadne silných diel. Pozvanie prijal Matej Tóth, päťnásobný olympionik, olympijský víťaz z roku 2016 a majster sveta v atletike v disciplíne 50 km, chôdza. Skvelý športovec od začiatku svojej športovej kariéry bojuje za čistotu v športe. Siedmy hlas patril Milanovi Zvadovi, dramaturgovi a projektovému manažérovi kultúrneho centra Záhrada, členovi neformálnej skupiny INOKRAJ, ktorá sa snaží prepájať LGBTI ľudí v Banskobystrickom kraji so svetom a svet s nimi.

Sedem ukážok z kníh tiež nebolo náhodných

Detské stanovište ovládol fínsky autor Tomi Kontio s príbehom Pes menom Mačka o psovi s menom Mačka. Osamelom, podľa iných trochu čudnom psovi, ktorý sa zoznámi s bezdomovcom Kunom. Ich bezhraničné priateľstvo je zachránou pred osamelosťou. Román Špina talianskej autorky Beatrice Salvioni je príbehom priateľstva, ale aj voľnosti a dôležitosti nemlčať a neposlúchať. Najmä ak žijete vo fašistickom režime. Elena Lacková v románe Narodila som sa pod šťastnou hviezdou píše o rómskej kultúre, tradíciách, rodinných hodnotách, myslení a spôsobe života. No taktiež aj o rómskom holokauste a o utrpení počas druhej svetovej vojny.

V zbierke esejí Muži mi to vysvetlia Rebecca Solnit upozorňuje na nerovnovážny, diskriminujúci vzťah medzi mužmi a ženami, ako aj na rodovo podmienené násilie. Telesná výchova Martina M. Šimečku hovorí o láske k pohybu, k športu a o túžbe víťaziť. Hovorí tiež  o prekážkach, ktoré tomu bránia, ale tiež o férovosti a solidarite. Dušo Martinčok s knihou Niekto sa nájde nás vracia k osamelosti, človečenstvu a k rodovej identite a vyjadruje potrebu nebyť sám. Nuž a V hniezde je tak trochu hold Banskobystričanovi Petrovi Karvašovi, určite mestu Banská Bystrica, no aj láske k rodičom.

Silné prepojenie kníh, čítajúcich a organizačného tímu

Všetkých sedem kníh, všetkých sedem čítajúcich a celý organizačný tím spája ľudskosť, základný predpoklad rešpektujúceho spolunažívania. Emília Rigová povedala, že by stačilo naozaj málo. Nerobiť iným to, čo nechceme, aby iní robili nám. A ako píše Tomi Kontio, dávame veľa, ale dostávame málo. To je štedrosť. A všetci, ktorí s desiatkou UNL súvisia, dali veľa, ale dostali omnoho viac.

Počas uplynulých ročníkov sa na podujatí podieľalo viac ako 64 rôznych študentov a študentiek v organizačnom tíme, takmer 300 dobrovoľníkov a dobrovoľníčok. Čítalo sa zo 70 skvelých kníh. Knihy čítalo 54 výnimočných čítajúcich. Dva online ročníky mali takmer 15 000 videní a na tých ostatných sa zúčastnilo viac ako 2 700 návštevníkov a návštevníčok. Krásna bola tiež spolupráca s menšími alebo strednými vydavateľstvami s názorom a dušou.

Poďakovanie patrí mnohým

Ideu UNL sa rozhodli podporiť všetci oslovení, ktorými sú rektor UMB Vladimír Hiadlovský, dekani Filozofickej fakulty UMB Vladimír Biloveský, profesor Karol Görner, docent Martin Schmidt, ako aj vedenie ďalších fakúlt, osobitne Pedagogickej fakulty. Podujatie podporil aj otec Martin, vedúci Univerzitného pastoračného centra, vedenie Univerzitnej knižnice UMB, hlavný generálny partner, najväčšie obchodné centrum v Banskej Bystrici, niekoľko desiatok regionálnych podnikateľov, ktorí prispievali finančne alebo materiálovo, či vecnými darmi do tomboly.

Pri organizácii pomohli aj regionálne médiá, a tiež Dagmar Šúrová, vedúca útvaru prevádzky a referentka správy majetku, ktorá odkryla „tajné“ zákutia fakultných budov, vďaka čomu sa podarilo čítania umiestniť do zaujímavých, netradičných priestorov a umocniť tak zážitok z počúvania. Poďakovanie patrí aj Rudovi Kraščeničovi za logo UNL a grafiku prvých rokov, na ktorého prácu úspešne nadviazal Andrej Brummer. A povďak si zaslúžia aj iní, ale pre nedostatok priestoru, nie je možné všetkých vymenovať.

Myšlienka Univerzitnej noci literatúry sa šíri ďalej

Nadšenie študentiek a študentov je obrovské, rovnako ako aj chuť zorganizovať UNL 2024. A je úžasné, ako sa odkaz UNL šíri ďalej aj vďaka Ľube Tomkovej, ktorá organizuje Spojovácku noc literatúry na základnej škole v Banskej Bystrici. Vďaka Lucii Panáčkovej existuje púchovská Noc s LITERAtúrou a vďaka Vladimíre Kamhalovej majú svoju noc s literatúrou aj na košickom gymnáziu.

Ľudskosti je veľa, ale stále jej nie je dosť

Pri príležitosti desiateho ročníka dostali zakladateľky tohto výnimočného podujatia od organizačného tímu krásny darček. Spomienkovú knihu nielen plnú fotiek, ale najmä odkazov od súčasných, no aj bývalých členov a členiek organizačného tímu. Skutočnosťou sa stal fakt, že vznikla komunita UNL a podarilo sa skromne vysnívané. Hovoriť o dôležitosti knižnej kultúry a šíriť povedomie o kvalitnej súčasnej pôvodnej a prekladovej literatúre.

„Ostáva nám poďakovať sa všetkým, ktorí o Univerzitnej noci literatúry vedia a podporujú ju, poďakovať sa všetkým, ktorí milujú literatúru, umenie a kultúru, poďakovať sa všetkým, ktorí nám vstúpili do životov, pretože aj nás sa Univerzitná noc literatúry či rozpravy na hodinách aj mimo nich dotýkajú a trošku nás aj menia. Ľudskosti je veľa, ale potrebujeme jej ešte viac, omnoho viac,“ poďakovali na záver Zuzana BariakováMartina Kubealaková