Quantcast

Otvorená kritika PKO a mestskej samosprávy v rozhovore s majiteľkou umelecko-produkčnej agentúry MANA Janou Suraovou, s ktorou sme sa rozprávali nielen o kultúre.

Priblížte nám Vašu prácu…

Kedysi som pracovala na Slovkoncerte, manažovala som desiatky kapiel. Vlastnú agentúru mám od roku 1993. Za tie roky som v tejto branži prešla veľkým vývojom. Manažovanie kapiel prestalo po rozdelení republiky fungovať, museli sme sa adaptovať na iné podmienky. Firmy začali organizovať eventy a teambuildingové akcie, pracovali sme v reklame, na filmoch. K našej agentúre pribudlo Divadlo z Pasáže, ktorého som spoluzakladateľkou. Pracovali sme spolu osem rokov. Dnes pracujeme v  agentúre  interne dve. Takže iba na porovnanie s  niektorou  kultúrno-osvetovou inštitúciou so štrnástimi zamestnancami. My máme pri dvoch zamestnancoch v najslabšom roku vyšší ročný obrat ako oni.  Dlhodobo pracujeme viac po celom Slovensku, ako v Banskej Bystrici.

Čím je to spôsobené?

Neviem čím to je. Keď bol primátorom pán Presperín, dal priestor na príchod nových vecí. Prišli sme na tú dobu s prevratnými  vecami. Urobili sme nádherných Mikulášov pre mesto, kopu happeningov, Česko-slovenské rendezvous, vymysleli sme anjelov na Barbakan, betlehem na námestie. Dnes o to nik nestojí. Rok čo rok sa doprosujem na meste, či ich inštalovať.  Po dva roky už betlehem vo fontáne ani nebol,  lebo duchovno sa u kompetentných v  meste nenosí. V podstate, keď nastúpil pán Králik,  okamžite sme sa ocitli na listine nežiaducich, takže sme osem rokov nepracovali pre toto mesto. Živili sme sa iným spôsobom a v tomto trende, až na malé výnimky, aj pokračujeme.

Čo v tomto období robilo PKO?

Veľmi dobré akcie PKO vtedy boli hudobné jari a hudobné jesene. To malo naozaj úroveň, dramaturgicky to ešte  zabezpečovala odnož Slovkoncertu. Samozrejme znižovaním finančných prostriedkov sa veci krátili. Pokiaľ si spätne spomínam na uplynulé roky, tak do obdobia rok a pol dozadu som nezachytila ani jednu novú aktivitu PKO. Stále to bol festival Figuša Bystréhoa následne  Dixielandový festival, ktorý je podľa mňa úžasný, ale organizačne totálne nezvládnutý a o jeho propagácii ani nehovorím. Potom to boli bežné akcie, bežný servis pre mesto.

Ponúkali ste v týchto rokoch mestu niečo Vy?

My sme napríklad prišli s trhom ľudových remesiel v priestore hradného areálu, ktorý bol po prvýkrát tradičný.  Túto myšlienku nám PKO prevzalo. Ja som o organizácii tohto podujatia mala úplne iné predstavy. Dnes je trh ľudových remesiel súčasťou Dní mesta.

Bystrica nemá ani monografiu.  Pri tom sme ju ponúkali mestu už dávno, dokonca sme mali záujem pripraviť  projekt a uchádzať sa o fondy. Márne. Mohla sa urobiť k 755. výročiu. Pozastavím sa pri tomto výročí. V meste je obrovský kultúrny potenciál. Ja viem, ako by som ten program postavila. Odo mňa to samozrejme nikto nechce.  Moje návrhy, boli okopírované, častokrát vytrhnuté z celkového konceptu. Však bývalý prednosta mi osobne povedal, že moje projekty sa jednoducho zobrali a prispôsobili.  Druhý názor je, že prichádzame s niektorými projektami cca o desať rokov skôr, ako na to kompetentní dozrejú.  V našom agentúrnom „šuflíku” by sa našli aj dva projekty na nový  kultúrny multifunkčný priestor…

Istý čas ste viedli Europa Culture Center…

Rok som robila riaditeľku ECC pre Ing. Valacha, čiže viem kvalifikovane zhodnotiť ,čo sa tam deje a za akých podmienok. Viem, do akej miery sme museli byť iniciatívni a zarábať si na seba, čo sa s dnešným stavom nedá porovnať, ale však načo? Pretože PKO dostane hotové peniaze na zlatom podnose a nie je nútené si ďalšie peniaze zabezpečovať samé. Napríklad, nedávno som si všimla, že na budove ECC je vyvesený banner, na ktorom sú mesačné akcie. Má iba jednu chybu. Je nečitateľný. Dala by zosobniť celú  jeho výrobu tomu,  kto ho zadal do výroby. Na internetovej stránke PKO boli protestné hlasy obyvateľov tohto mesta, že estrádna sála je nevyhovujúca pre divadelné predstavenia. Samozrejme, je to starý problém. Dnes divadlá stoja nemalé peniaze, takže v komornom divadle sa kvôli jeho malej kapacite miest nemôžu hrávať, resp. môžu, lenže PKO tieto akcie neorganizuje. Organizujú ich iné subjekty, ktoré si prenajímajú priestory domu kultúry a teda robia v podmienkach, aké im PKO ponúka. Keď som v ECC pracovala, tak sme mali vypracovanú štúdiu na eleváciu sedenia.  Potom sa Ing. Valach rozhodol prenajať tento priestor, takže v tomto snažení sa prestalo konať.

O čom je teda mestské PKO a kultúra na meste celkovo?

Nové veci, ktoré som zachytila, sú šachy, šermiarov a to je asi všetko. No, ale za aké ceny a nehovoriac o tom, že tieto aktivity preniesol  súčasný riaditeľ PKO z Banskej Štiavnice, čiže to nie je nič originálne, čím by nás prekvapil. Myslím si, že v Banskej Štiavnici nie sú nadšení. Čítala som na Bystricovinách rozhovor so zakladateľom banskobystrického Majálesu – pánom Huranom a súhlasím s jeho názormi. Ja neviem prečo máme študentom vstupovať do ich myšlienok. S názvom „Slovenský študentský štát” som prísne nesúhlasila. Na podujatí v Ministry  bolo skutočne  málo ľudí, stálo to peniaze.  Alebo ďalší príklad hospodárenia mesta. Program na podporu výchovy k separácii odpadu pre ZŠ. Zachytila som pár predstavení. Na zverejnených faktúrach je cena cca 18 000 €, čo si myslím  je  čiastka dosť vysoká.  Dnes , keď sú tieto informácie dostupné na internete, každý má možnosť si pozrieť  koľko stojí kultúra v tomto meste, ale  upozorňujem, že tam nie sú informácie relevantné, pretože napríklad v kolónke príspevok pre PKO som nenašla čiastku za prenájom domu kultúry a energií.

PKO = za veľa peňazí málo muziky?

Len z toho,  čo vidím na internete,  v uverejnených faktúrach , viem ako sa čiastky delia a preto bežný človek nemá šancu tieto veci vždy odčítať. Ale verím tomu, že prostriedky, ktoré sú určené na kultúru v tomto meste, by sa mali zhodnocovať ďaleko, ďaleko ekonomickejšie. Pretože, opakujem, my robíme dve. Nerozumiem napríklad, prečo do PKO neustále pristupujú externí pracovníci. Myslím si, že tí pracovníci,  ktorí tam sú, by mali zvládať organizáciu podujatí, ktoré majú s rezervami. Zlepšila sa propagácia podujatí v centre mesta, inde som si to nevšimla. Ale až do takej miery, že to považujem za vyhadzovanie peňazí. Napríklad vlani boli na kultúrne leto vydané úplne zbytočne dva bulletiny. No a na PKO ma najviac baví, že nevedia, či sú PKO, či sú Dom kultúry, alebo ECC. To už bude ale minulosť, keďže sa do konca mesiaca sťahujú.

Nebudem hovoriť o tom, že stretávam ľudí, ktorí v tomto zariadení pracujú, sú nešťastní, pretože podmienky, o ktorých hovoria, nie sú práve priaznivé, sú mnohokrát nútení k veciam, s ktorými vnútorne nesúhlasia, sú v rozpore so zákonom, ale samozrejme všetci sa dnes boja o prácu, takže podľa toho sa aj správajú.

Čo v poriadku nie je…

Národ bez kultúry nie je národom. Je čas, aby sme si to uvedomili. Nehovorím len o kultúrnych podujatiach, ale aj o kultúre prostredia. Keď som sa pred dvomi dňami prešla práve okolo ECC a cez Sídlisko, videla som všetky tie zdevastované lavičky a zničené cesty. Je mi to veľmi ľúto. No a potom som sa pozrela na všetky  faktúry, ktoré  mesto  uhradilo a na všetky, ktoré sú neuhradené za sociálne služby, je to smútok.  Myslím si, že niekde je chyba. Len neviem, či moje slová majú nejaký význam.

Ako riešiť budúcnosť kultúry a PKO v našom meste?

Nový riaditeľ je v PKO  približne rok a pol. Dodnes nepredložil žiadny koncept kultúry. Dnes sa povráva, že pán riaditeľ zadal vypracovať koncepciu kultúry niekomu externému. Mali by to byť ľudia, ktorí stáli za neúspešným projektom Európskeho hlavného mesta kultúry.  Pýtam sa, ako je možné, že ak bol tento projekt neúspešný, prečo majú na  koncepte kultúry pracovať tí, ktorí neuspeli? Ako bude vyzerať koncept kultúry? Je to iba o tom, že budú mať príjem v zlých časoch, alebo chcú naozaj niečo vymyslieť? Prečo  k takejto príprave neprizvať aj ľudí , ktorí majú nejaké skúsenosti.

Veľa si pamätám. Neviem, či je to vhodné, skôr nevhodné. Vadí mi  čo sa tu deje, je čas,  aby sa na tieto veci začalo poukazovať.

Napriek tomu, že je finančná kríza, napriek tomu, že do kultúry ide málo peňazí, to možno až tak málo nie je a dalo by sa za to robiť viac?

No jednoznačne. Neviem, ako funguje systém kultúrnej komisie, pretože keby som si tam požiadala o príspevok, isto mi ho nik nedá. Ale kultúrna komisia má svoje prostriedky, PKO má svoje prostriedky, primátor má svoje prostriedky na kultúru a podporu projektov, s ktorými sa on stotožňuje. Súhlasím, je to správna logika, ale aký je systém, spôsob posudzovania projektov…

Mňa ešte dosť zarazilo, že prenájom mestských  reklamných plôch na propagáciu  už nie je v správe kultúrno-informačného strediska. Oficiálne výlepné plochy už spravuje česká firma a priestor, na zárobkovú činnosť sme prenechali cudzej spoločnosti a to musím podotknúť, že tieto výlepné plochy sú na území mesta. Bolo ich treba len zrekonštruovať. Pokiaľ viem, vedúca KIS-u o to niekoľko krát žiadala, navrhovala to, ale nikto ju nevypočul, ale zrazu sme tieto plochy dali do správy českej spoločnosti. V každom meste sa na reklame zarába, my to nepotrebujeme. Nuž dajme to do správy niekomu cudziemu.

Robili ste v tomto meste veľké množstvo veľkých podujatí. Kedy naposledy ste videli v Banskej Bystrici skutočne veľké podujatie, ktoré Vás zaujalo a nerobili ste ho vy?

A bolo vôbec nejaké?

Pýtam sa…

Aby som niekomu neublížila, ale nespomínam si. Strašne som sa tešila na Dixielandový festival, ale došlo tam pre mňa k nepochopiteľnej zmene,  človek, ktorý to založil Miško Kališka, dnes nie je aspoň čestným prezidentom tohto festivalu. Z dôvodu nepriaznivého počasia sa koncert presunul do ECC, ale presne v čase, keď mal koncert byť, vyšlo slnko. Keby bolo na námestí postavené prestrešené pódium, koncert sa mohol spokojne uskutočniť na námestí. Samozrejme technická stránka, nik mi to nemusí hovoriť, veď to robím stále, viem čo to obnáša. Toto bola jednoduchšia verzia, ale takto tam bolo dvesto ľudí, takže smutné.

No a veľké. Jasné, že tu boli Jethro Tull, ale to bolo dávno (1997 pozn. red.). Tiež to nebola akcia PKO, to robilo len servis, ale organizovala to pražská agentúra. Bolo  by fajn to takto ex post povedať. Samozrejme boli oslavy SNP a boli urobené veľmi dobre.

Napríklad, na tom sa však PKO nepodieľalo…

No ak máme hovoriť len o PKO, tak robia Dni mesta, urobili Karla Gotta, ale zas len v priestoroch ECC, i keď to bolo dobré.

Pristavil by som sa pri dňoch mesta, predsa len sú asi najväčšou každoročnou akciou. Ako hodnotíte  uplynulý ročník?

Neviem, niektoré ohlasy boli na minulý rok kladné, ale z úvodného programu by som nerobila  hodinu dejepisu. V Bystrici sa nikdy neťažila meď, takže prezentovať tu hypotetické teórie … Bolo to zdĺhavé, scéna  zastavaná, ľudia nič nevideli. Nech mi kolegovia odpustia, že som taká kritická, niekomu sa to páčilo.

Ja však vnímam uplynulé Dni mesta a podujatia PKO, ako zlepenec alternatívy…

To je pravda. Chýba koncepcia, priority a ostatné. A ďalšie podujatia ma nenapadajú. Aj festival zborových spevov, ktorý tu má dlhoročnú tradíciu, je treba v dnešnej dobe dramaturgicky riešiť  úplne iným spôsobom.

Je to len tým, že tu na to nemáme priestor, alebo chýbajú ľudia?

Priestor, ale jednoznačne potenciál a možno aj chuť učiť sa novým veciam.  Vždy som si myslela, že toto mesto by sa malo spájať aj s kultúrnym turizmom. Ale čo my vlastne chceme. My sa hrdíme, že aké nádherné mesto. Fajn. Bolo, ale my sme ho zdevastovali. Mala som tu priateľku z Holandska, prešla som s ňou námestie za desať minút. Nedostali sme sa do kostola, nemohla si pozrieť architektúru, lebo pred každou reštauráciou je postavená príšerná igelitová búda. Turisti si nemôžu nič nafotiť. Zrekonštruovali sme síce fontánu, nik ale sa pri nej nepristaví, aby si vypočul muziku. Tie vodotrysky, sú len nejaké „malé čurky”. Som z toho sklamaná. Tá fontána bola vždy nádherná.  Stálo to kopu peňazí, ale bez efektu, ak samozrejme  neberiem do úvahy jej opotrebovanosť.

No a k tomu priestoru. Chýba. Začal sa rekonštruovať zimný štadión. Organizovali sme Alexandrovcov s Desmodom. Všetci sa smiali, že som urýchľovač. Organizácia stála strašné peniaze, pretože  hala bola nedokončená, ale ďakovať Bohu sa dokončila aspoň jedna časť, ostatné sú v nedohľadne. Poviem úprimne, keď nastúpilo 140 členov zboru a uvideli to zázemie, v ktorom sa mali prezliekať, tak by som sa od hanby radšej neukázala šéfovi  súboru na oči. Bolo pre mňa ponižujúce v akých podmienkach sa prezliekali. Ľudia chcú, aby sa postavila multifunkčná hala. Postavme ju, toto mesto ju potrebuje, len keď ju niekto raz bude projektovať, nech sa prídu poradiť s ľuďmi,  ktorí s tým robia. Nech to nenavrhne architekt, ktorý si  odprezentuje svoje ego, ale nech je to pripravené tak, aby priestor  slúžil aj pre divadlá, aj koncerty, aj iné podujatia.

Veríte tomu, že sa niečo takéto v najbližších rokoch v Banskej Bystrici podarí?

Ak sa bude chcieť, tak verím. Ale zas musím povedať kriticky. Minulý rok bola vyhlásená výzva na rekonštrukciu kultúrnych zariadení. Ako je možné, že mesto nepožiadalo o grant minimálne na rekonštrukciu Robotníckeho domu? Zrekonštruoval sa akurát KD Podlavice, neviem z akých peňazí, to som nepozerala.

Čo sa teda bude diať?

Neviem čo sa stane, ale nech sa už niečo deje, pretože do tohto mesta o chvíľu nik nepríde. Sme provinčným mestom. Keď idete po uliciach,  ľudia sa nesmejú. Stále sa tu riešia nejaké kauzy a ľudia sú z toho unavení. No lenže, na koho sa v tomto meste majú ľudia obracať ohľadom kultúry, keď mi to vychádza tak, že takmer každý v zastupiteľstve má svoju trafiku. Celá kultúra sa sústredila do Europa  Shopping Center.  Vďaka Bohu, aspoň tam. Pretože, čo iné nám zostáva.  Ale nevzdávame sa.