V úvode septembra sa na Mestskom úrade v Banskej Bystrici uskutočnilo pracovné stretnutie zástupcov odborných útvarov mesta, správcu mestskej zelene ZAaRES, Mestských lesov Banská Bystrica, s.r.o. a Štátnej ochrany prírody SR na tému inváznych rastlín. Povinnosťou každého majiteľa pozemku je takéto rastliny odstraňovať. Prax je však iná a ukazuje sa, že sa tak málokedy deje.
Z rokovania preto vyplynuli závery týkajúce sa zvýšenia opatrení proti šíreniu inváznych rastlín, účinnejšej osvety pre vlastníkov pozemkov, ako aj sprísnenia postupu voči nedisciplinovaným majiteľom, ktorí sa o svoje nehnuteľnosti nestarajú.
Oddelenie životného prostredia MsÚ v Banskej Bystrici upozorňuje vlastníkov pozemkov na výskyt inváznych druhov rastlín, ako aj na spôsob ich likvidácie pravidelne na úradnej tabuli, webovej stránke mesta i v Radničných novinách. V roku 2016 nadviazalo mesto spoluprácu aj s Univerzitou Mateja Bela, ktorej študenti pri písaní diplomových prác na tému inváznych rastlín pomáhajú mapovať ich výskyt.
„Invázne rastliny majú schopnosť rýchlo sa šíriť koreňmi, odlomkami alebo semenami. Ich najväčším negatívom je, že vedia vytláčať pôvodné rastliny, a to aj na veľkých plochách. Usilujeme sa o ich minimalizovanie na území mesta a na základe oznámenia o povinnom odstraňovaní inváznych rastlín k tomu pravidelne vyzývame aj vlastníkov, správcov a užívateľov pozemkov v Banskej Bystrici. Vhodnou starostlivosťou o pozemok sa môže zamedziť ich rozširovaniu,“ objasňuje Beata Kostúrová, vedúca Oddelenia životného prostredia MsÚ v Banskej Bystrici.
Okrem ničenia prírody môžu invázne rastliny spôsobovať veľké ekonomické škody, napr. v poľnohospodárstve, lesníctve… Dokážu prežiť aj v období sucha či záplav, predstavujú hrozbu pre biodiverzitu a majú negatívny vplyv aj na životné prostredie.
„Najväčším problémom je ľahostajnosť a nečinnosť vlastníkov pozemkov, ktorí aj napriek opätovnému upozorneniu zo strany mesta invázne rastliny neodstránia, a tie sa ďalej šíria na ostatné udržiavané plochy. Ďalším problémom je samotná likvidácia biomasy vzniknutej z odstraňovania inváznych druhov rastlín. Na stretnutí sme sa dohodli, že pri nečinnosti majiteľov pozemkov budeme postupovať podnety na Slovenskú inšpekciu životného prostredia,“ dopĺňa viceprimátor Milan Lichý.
Výsledkom septembrového stretnutia je aj spoločná akcia, v rámci ktorej zástupcovia inštitúcií odstránili invázne rastliny z Laskomerskej doliny.
„Verím, že sa nám podarí spolu s ostatnými inštitúciami zatiaľ aspoň na tomto kúsku územia mesta účinne zamedziť nežiaducemu vplyvu inváznych rastlín na vzácne rastlinné spoločenstvá, “ hovorí druhý zástupca primátora Milan Lichý.
Invázne rastliny sa vyskytujú najmä pri cestách, v okolí železničných tratí, pozdĺž povodia riek a potokov, ako aj na neobrábaných častiach lúk. K najznámejším patria: Zlatobyľ kanadská, Ambrózia palinolistá, Boľševník obrovský, Netýkavka žliazkatá, Pohánkovec japonský, Pajaseň žliazkatý či Javorovec jaseňolistý.
